Neviem kde a kedy sa stal alkohol takým pevným členom našejspoločnosti, ale je všade okolo nás. Zákonom tolerovaná tvrdádroga. A je ho veľa, veľa. A všade. Pije sa od radosti, pije sa odsmútku. Pije sa keď sa človek narodí, pije sa keď človek umrie. Pijesa doma, v krčme, v prírode, pri športe, v práci. Ľudia pijú pretožezapíjajú to, že majú málo peňazí, ale málokto si uvedomí, že majúmálo peňazí aj pretože pijú. Na alkohol sa peniaze vždy naškrabú.Pijú starí, pijú mladi…ba čo je najhoršie, pijú už aj deti.
A veľa.Ľudia sa stretnú, že sa chcú porozprávať a prvé čo urobia,objednajú si drink…pritom si vôbec neuvedomujú, že vďakaalkoholu sa ich debata posunie niekam úplne inde. A že často si nadruhý deň vlastne ani nepamätajú o čom sa rozprávali,čo narozprávali. Kým pijú obaja, ten posun si vôbec nevšimnú,všimne si to až ten, kto s nimi nepije… Dlho mi trvalo, kým som sizvykla, že po polhodinke sú všetci niekde inde ako ja. Že ich rečimusím brať s rezervou, pretože to už hovorí alkohol. Ešte dokážempochopiť, keď si ľudia príležitostne vypijú „ do náladičky“, aležiaľbohu vidím okolo seba veľa smutných príbehov ľudí –rovesníkov , ktorým sa to vymklo spod kontroly a ich život začalovládať a ničiť alkohol. Spoznáte to podľa toho, že sa dotyčnýopakovane snaží niekoľko dní úspešne vyhýbať alkoholu, ale priprvej príležitosti znovu podľahne nutkaniu trochu si vypiť…a znovusa ožerie. Na padrť. Ja teraz nemám na mysli tie typické krčmovépostavičky, ktoré už majú vďaka alkoholu svoju budúcnosť zasebou, ale úspešných ľudí v najlepších rokoch, ktorí to v prácizvládajú, ale hneď ako im padla, tešia sa na to ako si doma otvoriafľaštičku a nalejú pohárik. Jeden, dva…tri. Nie, nebudem sa tuvenovať fenoménu alkohol za volantom. Nebudem pokrytec,priznávam sa…tiež nie som nevinná zopár krát sa mi to prihodilo.Dnes sa za to hanbím a ďakujem, že som mala viac šťastia akorozumu, že som nikomu nikdy neublížila. Verejne prisahám, že už to nikdy neurobím. Dnes sa skôr hrozím, že niekto kto pôjde v auteoproti mne to šťastie mať nebude.