ASKAS

Asociácia klubov abstinujúcich Slovenska

Vitajte na stránkach Asociácie klubov abstinujúcich Slovenska - ASKAS

 

Naša stránka slúži hlavne na komunikáciu medzi klubmi abstinujúcich

a pomoc ľuďom, ktorí zápasia s problémom

ZÁVISLOSŤ .

Keďže kluby pôsobia na celom území Slovenska 

s dôverou sa obráťte na najbližší klub vo vašom regióne.

Osobné skúsenosti a spolupráca s liečebňami

zaručujú účinnú pomoc pre tých,ktorí ju potrebujú.

Či už je to samotný závislý,alebo jeho rodinní príslušníci. 

Neodkladajte svoj problém donekonečna !   

 

 
 
Diagnóza „deti závislých rodičov“ neexistuje.
A to je chyba.
 

Slovensko ako štát aj spoločnosť sa ledva zaoberá ľuďmi závislými od alkoholu. Ich deti? Akoby neexistovali. Pritom tieto deti nie sú len svedkovia. „Nie sú pasívni aktéri, stávajú sa spoluzávislými. A to si nesú do dospelosti,“ upozornila docentka Pavelová. Závislosť od alkoholu je totiž choroba celej rodiny.

Podľa prieskumu Eurostat - priemerný Slovák vypije ročne približne 12 litrov čístého alkoholu (držíme sa v prvej desiatke krajín, za rok 2019 vypilo štatisticky 70% ľudí 17 litrov čistého alkoholu na osobu).

Odhadom je na Slovensku až 400-tisíc ľudí s problémami s alkoholom. V skutočnosti môže byť číslo oveľa vyššie.  Riaditeľ Ligy za duševné zdravie Martin Knut nám v rozhovore povedal: „Spomedzi ľudí s príznakmi závislosti od alkoholu sa v spoločnosti nelieči až 80% z nich.“

 

Závisloť od alkoholu sa u nás ako problém celej spoločnosti a štátu nevníma. Podľa Fragile Childhood je však jeho ignorovanie „sociálny hazard pre každého“. Alkohol nie je „každého súkromná vec“. Ide o skrytého nepriateľa, ktorého väčšinou vidia deti, keďže spoločnosť to odmieta.

 
Riaditeľka neziskovej organizácie BUDÚCNOSŤ v Nitre doc. PhDr. Ľuba Pavelová, PhD.
Zdroj: archív doc. PhDr. Ľuba Pavelová, PhD.

Túto tézu nám potvrdila v rozhovore aj riaditeľka neziskovej organizácie BUDÚCNOSŤ v Nitre doc. PhDr. Ľuba Pavelová, PhD.

Tím sociálnych pracovníkov a psychológov tu pracuje s celými rodinami osôb zneužívajúcich návykové látky, osôb závislých, individuálne či v skupinách aj s dospelými deťmi rodičov závislých od alkoholu.

Podľa Pavelovej je závislosť od alkoholu choroba celej rodiny. A rodina je základnou (ekonomickou) jednotkou našej spoločnosti, ergo štátu. "No deti závislých rodičov nemajú dostatočne naplnené psychické potreby ako potreba lásky, istoty a bezpečia," hovorí.

Prečítajte si dôležitý rozhovor o tom, s čím sa Slováci potýkajú, ak prepadnú alkoholu (že o tom často ani nevedia, často to odmietajú) a ako to vplýva na ich deti, ktorým sa, žiaľ, nevenuje takmer žiadna pozornosť... 

Pani docentka, deti závislých rodičov. Stále je táto téma u nás opomínaná. Akoby neexistovali, pritom negatívnemu, až deštruktívnemu dopadu závislosti rodičov od alkoholu na deti sa venuje čoraz viac literatúry a samotní odborníci dvíhajú varovný prst. Deti si odnášajú z takejto rodiny množstvo tráum, vyvinú si také mechanizmy obrany a prežitia, ktoré im v dospelosti prekážajú v nadviazaní zdravého partnerského vzťahu a „napodobneniu“ normálneho fungovania rodiny. Kde je chyba?

Dieťa, ktoré z takejto rodiny vyrastie a dospeje a samotné nehlási, že má problémy – je vybavené. Čo tam treba riešiť? Má sa samo nejako so životom popasovať. Pred asi 10 rokmi sme tu mali skupinu, ktorú založili vysokoškoláci, mladí ľudia. Prišli s tým, že niečo s nimi nie je v poriadku, niečo robia inak ako ostatní a vo vzťahoch im to nevychádza, len nevedeli čo. Aj si to študovali, riešili – prišli na to, že sú deťmi rodičov závislých od alkoholu.

