ASKAS

Asociácia klubov abstinujúcich Slovenska

Vitajte na stránkach Asociácie klubov abstinujúcich Slovenska - ASKAS

 

Táto stránka slúži hlavne na komunikáciu medzi klubmi abstinujúcich a pomoci ľuďom,

ktorí s problémom ZÁVISLOSŤ zápasia.

Keďže kluby pôsobia na celom území Slovenska s dôverou sa obráťte na najbližší klub vo vašom regióne.

 

Osobné skúsenosti a naviazanie na jednotlivé liečebne

zaručujú účinnú pomoc pre tých,ktorí ju potrebujú.

 

Či už je to samotný závislý,alebo jeho rodinní príslušníci. 

 

Neodkladajte svoj problém donekonečna !   

Nové metódy liečby alkoholizmu vyskúšali prví Slováci

 

Doteraz bola prioritou v liečbe okamžitá abstinencia, čo bolo pre mnohých alkoholikov demotivujúce. Nový spôsob je prepracovať sa k abstinencii redukciou pitia pomocou predpísaného lieku, ktorý zlepšuje kontrolu nad pitím. Vôľa nepiť prevláda nad chuťou piť.

 

Ako to funguje v praxi

„Farmakologická liečba je doplnkom psychoterapie," vyjadrila sa MUDr. Silvia Lúčna, jedna z prvých špecialistov na Slovensku, ktorí uplatňujú redukčný prístup v liečbe pacientov.

 

Podľa nej to v praxi pacienti posudzujú takto: Kedysi som nevedel prestať a vypil som si svoju mieru do nemoty. Teraz pri liečbe zrazu po piatom poháriku mi nechutilo, už som mal dosť a išiel som domov. Samozrejme, medzitým je pacient v pravidelnom kontakte so psychoterapeutom, s ktorým konzultuje svoj stav a ktorý ho motivuje k liečbe.

 

Konkrétne prípady

"Mám osem pacientov, z nich štyria sú vyliečení za pomerne krátky čas.“, dodala Lúčna, ktorá má 22-ročné skúsenosti s liečbou alkoholikov.

"Prestať piť zo dňa na deň som si nevedel predstaviť. Stále som mal nutkanie dať si ďalší pohárik. Pre pitie sa so mnou rozviedla manželka a vtedy som začal rozmýšľať o liečení. Pomohla mi šéfka v mojej práci, ktorá mi poradila, kam ísť. Tie odborné debaty boli dobrý záchytný bod na zmenu, a nie kamaráti, ktorí ma skôr nahovárali na pohárik. Po konzultáciách s doktorkou a užívaní lieku som s alkoholom skončil. Už dva mesiace abstinujem," prezradil 59-ročný Antonín, ktorý je na protialkoholickej liečbe v Odbornom liečebnom psychiatrickom ústave na Prednej Hore.

Všeobecne je alkohol najpoužívanejšia droga, na Slovensku nadmerne konzumovaná. "Iba desať percent alkoholikov má odvahu sa liečiť. Mnohí si ťažko priznávajú, že sú alkoholici. Pritom je to vážne komplexné ochorenie, duševné i telesné. Spôsobuje veľký zásah na mozog, veľmi ovplyvňuje rodinné a iné okolie, postihnutý prichádza o vzťahy, o prácu," konštatuje Lúčna.

 

Láska k alkoholu ma obrala o všetko, teraz sa liečim

 

Jozefa bil opitý otec, o pár rokov bil Jozef svoje deti. Neprestal piť, ani keď stratil prácu a rodinu. 

Zastavila ho až smrť babky, ktorú nenávidel.

Alkohol už zničil mnoho životov (ilustračné foto).

 

Už osem mesiacov a dva týždne som nemal ani kvapku alkoholu. Každý deň bojujem s podvedomou túžbou dať si aspoň pohárik, ale neurobím to. Už nikdy ! Tentoraz chcem ostať čistý.
Vinou alkoholu som prišiel o manželku, deti aj prácu. Nechcem sa na nič vyhovárať ani hádzať vinu na otca, ktorý pil a bil ma ako žito. Mama mi zomrela, keď som mal sedem rokov, a otec ten smútok nezvládol. Každý deň ma vymlátil remeňom, až som mal fialové podliatiny po celom tele a v škole som nedokázal sedieť. Vtedy to nikoho nezaujímalo, učiteľky odo mňa bočili pohľadom. Nikto sa nechcel dostať do konfliktu s mojím otcom, najväčším ožranom a bitkárom v dedine. Ukrýval som sa pred ním, keď mal prísť domov. Obyčajne na povale, lebo tam vo svojom stave za mnou nikdy nedokázal prísť. Keď som mal trinásť rokov, otec sa opil tak, že cestou domov spadol a roztrieskal si hlavu. Bol január a vonku mrzlo, už som ho viac živého nevidel. Našli ho chlapi, keď išli ráno do roboty.
Išiel som bývať k babke, otcovej mame. Tá ma tiež neustále mlátila a ja som ani netušil prečo. Nebol som zlý žiak, aj som urobil všetko v dome a okolo neho, i tak si vždy našla dôvod, prečo ma prefackať. No po otcových bitkách to bol len slabý odvar.

