ASKAS

Závislosti patria medzi najťažšie problémy spoločnosti: ničia ľudské životy, vzťahy a nezriedka celé rodiny. Na Slovensku pôsobí dobrovoľné občianske združenie, ktorému tieto problémy nie sú ľahostajné. ASKAS (Asociácia klubov abstinujúcich Slovenska) vystupuje ako mimovládna, nezisková, nezávislá, nepolitická organizácia, ktorá sleduje všeobecne prospešné ciele života v striedmosti a abstinencii od alkoholu a iných drog. Dlhodobé programy organizácie sú namierené na sústavné doliečovania závislých osôb a ich návrat do normálneho života. O jej fungovaní, o problémoch závislostí a iných otázkach sme sa zhovárali s Jánom Dudákom, predsedom ASKASu.

Pán Dudák, koľko členov má v súčasnosti vaša organizácia?

„Asociácia klubov abstinujúcich Slovenska (ASKAS) je v zmysle svojich stanov otvorená jednotlivcom, ale aj svojpomocným abstinentským skupinám (klubom), ktoré fungujú buď ako občianske združenia riadne zaregistrované na Ministerstve vnútra SR, alebo ako neformálne spoločenstvá ľudí, ktorých spája problém „závislosť“. Koľko má ASKAS skutočných členov (jednotlivcov) sa dá stanoviť veľmi ťažko, pretože počet osôb v kluboch neustále kolíše (recidívy, príchody nových po liečbe a pod.). Ak berieme do úvahy, že jeden klub má v priemere 35 osôb a máme 41 klubov, potom členskú základňu ASKASu tvorí 1.435 osôb. K tomuto počtu treba prirátať široký počet „sympatizantov“, rodinných príslušníkov i jednotlivcov, ktorí nie sú organizovaní v kluboch. Preto môžeme smelo konštatovať, že ASKAS, jej činnosť, projekty, program má dosah na cca 2.000 osôb.“

Vy pôsobíte na celom území Slovenskej republiky. Koľko anonymných klubov oficiálne registrujete?

„K dnešnému dňu je do ASKASu riadne písomnou formou prihlásených 41 klubov z celej SR, od Bratislavy po Medzilaborce, od Dunajskej Stredy po Oravskú Jasenicu.“

Aké druhy závislostí si ASKAS berie na mušku?

„ASKAS sa venuje všetkým druhom závislostí okrem fajčenia (závislosť na nikotíne). Je však treba zdôrazniť, že naša parketa je alkohol, dokážeme však pomôcť a poradiť aj pri iných druhov závislosti.“

Dokážete percentuálne vyjadriť, koľko vašich členov sa lieči zo závislosti na alkohole, koľko zo závislosti na drogách a opiátoch a pod.?

„Odhadujem, že 90 % našich členov je závislých na alkohole, zvyšných 5 % sú gambleri (hráči) a 5% drogovo závislí.“

Čo je podľa vás, okrem podpory a vzájomného vymieňania si skúseností, najdôležitejšie pre ľudí, ktorí sa stretávajú vo vašich kluboch?

„Základným východiskom pre fungovanie klubu je podstatný a neoddiskutovateľný fakt, že práve kluby tvoria prirodzené vyvrcholenie dlhodobej terapie liečených, ktorých aktivna osobná spoluúčasť na realizácii doliečovacieho procesu je hlavným a základným krokom k upevňovanie ich osobného rozhodnutia trvalo abstinovať. V klube sa liečený učí podeliť sa so svojimi skúsenosťami s rovnako postihnutými a svojimi vlastnými zážitkami účinne napomôcť všetkým tým, ktorí sa na cestu abstinencie a budúceho zmysluplného života ešte len vydávajú.“

Som závislý. Rád by som kontaktoval príslušnú komunitu ľudí s podobnými problémami. Má u vás otvorené dvere úplne každý? Alebo inak – neskúmate, či žiadateľ nie je náhodou trestne stíhaný práve za distribúciu omamných látok, resp. aj za ťažšie delikty?