Problémom je – čo mi často závislí, s ktorými pracujem, povedia, keď sa ich pýtam na deti – vraj deti nič nevedia. Čo s tým majú deti, keď si trochu vypijú? Čo s tým majú deti, keď zbil manželku? Vždy vravím – deti nie sú pasívni aktéri, ktorých sa to netýka, vedia, že sa v rodine deje niečo zlé. Možno nepoznajú presnú príčinu, že ide o závislosť od alkoholu, ale cítia, že atmosféra sa zmenila, je zlá.

Až postupne sa to deťom vyjaví, že ide o opitého otca alebo matku. V ich živote sa zrazu objaví a nesie silná neistota. Rodičia to dlhodobo popierajú. Vo vývine závislosti, ktorými rodič prechádza, v celom tom procese nevníma sám seba ako problém. Je nekritický, zľahčuje, bagatelizuje problém a racionalizuje si pitie. Nikto, kto začína s pitím, s tým nechce nič urobiť, keďže necíti potrebu a nevníma nejaký problém.

Konzumné pitie alkoholu je v našej spoločnosti bežne podporované. Spoločnosť vytvára podmienky na pitie alkoholu, ale nie na to, ako s tým ďalej narábať. Alkohol veľmi rýchlo stráca spoločenskú funkciu a nadobúda dôležitejšiu – znásobuje dobrý pocit, poskytuje odmenu, stiera nudu a problémy. Pritom na začiatku môže ísť o funkčnú rodinu bez problémov, nie je dávno pravda, že závislosť od alkoholu sa vyskytuje iba u chudobných, alebo v disfunkčných rodinách.

Rodič teda očakáva, že dieťa jeho popíjanie bude brať ako normu, ani spoločnosť neberie závislého rodiča ako svoj problém. A to je ono – kým to niekto nepomenuje ako problém, nie je ním. Tá tolerancia je u nás veľká a trvá, kým sa závislosť plne nerozvinie, ale to už je neskoro, rodič je v zlom stave (má ovplyvnený mozog, celú emočnú štruktúru). Závislosť od alkoholu sa môže rozvíjať aj 10-20 rokov. A ak to niekto konečne pomenuje, stáva sa nepriateľom. Aj dieťa samotné.

Čo to znamená, že dieťa sa stane nepriateľom?

Stáva sa prekážkou pred tým, aby sa cítil závislý rodič dobre. Ak dieťa povie – mama, ty si opitá – ide o psychickú prekážku. Toto počúvať nechce, už vôbec nie od dieťaťa. Ženy matky dokážu dieťa emocionálne vydierať, manipulovať, môžu byť voči dieťaťu agresívne, lebo matka je autorita.

U dieťaťa sa zase bije pocit – toto je moja mama, mal by som ju mať rád, s pocitom hanby a nenávisti – neznášam ju, keď je opitá. Dieťa sa dostáva do dilemy – ako môžem nenávidieť matku, ktorá sa o mňa stará, vychováva ma, mám ju najradšej na svete? 

Ja deti (dospelé) v týchto pocitoch podporujem, sú legitímne, prirodzené, treba ich prijať, odžiť a vystúpiť z nich bez hodnotenia, aby v hneve a nenávisti tieto dospelé deti závislých rodičov neostali, lebo ubližujú hlavne sebe. Tieto pocity ale nie sú prekážkou v láske k rodičom. Pokiaľ teda rodič nezničí všetko, aj to sa stáva. Aj keby sa dieťa s rodičom rozišlo, ostáva jeho dieťaťom na celý život, ako rodič ostáva rodičom svojho dieťaťa.

Ak by ste mohli charakterizovať deti rodičov závislých od alkoholu, čo majú spoločné, ako by sme ich vedeli odlíšiť od ostatných detí? Čo je u nich iné?

Deti na to, čo sa deje, môžu reagovať rôznym spôsobom. Popísané sú štyri rolové postavenia detí – tie deti, ktoré preberajú zodpovednosť za to, čo sa v rodine deje, sú „hrdinovia“. Najčastejšie ide o najstaršie deti. Pomáhajú rodičovi v celom procese závislosti to nejako prežiť a toto si prenesú aj do dospelosti. Často preberajú zodpovednosť za veci, za ktoré nemôžu. Nevedia ju pustiť, držia sa jej, nevedia relaxovať, oddychovať. 

