ASKAS

   Je neuveriteľné, koľko rodičov žije v presvedčení, že problém užívania respektíve zneužívania drog, alkoholu a fajčenia sa ich a ich detí nikdy priamo nedotkne. Je všeobecne známe, že drogou č. 1 na Slovensku je alkohol. Existujú štatistiky, z ktorých je vyplýva, že u našej dospelej populácie je asi 5% abstinentov, 60% konzumentov, 30 % občanom spôsobuje pitie problémy rodinné, spoločenské a zdravotné a 5% je závislých od alkoholu. Ak si tieto percentá premietnete do čísel, ostanete v rozpakoch, či je to vôbec možné. Taktiež je  faktom, že skúsenosť prvého styku s alkoholom u našich detí často nastáva už v ranej mladosti a najmä v rodinách. Veď kto prvý ponúkol dieťa alkoholom?

Bol to vo väčšine prípadov rodič alebo starší príbuzný ale samozrejme nie v zlom úmysle, veď kto by chcel vedome škodiť deťom. Detský organizmus a psychika však nie sú ešte vyvinuté a schopné prijať a spracovať tieto škodliviny. Dieťa to ešte môže skúšať aj samé, najmä keď to vidí na svojom vzore – na rodičoch a statočne ich napodobňuje. A práve rodičia môžu byť príčinou, prečo sa z ich dieťaťa stáva najprv zvedavý ochutnávač a potom aj mierny konzument, veď príležitostí v našej spoločnosti má viac ako dosť. Podobne je to i v prípade ich rovesníkov, temer všetci a najmä v partiách často siahajú po alkohole. Podľa prieskumov asi u 4% tínedžerov /vek 12-19 rokov/ sa podľa lekárov už dá hovoriť a prítomnosti príznakov závislosti od alkoholu. Rodičia si všímajú ako ich deti rastú, rozvíjajú sa – ale to len tak mimochodom, berú to ako samozrejmosť, pravda, pokým nenastanú problémy. Signály prichádzajú zvyčajne zvonku, zo školy, od známych Doma si často nevšimnú alebo prehliadnu príznaky zmien v správaní, akceptujú ich výhovorky alebo aj klamstvá, častokrát im veria a neoveria si skutočnosti. Ako keby sa báli, alebo sa hanbili priznať si, že v niečom zlyhali, nechcú si pripustiť možnosť: prečo sa to stalo práve im, veď dieťaťu poskytli všetko. Majú len trochu pravdy. Materiálne a finančne im naozaj dali to, čo uznali za dobré, ale dieťa potrebuje oveľa viac. Potrebuje sa s nimi aj rozprávať a nielen o bežných veciach, ale aj o svojich problémoch. Ale pre „veľkú zaneprázdnenosť“ nemajú čas, odkladajú rozhovor, alebo je to obava z nevedomosti a neschopnosti vysvetliť škodlivosť užívania alkoholu, fajčenia v mladom veku, vznik závislosti... Nepodceňujte problém a snažte sa aj zistiť príčiny užívania návykových látok deťmi, lebo môžu viesť až k závislosti. Medzi najčastejšie môžeme zaradiť:

- negatívny vzor /vplyv/ rodičov

-nevhodné správanie podľa vzoru svojich ideálov: herci, umelci, speváci...

-túžba skúsiť niečo nové, iné, opakovanie zážitku

-túžba po experimentovaní

-obava zo školy

-vnútorné problémy, sklamanie, neúspech, stres,

-neochota rodiča rozprávať sa o problémoch

-únik do partie rovesníkov

-snaha vyniknúť, vyrovnať sa dospelým 

-nezrelosť psychická i fyzická

-ľahká dostupnosť a slabá kontrola predaja alkoholu a cigariet mladistvým

-„posilniť sa“ a tým sa zbaviť ostychu, nabrať odvahu

- zaťaženosť alebo aj radosť z úspechu

-nuda, nedostatok vhodných podnetov 

Ak vaše dieťa začne konzumovať alkohol, alebo iné návykové látky, môže to byť prejavom nejakého problému a volania o pomoc a ak je to potrebné, vyhľadať pomoc u odborníkov.

Dospievajúce deti, ktoré žijú v pevnom blízkom kontakte s ostatnými členmi rodiny, majú pocit ochrany pred rizikovým správaním. Aj keď to nedávajú príliš najavo, vedia, že rodič sa o neho zaujíma a to nielen o škole a prospechu, ale aj o tom, čo robí vo voľnom čase, s kým 

sa kamaráti...Ale rozhovory tvárou v tvár väčšina detí odmieta, preto je treba upevniť vzťah, zvoliť správny čas a vhodný spôsob. Častokrát trestom nenaučíme deti problém riešiť, treba o ňom rozprávať prečo nastal a ako ho napraviť, nájsť spoločnú reč. Netreba nudnú kázeň. Treba u detí podporovať rozvoj ochranných faktorov pred užívaním alkoholu a iných návykových látok, byť prirodzenou autoritou, vzorom správania.

            Psychológ Ladislav Csémy zo Psychiatrického ústavu Praha doporučuje  rodičom ako prevenciu pred alkoholom a drogami nasledujúce desatoro:

1. Venujte svojmu dieťaťu každý deň aspoň pol hodiny plnú pozornosť. Počúvajte ho a snažte sa porozumieť aj tomu, čo vraví tónom alebo výrazom tváre.
2. Pokúste sa reagovať ústretovo, bez posmechu a kritiky
3. Pochváľte ho a učte zdravému sebavedomiu, ľahšie dokáže odolať tlaku vrstovníkov
4. Zdôrazňujte dieťaťu, že ste za neho právne zodpovední a že máte právo a povinnosť kontrolovať, kde je, čo robí a s kým sa stretáva
5. Stanovte rozumné pravidlá, ktoré budete dodržiavať aj vy sami
6. Nezakazujte mu kamarátov – je ale lepšie mať o nich prehľad. Môžete ich pozvať aj domov a porozprávať sa s nimi
7. Buďte v kontakte aj s rodičmi kamarátov, zachytíte tak signály ak sa niečo stane
8. Zistite si o alkohole a drogách čo najviac informácií a otvorene o tom s deťmi hovorte
9. Spolupracujte pri výchove aj s ostatnými členmi rodiny. Najdôležitejšími spojencami sú obaja rodičia, aj keď sú rozvedení. Dohodnite si spoločný postup a informujte sa
10. Nehanbite sa obrátiť o pomoc na odborníkov. Problémy sú všade, ale fungujúce rodiny sa ich snažia riešiť.

.

Motto: “Nie je tragédiou zriekať sa v živote alkoholu, tragédiou je zrieknuť sa života v alkohole.“

„Výchova detí je činnosť, ktorej musíme obetovať veľa času už len na to,

aby sme si ich vôbec dokázali získať.“

                                                                                                                                            J. J. Rousseau

                                                                                                                              Mgr. Červeňanský Pavol