Michaela Šavrnochová – Juraj Holdoš – Angela Almašiová

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Excesívne používanie internetu u adolescentov na Slovensku
Michaela Šavrnochová – Juraj Holdoš – Angela Almašiová
Banská Bystrica 2020
Michaela Šavrnochová – Juraj Holdoš – Angela Almašiová
Excesívne používanie internetu u adolescentov na Slovensku
(vedecká monografia)
1. vyd. – Banská Bystrica: Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici –
Belianum, 2020. – 176 s. ISBN 978-80-557-1798-2
Vedecký redaktor:
prof. PaedDr. Peter Jusko, PhD.
Recenzenti:
prof. PhDr. Eva Žiaková, CSc.
doc. PhDr. Marián Špajdel, PhD.
Návrh obálky:
Ľudmila Gašperová
Jazyková korektúra:
Mgr. Daniel Markovič, PhD.
Vedecká monografia vychádza v rámci projektu VEGA č. 1/0692/18 Závislosť
od internetu u žiakov základných škôl v podmienkach SR a ČR.
Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť v tlačenej alebo
elektronickej podobe nemožno reprodukovať, ukladať do informačných systémov
alebo inak rozširovať bez súhlasu majiteľov práv.
ISBN 978-80-557-1798-2 (tlačená verzia)
ISBN 978-80-557-1799-9 (online verzia)
Obsah
Úvod ................................................................................................................................................ 4
1. Teoretické východiská excesívneho používania internetu ............................ 6
1.1 Excesívne používanie internetu ................................................................................................... 6
1.2 Závislosť od internetu ...................................................................................................................... 8
1.3 Znaky a druhy excesívnosti/závislosti .................................................................................. 11
1.4 Modely závislosti.............................................................................................................................. 18
2. Špecifiká excesívneho používania internetu u adolescentov ........................ 28
2.1 Rizikové správanie adolescentov ............................................................................................. 30
2.2 Rizikové faktory spojené s excesívnym používaním internetu .................................. 33
2.3 Dôsledky excesívneho používania internetu ...................................................................... 39
3. Prevencia excesívneho používania internetu ..................................................... 43
3.1 Preventívne programy .................................................................................................................. 48
3.2 Sieť profesionálnej pomoci v kontexte úrovní prevencie ............................................. 59
4. Terapia excesívneho používania a závislosti od internetu ............................ 69
4.1 Prehľad druhov terapie závislosti od internetu ................................................................ 70
4.2 Farmakoterapia závislosti od internetu ................................................................................ 90
4.3 Účinnosť a efektívnosť psychoterapie závislosti od internetu .................................. 93
5. Motivačné rozhovory ................................................................................................... 98
5.1 Motivácia v oblasti závislostí ...................................................................................................... 99
5.2 Základné fázy a techniky vedenia motivačných rozhovorov ................................... 104
5.3 Využitie motivačných rozhovorov v práci s adolescentmi ........................................ 110
6. Excesívne používanie internetu vo výskumných reflexiách ........................ 119
6.1 Prehľad medzinárodných výskumných štúdií ................................................................ 119
6.2 Prehľad domácich výskumných štúdií................................................................................ 122
6.3 Excesívne používanie internetu u adolescentov na Slovensku
– autorské výskumné zistenia................................................................................................. 127
Záver .......................................................................................................................................... 148
Conclusion ............................................................................................................................... 149
Zoznam skratiek ................................................................................................................... 150
Zoznam bibliografických odkazov .................................................................................. 152
4
Úvod
Dvadsiate prvé storočie môžeme nazvať storočím digitálnym. Vývoj v tejto oblasti je
enormný. Technológie, ktoré sme si ešte pred 10 – 15 rokmi nevedeli predstaviť
a čítali sme o nich vo vedecko-fantastickej literatúre, aktuálne skoro všetci
používame. Stali sa integrálnymi súčasťami našich životov. Internet prestupuje
a pozmeňuje mnohé oblasti. Prináša nám mnoho benefitov, ktoré skvalitňujú život.
Viaceré výskumy (Lelkes, 2013; Mitchell et al., 2011; Sum et al., 2008) poukazujú na
to, že rozumné využívanie internetu a celkovo nových médií nás robia spokojnejšími
a šťastnejšími. Kussová a Griffiths (2017) dokonca uvádzajú, že pre mladých je byť
online spôsob bytia. Okrem množstva pozitív však internet prináša do našich životov
aj negatíva. Medzi najvýraznejšie negatívne javy, ktoré sú popisované vo vedeckej
literatúre, patria všeobecná škodlivosť používania internetu, kyberšikanovanie,
stránky s toxickým obsahom, konšpirácie a hoaxy, radikalizácia, kontakt s cudzími
ľuďmi na internete a explicitné obsahy. Ide o javy, ktoré v sebe nesú vysoké riziko
a potenciu ublížiť používateľovi. Medzi negatíva patrí aj nadmerné – excesívne
používanie internetu a internetových aplikácií. Väčšina rodičov a pracovníkov v práci
s deťmi a mládežou sa stretli so situáciou, v ktorej sa im zdalo, že deti a mládež to
s digitálnymi technológiami preháňajú. To, že naša mladá generácia používa internet
a sociálne siete výrazne viac ako iné generácie, je fakt. Neznamená to, že celá
generácia je závislá, a teda stratená. Z výskumných štúdií za posledné desaťročie
však vieme povedať, že excesívne používanie internetu a závislosť reálne existujú
a spôsobujú nemalé množstvo negatívnych následkov v rôznych oblastiach.