Rola „obetného baránka“ sedí dieťaťu, ktoré vyvoláva konflikty, je rebelom, upriamuje na seba pozornosť, chodí poza školu, klame, odvádza pozornosť od problémov a reaguje na ne hnevom – hnev je to, čo potrebuje k prežitiu. Rola „prehliadaného dieťaťa“, ktoré je zabudnuté, nenápadné. Ako nemalo miesto v rodine, nenachádza si ho ani v spoločenských skupinách.

 

Napokon rola „klauna“, maskota, ktorý odvádza pozornosť humorom a šaškovaním a to si prinesie aj do dospelosti. Miesto aby sa venoval a riešil vážnu vec, odvedie pozornosť od nej takýmto spôsobom. Vyhýba sa za pomoci humoru, odmieta ísť do hĺbky.

Toto všetko a viac robia deti v rámci obranných mechanizmov preto, aby dokázali v rodine prežiť. Tieto charakteristiky ale nie sú nemenné, v poradenstve alebo terapii možu s nimi pracovať.

Ako sa teda mení fungovanie rodiny, v ktorej je závislý rodič?

Základnou charakteristikou takejto rodiny je, že nič v nej nie je isté, nič nie je pod kontrolou, veci nie sú na poriadku. To, čo sa deje dnes, sa už nemusí diať zajtra. Každý deň sa odvíja od toho, či si rodič vypije, alebo nie. To dieťa zneisťuje, teda tá základná istota, ktorú by sme si z rodiny mali všetci do dospelosti priniesť, neexistuje. Toto sa týka všetkých disfunkčných rodín. Žiadna rovnováha, pravidlá, normy.

V prípade závislého rodiča sa celá rodina prispôsobuje závislému človeku.  Dieťa si nakoniec nájde to miesto, nejako to prežije, musí. Často si vzťahuje na seba, prečo rodič pije, že je to jeho vina. Dieťa nemá schopnosť rozoznať, že ide o vážne ochorenie, ktoré sa závislému vymkne z rúk a nemá nad tým moc.

Nejde o vec pevnej vôle, ale odbornej pomoci, toto si potrebuje naša spoločnosť uvedomiť. Závislý mozog väčšinou vysiela informáciu, že je všetko v poriadku, preto závislí potrebujú dostať informácie z okolia, že je s nimi zle. Spoločnosť, okolie očakáva, že závislí sami s tým niečo urobia, ale to je nesprávne vnímanie problému – my s tým musíme niečo robiť, nie očakávať. Navyše – keď sa tvárime, že to nie je problém a dieťaťa sa nik nezastane, ako to má vnímať?

O deťoch rodičov závislých od alkoholu sa píše, že si do dospelosti nesú z detstva veľa tráum. Väčšinou sa zaseknú vo vývoji, emočne zakrpatejú, pomiešajú sa im hodnoty. V spoločenských situáciách reagujú neprimerane, realita, ako sa ju učili vnímať v detstve, je pre ne spochybnená, keďže rodič popieral očividné („nie som opitý, nemám problém, nevymýšľaj si, neklam, nehovor o tom“). Naučia sa mlčať o problémoch, nedôverujú vlastným pocitom, okoliu a ľuďom. Boja sa spraviť chybu, aby nestratili kontrolu nad životom tak, ako absentovala v detstve. Je to tak?

Áno, ide o traumu, ktorú si dieťa nesie až do dospelosti. Ide aj o silné psychické násilie, samotná závislosť je násilím na ľuďoch okolo. Všetko, čo dieťa prežíva, ovplyvňuje jeho zdravý vývin. Ďalšou z charakteristík je aj denné snenie. Samozrejme, snívame všetci, ale tieto deti denne snívajú o tom, ako to v živote chcú, budú mať, sny sú často vzdialené od reality, nevidia reálne, ako to má v rodinách byť. Vysnívané predstavy majú často zidealizované. 

Bývajú na seba veľmi háklivé, vzťahovačné, poznámky iných ľudí sa ich veľmi dotýkajú, nevedia sa na sebe zasmiať. Vždy im hovorím – veľká sloboda prichádza vtedy, keď sú prvýkrát schopní sa na sebe, svojej chybe zasmiať bez toho, aby sa za ňu lynčovali.