 

Štamprlík na raňajky

Po strednej škole som z rodnej dedinky odišiel na vojnu až k nemeckým hraniciam. Tam som stretol svoju lásku a manželku Dagmar. Prekrásne dievča, ktoré predávalo lístky na stanici. Zamiloval som sa a po vojne som ostal žiť v Čechách. Oženil som sa a po čase mal dvoch synov. Neviem, kedy som začal piť. Z občasných príležitostí sa stala rutina a domov som sa vracal pripitý. Vždy som sa snažil neopiť sa tak, aby som o sebe nevedel. Po prvom okne však prišlo druhé, tretie... Deti sa začali predo mnou správať inak, vyhýbali sa mi. Syn mal modrinu pod okom a ja som sa ho opýtal, či sa pobil. Keď som sa ho dotkol, začal plakať. Neveril som tomu, že som ho zbil. Žena so mnou prestala komunikovať a ja som ju začal podozrievať, že si niekoho pri železnici našla. Potom som už každé raňajky začínal štamprlíkom. Domácu pálenku sme vždy mali. Až raz mi dali v robote fúkať... Samozrejme, vyhodili ma. Nechcelo sa mi hľadať robotu. Považoval som to za dobrú príležitosť venovať sa domácnosti. Už dlho som chcel poprerábať dom a vždy som to odkladal. Za dva roky som však doma nič neurobil. Hľadal som zámienky, aby sme sa so ženou pohádali a aby som mohol ísť do krčmy. Keď mi to nevyšlo, pil som doma. Fľaše som mal všade.

 

Neučesaný a smradľavý

Prišiel mi telegram, aby som sa vrátil domov, že babka umiera. Išiel som. Keď som sa zjavil u nej, prežehnala sa. Mala pocit, že prišiel môj otec. Pozrel som sa do zrkadla. Mal som štyridsiatku na krku a vyzeral som o dvadsať rokov staršie. Zanedbaný, neučesaný a určite som aj smrdel. Zo zrkadla na mňa naozaj pozeral môj prechľastaný otec. Keď som volal domov, žena mi oznámila, že podala žiadosť o rozvod. Vôbec ma to neprekvapilo. Čo som urobil? Opil som sa. Rozvod bol rozdelený v podstate na tri sedenia, hoci som od ženy nič nechcel. Iba stretávať synov, ale tí sa so mnou stretávať nechceli. Jeden mal v čase rozvodu sedemnásť rokov, druhý pätnásť. Obaja rozprávali o mne také strašné veci, že som nechápal, ako také niečo môžu vôbec vysloviť. Myslel som si, že ich proti mne poštvala žena, ale zrazu sa mi vyjasnilo. Preto sa tak zmenili a odmietali ma, som ako môj vlastný otec. Zdedil som jeho lásku k alkoholu.

Každý deň fúkam

Ostal som žiť na Slovensku, u babky. Zázračne sa vyliečila. Darmo, zlá zelina nevyhynie. Ale už si nedovolila mi vylepiť. Chodila za mnou všade ako tieň. Mala takmer osemdesiatpäť rokov, keď sa za mnou šuchtala po dvore s palicou a v očiach mala ten pohľad, ktorým ma prebodávala. Jej posledné slová boli, že onedlho ju budem do pekla nasledovať aj ja. Vraj ma určite nájdu ožratého a niekde zmrznutého ako môjho otca. Vtedy som sa zaťal, povedal som si, že tej starej bosorke neurobím radosť. Vyhľadal som odbornú pomoc a chodím na psychiatriu na sedenia. Chodia tam ľudia s problémom, ako mám ja. Tento list som sa rozhodol napísať v rámci skupinovej terapie. Mám novú prácu, kde mi dávajú fúkať každý deň. Bývam v polorozpadnutom dome po babke, ktorý som ako jediný príbuzný zdedil. Pomaly ho opravujem. Keď som vyhadzoval babkine veci, našiel som mnoho fliaš, ktoré mala poschovávané po dome. Ničoho som sa ani nedotkol a predal som ten alkohol do krčmy, peniaze mi pomohli prežiť prvých pár mesiacov po jej smrti. A vraj alkohol nemôže byť na niečo dobrý... Deti so mnou nekomunikujú, ale pevne verím, že raz dostanem možnosť ospravedlniť sa im.

                                                                                                                                                                                         Jozef

                                                                                                 

 
 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Kontakt

 


  

Prezident  ASKAS

 

Vladimír Farský

mobil - 0917 915 226

akjasen@gmail.com

 


Viceprezident  ASKAS 

 

Ján  Václav  

mobil - 0905 700 838

 janvaclavzeman@azet.sk

Kalendár akcií

Daj o nás vedieť priateľom

ADMINISTRÁTOR

Aktualizovanie v adresári, termíny vašich akcií

     a príspevky posielajte na :              

          0915 954 927

madlenak@centrum.sk

 

Paľo  MADLEŇÁK

PM admin laughing 

djcf watermark5

 

155

Návštevnosť

TOPlist