„ASKAS je otvorený každému. Na našej webovej stránke www.askas.estranky.sk  v sekcii „zoznam klubov“ je zverejnený úplný zoznam klubov (aj tých, ktoré nie sú členmi ASKASu). Po kliknutí na mesto sa zobrazia všetky potrebné informácie o klube – miesto stretávania sa, kontakty, tel. čísla, adresy. Do klubu sa môže prihlásiť každý, kto súhlasí so stanovami daného klubu – kto buď abstinuje, alebo chce abstinovať, kto podporuje zdravý životný štýl. Členmi klubu môžu byť aj sympatizanti. Na všetky akcie klubu však musia prísť triezvy a počas konania rôznych podujatí sa zriecť požívania alkoholu. ASKAS nijako neskúma prípadnú trestnú činnosť daného jednotlivca.“

Ako je to vlastne so závislosťou Slovákov na návykových látkach v porovnaní napríklad s dobou pred nežnou revolúciou? Narastá to, alebo sa to príliš nemení? Existujú nejaké „tabuľky“?

„Na túto otázku neviem hodnoverne odpovedať, nerád by som uvádzal dajaké nepresné údaje.“

Myslíte si, že deklarovanie boja proti závislostiam zo strany spoločnosti, štátu, je dostatočné? Človek má skôr pocit, že o týchto veciach sa hovorí len epizódne: vždy týždeň-dva, a potom si o tom pohovoríme zase o rok…

„ASKAS je nepolitická organizácia, preto nechceme komentovať kroky súčasnej vlády v protidrogových opatreniach. Nemôžeme však súhlasiť so znižovaním, prípadne rušením lôžok na nemocničných oddeleniach, kde sa liečia niektoré zo závislostí. Taktiež nemôžeme súhlasiť so zrušením Protidrogového fondu, ktorý rozdeľoval finančné dotácie na projekty s protidrogovou tematikou. Všetci veľmi dobre vieme, že situácia v SR ohľadne závislostí nie je dobrá. Avšak nájsť nejaké zmysluplné riešenie k zlepšeniu sa nikomu nechce, nie je to na programe dňa. A naše deti začínajú popíjať v čoraz nižšom veku, pijú aj ženy na materských dovolenkách, zvyšuje sa počet závislých na tvrdších drogách.“

Viete ponúknuť návod, ako by sa o tejto téme dalo hovoriť inak, a účinnejším spôsobom?

„Možno by stačilo viac článkov v médiách. Ono sa o tom píše, len ak do závislosti „padne“ dajaká celebrita. Závislosť sama o sebe je choroba, má svoju diagnózu, takže ľudia trpiaci závislosťou sú vlastne chorí ľudia. A každý chorý človek sa musí liečiť. Bohužial, závislosť sa vyliečiť nedá. Dá sa však s ňou žiť, a to na veľmi vysokej rodinnej i spoločenskej úrovni. Len treba abstinovať.“

Vy ste šofér z povolania. Vediete organizáciu, kde je prevaha členov z radov alkoholikov. Ako by, podľa vás, mala vyzerať naša legislatíva v súvislosti s jazdou pod vplyvom alkoholu?

„Ja osobne vítam sprísnenie trestov a opatrení v legislatíve v súvislosti s vedením motorových vozidiel pod vplyvom alkoholu. Málo sa však hovorí o tom, že alkohol ako legálna droga je obrovským nebezpečím za volantom. Kedysi sa v protifajčiarskom opatrení používal slogan: Nefajčiť je normálne. Ja som za to, aby sa v našej spoločnosti zaužil výraz: Nepiť je normálne.“

Máte nejakú zvláštnu záľubu, koníček, niečo čo rád robíte?

„Moja záľuba sa stala i mojím povolaním – veľmi rád šoférujem, navyše ako malý chlapec som sníval, že budem šofér autobusu. Toto sa mi splnilo, keď som oslavoval 50 rokov. No a samozrejme rád pomáham ľuďom. Preto robím v abstinentskom hnutí. Rád pomôžem každému, kto o túto pomoc stojí a kto ju prijme. Kedysi niekto pomohol mne a teraz ja sa snažím pomôcť ďalším.“

Jedno prianie pre najbližšie roky vášho osobného života a jedno pre ASKAS?

„Zdravie pre mňa a pre mojich najbližších. Pre ASKAS, aby i mladí ľudia pochopili, že kto má problém s alkoholom, alebo s nejakou inou drogou, dá sa šťastne žiť, keď sa včas vyhľadá pomoc.“

Ďakujeme za rozhovor.