Toto je ťažký proces na dlhú dobu, ale učia sa veľmi rýchlo z príkladov ľudí vôkol seba. Súvisí to s pocitom viny za to, čo sa im v rodine dialo. V jednoduchosti – tieto deti si nevedia uvedomiť, že nie sú zodpovedné za svoje okolie, ich pragmatické fungovanie ovplyvňuje to, že unikajú do rôznych skreslených predstáv o svete a sebe.

Ako toto deti ovplyvní do dospelosti?

Deti závislých rodičov nemajú dostatočne naplnené psychické potreby ako potreba lásky, istoty a bezpečia. Od naplnenia týchto potrieb sa odvíja aj odolnosť k zaťaži, ktorá nás v živote čaká. Tieto deti, keďže nemali stabilitu, nerozumejú, čo sa im deje, prinášajú si do dospelosti veľa neistôt, zvnútornených, ktoré sa týkajú dieťaťa ako systému, jeho autonómie, zároveň ako vystupujú navonok.

Vnútornú neistotu môžu prekrývať agresivitou, nie sú dostatočne prepojení s vlastnými emóciami, v rodine sa klamalo, zastierali sa problémy, ako ich teda majú riešiť v dospelosti? Rodina neukáže dieťaťu, ako majú fungovať napríklad vzťahy. Mnohé dospelé  deti závislých rodičov sa nás pýtali – no dobre, tak ako teda má vzťah fungovať?

Často sa stáva, že si deti závislých rodičov v dospelosti vezmú závislých partnerov a u nás sa s nimi stretávame, ako preň hľadajú pomoc. Vtedy to vyjde najavo, ale vôbec ich nenapadne riešiť aj seba, lebo tu veľmi silno vystupuje do popredia kodepedencia – spoluzávislosť z detstva, kedy sa tak zameriavali na potreby a správanie závislého rodiča, že stratili kontakt so svojím vnútrom, svoje potreby dali do úzadia a potreby závislého do popredia.

To sa opakuje v partnerskom vzťahu. (*pozn. autorky: zvláštna forma nesamostatnosti, kedy svoju hodnotu dotyčný odvíja od schopnosti napĺňať očakávania okolia/rodiny-často nerealistické, sebahodnota sa znižuje k nule).

Ako sa u nás pracuje s deťmi rodičov alkoholikov?

S malými deťmi ako s deťmi závislých rodičov nepracuje u nás nikto. Ak sa zistí závislosť u rodiča malých detí, v systéme pomoci MPSVaR SR je pozornosť venovaná celej rodine, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny riešia túto situáciu v zmysle Zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele sanáciou rodiny, pri ktorej može prísť aj k umiestneniu detí do centra pre deti a rodinu s pobytovou formou.  

Detskí psychológovia fungujú skôr na podnet rodičov, rodič s tým musí súhlasiť, čo môže byť problém, ak svoju závislosť popiera. Neexistuje metóda práce: „riešenie problémov dieťaťa závislej matky/otca“. Alebo na podnet škôlky, školy, vtedy sa ale rieši problémové správanie dieťaťa, šikana, vyrušovanie, ale to je dôsledok, nie príčina, závislý rodič je v tom skôr ako podružná informácia. Riešia sa teda vonkajšie príznaky.

Viac sa v poslednom období začína hovoriť o deťoch s fetálnym alkoholovým syndrómom, ktorých matky pili počas tehotenstva, čo negatívne ovplyvní vývoj psychický, mentálny aj fyzický. Naša spoločnosť sa snaží poukázať na dôsledky požívania alkoholu u tehotných žien.

Ako pracujete s dospelými deťmi rodičov závislých od alkoholu, ako si môžu pomôcť?

So skupinou takýchto detí sme išli klasickou podporou ich osobnostného rozvoja a zručností, kompetencií, komunikácie. Bola to rozvojová skupina, ktorá skončila, teraz uvažujeme o založení ďalšej. Celý proces riešenia tráum z detstva je ťažký, ale možný a na konci oslobodzujúci. Tieto deti sa učia rozpoznať, čo je ich vlastné a čo z ich života, správania a konania len odráža očakávania rodiny a okolia. Učia sa sebapoznávať a sebapotvrdiť, lebo to od rodičov nedostali. A nájsť stratený kontakt s vnútrom, emóciami, sám so sebou.

Dôležité je, že rodičia niektorých detí začnú abstinovať, potom sa vzťah medzi nimi dokáže veľmi rýchlo upraviť, deti odpustia. Veľa rodičov však pije do smrti. Ich deti si nemajú s kým vykonzultovať problémy, nemá im kto povedať prepáč, mrzí ma to, išlo o môj problém. Musia si na to prísť sami a sami odpustiť. Moja rada je, aby dospelé deti závislých rodičov vyhľadali odbornú pomoc, ak niečo v ich živote nefungje.

Čo by mala podľa vás naša krajina urobiť? Čo nám chýba, kde si štát zabúda plniť svoje povinnosti?

Na Slovensku sa pracuje so závislými od alkoholu tak, že najčastejšie pod tlakom okolia, alebo iného problému vyhľadajú pomoc ambulantného psychiatra. Ten zvyčajne nemá čas na terapeutické pôsobenie, naordinuje lieky, pacient ostáva v ambulantnom režime alebo ho posúva do ústavného zariadenia na liečbu či resocializačného strediska.

Chýba nám poradenstvo pre ľudí, ktorí začnú vnímať problém skôr, alebo to pripustí niekto v rodine. Teraz to funguje tak, že nie je dostatok možností nájsť bezplatnú odbornú pomoc. Štát by mal rozvíjať kontinuum služieb od začiatku závislosti do konca, pretože ide o proces – závislosť sa vyvíja v čase, preto aj cesta späť je proces. 

Tieto služby by mali nasadnúť do fázy, v ktorej sa závislý nachádza, pracovalo by sa s ním a jasne a efektívne stanovilo, čo práve potrebuje. To si vyžaduje odborníkov a rozšírenie služieb. Chýba nám na Slovensku vzdelávanie v adiktológii, v Čechách už beží – adiktológovia sa dokážu na závislosti dívať z rôznych aspektov, nielen ako na zdravotnícky problém, ale problém celého života závislého.

Multidisciplinárny prístup riešenia závislostí v súčasnosti absentuje. Ak idete na ústavný pobyt a absolvujete ho, to nie je koniec závislosti – proces návratu a úzdravy je dlhodobý, trvá minimálne 4 roky, kým sa abstinent zaradí do rodiny a spoločnosti úplne. Závislý človek nezvláda bežný život. Závislosti sú obrovský problém a spoločnosť ich odsúva na okraj záujmu.

Napríklad toho, čo robíme my v našom centre, v systéme existuje veľmi málo. Robíme skupiny v popoludňajších hodinách, kedy ľudia chodia z práce, teda im ušetríme na PN-ke, nepotrebujú stravovanie, ubytovanie atď. Ušetríme aj štátu veľké peniaze. Podpora takýchto centier, ktoré sú súčasťou práve spomínaného kontínua poskytovaných služieb, by sa mala zlepšiť, finančná stabilita by umožnila udržať odborníkov, čím by sme prispeli k zefektívneniu celého procesu úzdravy.  

Štát by mal do rodiny investovať viac peňazí – predstavte si rodinu prepitého človeka. Ak by tú pomoc dostal čo najskôr, rodina nebude tak zasiahnutá závislosťou od alkoholu, deti vyrastú v zdravých jedincov a v spoločnosti zdravo fungujú, nemusia riešiť traumy, opakovať chyby rodičov. Deti sú predsa o tom, ako bude naša spoločnosť v budúcnosti fungovať. Nemôžete ich ale odtrhnúť od rodiny so závislým rodičom...

Štatistiky sú viac než alarmujúce 

Výskum Fragile Childhood v roku 2011 medzi 12-18-ročnými ukázal, že na povrchu vyzerá všetko v poriadku, funkčne. Na ich životy má však závislosť rodičov od alkoholu vážny psychologický efekt. 1 zo 4 detí si mysleli, že im opití rodičia robia veľkú škodu, cítili hanbu, znechutenie, veľký strach.

Podľa BBC 1 z 5 detí v UK je negatívne ovplyvnené pitím alkoholu rodičov (2017) a tento účinok pretrváva do dospelosti.

Podľa záverečnej správy z prieskumu TAD (Tabak, alkohol, drogy) na Slovensku z roku 2018 si to, že „matka si občas vypije viac“ všimlo 5,2% žiakov ZŠ, „otec si občas vypije viac“ 28,5% žiakov (13,6% žiakov prekáža, že „niekto v rodine veľmi pije“), u stredoškolákov si alkohol u matiek všimlo 17,0%, u otcov 48,6%.

11-14-ročné deti udávajú pitie piva a vína vo viac ako 80% prípadoch a tvrdého vo viac ako 60% prípadoch. Počet mladistvých konzumentov alkoholu sa z roka na rok zvyšuje.

Podľa prieskumu ÚVZ SR ešte z roku 2005 len na prvom stupni ZŠ ponúkajú rodičia (19%) a starí rodičia (11%) deťom alkohol. Opitosť zažilo 13% detí vo veku 9-11 rokov, 25% ôsmakov vo veku 13-15 rokov a 74% stredoškolákov (16-18 rokov) a 81% žiakov SOU.

Podľa správy WHO o konzumácii alkoholu v Európe (2019) sa tu konzumuje najviac alkoholu na svete a Slovensko sa drží nad európskym priemerom. Vo svete zomrie 30 mil. ľudí na následky konzumácie alkoholu, čo je približne jeden človek každých 10 sekúnd.

 

Na záver prinášame video „Monsters“ spomínanej fínskej charitatívnej organizácie Fragile Childhood z roku 2012, ktorá ho nakrútila v rámci kampane zameranej proti pitiu alkoholu:

 

 VIDEO :
 

Spustili ju na popud alarmujúcich tamojších štatistík, podľa ktorých mal byť od roku 2004 hlavnou príčinou úmrtí alkohol. V tomto roku Fínsko znížilo spotrebnú daň na alkohol. Kampaň sa však zamerala na niečo iné – na deti, v rámci závislosti od alkoholu jednu z najzasiahnutejších, najzraniteľnejších skupín, spoločnosťou opomínaných.

Video spôsobilo obrovský rozruch, no presne ako malo v úmysle, pritiahlo medzinárodnú pozornosť (CNN, BBC, Euronews...) a v Cannes Lions Health Awards zvíťazilo v sektore zdravotníctva ako jedno z najlepších reklám a kampaní (2014).

Koho z nás dovtedy napadlo, ako nás vidia naše deti, keď pijeme? Ako monštrá? Čo si z toho nesú do dospelosti? Odpovede na otázky sú vážnejšie, než si dokážete predstaviť.

Práve preto by podpora zo strany štátu mala prísť v oveľa väčšej miere, keďže momentálne sa pomoc dostane len k zlomku takýchto rodín, na čo upozornila v našom rozhovore docentka Pavelová...

Doc. PhDr. Ľuba Pavelová, PhD. je absolventkou Katedry sociálnej práce PdF UK v Bratislave, absolvovala dlhodobý dynamický výcvik orientovaný na prácu v skupine a komunite a ďalšie sebarozvojové tréningy. Pracovala v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží v terapeutickej komunite pre závislé osoby, ktorú spolu s tímom odborníkov zakladala. Pracovala ako VŠ učiteľka na KSP UKF v Nitre a UK v Bratislave, ako riaditeľka Ústavu sociálnych štúdií a liečebnej pedagogiky Pedagogickej fakulty UK v Bratislave.

V oblasti sociálnej práce sa  profiluje v oblasti riešenia závislostí. V súčasnosti pracuje ako riaditeľka neziskovej organizácie BUDÚCNOSŤ v Nitre, odborne garantuje Centrum poradensko-intervenčných služieb BUDÚCNOSŤ v Nitre, ktoré ako akreditovaný subjekt zabezpečuje sociálne poradenstvo v oblasti závislostí a násilia v kontexte závislostí. Rozvíja komplexné ambulantné programy orientované na systémovú prácu so závislými osobami a ich rodinami. Je členkou profesijnej rady Slovenskej komory SP a ASP.

 

Kontakt

 

 Prezident  ASKAS

 

------------------------------------- 

Viceprezident  ASKAS 

Ján  Václav  

mobil - 0905 700 838

 janvaclavzeman@azet.sk

Kalendár akcií

pon uto str štv pia sob ned
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30

Daj o nás vedieť priateľom

ADMINISTRÁTOR

Aktualizovanie v adresári, termíny vašich akcií

     a príspevky posielajte na :              

          0915 954 927

madlenak@centrum.sk

 

Paľo  MADLEŇÁK

PM admin laughing 

djcf watermark5

 

 

Návštevnosť

TOPlist