Naša súčasná interpretácia toho, ako sa niektoré opakujúce sa spôsoby používania
internetu vyvíjajú a pretrvávajú, vychádza z modelov závislosti. Základným
princípom a spoločným ukazovateľom týchto modelov je, že jedinci s problémovým
správaním vnímajú svoju zníženú kontrolu nad takýmto správaním, ale pokračujú
v ňom aj napriek narastajúcim problémom. Svetová zdravotnícka organizácia v rámci
11. revízie schválila a zaradila do kategórie „Porúch spôsobených nelátkovými
závislosťami“ aj poruchy súvisiace s hraním počítačových hier. V oblasti dvoch
klasifikácií – hazardné hry a poruchy v dôsledku hrania počítačových hier (hráčske
poruchy v online a offline forme) nájdeme jasnú špecifikáciu kompulzívneho
správania, ktoré vedie k závažným poruchám v osobnej, rodinnej, sociálnej,
výchovnej, pracovnej a v iných dôležitých oblastiach fungovania. Tieto klasifikácie sú
výsledkom klinických dôkazov a rozsiahlych výskumných štúdií realizovaných
za posledných dvadsať rokov. Hoci je oblasť skúmania excesívneho správania
na internete stále na vzostupe, a to najmä v posledných rokoch, otázka, ako efektívne
reagovať na problémové správanie, ostáva stále otvorená.
5
Cieľom vedeckej monografie je poskytnúť komplexný aktuálny obraz o problematike
excesívneho používania internetu a závislosti od internetu a prispieť tak
k rozvíjajúcej sa databáze dôkazov v kontexte rastúcej potreby prevencie problémov
súvisiacich s excesívnym používaním internetu u tej najohrozenejšej skupiny –
adolescentov. Monografia je určená odborníkom a odborníčkam z oblasti prevencie
a terapie excesívneho používania internetu a závislosti od internetu, predovšetkým
so zameraním na prácu s deťmi a mládežou. Je jednou z výstupov projektu Závislosť
od internetu u žiakov základných škôl v podmienkach SR a ČR.
Koncepcia monografie sa obsahovo člení na šesť kapitol. V prvej kapitole
analyzujeme teoretické východiská excesívneho používania internetu a závislosti
od internetu reflektujúc historický a súčasný medzinárodný kontext
excesívnosti/závislosti od internetu. Druhá kapitola je venovaná špecifikám
excesívneho používania internetu u adolescentov so zameraním na identifikáciu
rizikových faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť zapojenia sa do problémového
správania. Vymedzenie týchto faktorov a porozumenie vzájomným procesom medzi
nimi slúžia ako ukazovateľ pri koncipovaní preventívnych stratégií pre konkrétne
vekové skupiny. V tretej kapitole približujeme preventívne programy realizované
v tejto oblasti na medzinárodnej i domácej pôde a vymedzujeme priame možnosti
profesionálnej pomoci z vybraných rezortov Slovenskej republiky. Vychádzame pri
nich z platnej legislatívy, aktuálnych požiadaviek a vývoja praxe z oblasti
preventívnej práce s adolescentmi. Štvrtá kapitola monografie je venovaná súčasným
terapeutickým prístupom, postupom a konkrétnym technikám využívaným v liečbe
závislosti od internetu v zahraničí a na Slovensku. Spoločnou výzvou pre poradcov
a terapeutov v práci s mladými ľuďmi je aktívny odpor týchto adolescentov, ktorý
vychádza z presvedčenia, že ich používanie internetu nie je problematické. Preto je
piata kapitola venovaná metóde motivačných rozhovorov, ktorá je v praxi
najčastejšie využívanou intervenciou v rámci selektívnej a indikovanej prevencie.
V šiestej kapitole ponúkame prehľad a analýzu dostupných medzinárodných
a domácich výskumných štúdií v kontexte skúmanej problematiky. Súčasťou tejto
kapitoly sú aj výsledky autorského výskumu, ktorého jedným z cieľov bolo
identifikovať závislosť od internetu u žiakov a žiačok základných škôl vo vybraných
regiónoch Slovenskej republiky.
Na záver by sme chceli vyjadriť názor, že v mnohých smeroch sme stále na začiatku
skúmania procesu, na konci ktorého by mala byť pozitívna a trvalá zmena v správaní.
Preto aj naďalej považujeme za veľmi dôležité pristupovať k fenoménu excesívneho
používania internetu a závislosti od neho cez optiku objektívnych vedeckých dát
a tzv. evidence-based, aby sme ho nepreceňovali, ale na druhej strane ani
nebagatelizovali. A k tomu má prispieť aj táto monografia.
Autori
6
1. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ
EXCESÍVNEHO POUŽÍVANIA
INTERNETU
Pri množstve používateľov a intenzite používania internetu je prirodzené, že niektorí
jedinci ho používajú nadmerne, čo môže viesť k negatívnych konzekvenciám v ich
živote. Dokonca takéto správanie môže prejsť po istom čase do závislého správania.
Laický pohľad na nadmerné používanie internetu, ktorý je podporovaný médiami
v honbe za čítanosťou, však môže byť často skreslený a pokrivený. Pri porozumení
fenoménu excesívneho používania internetu je dôležité pozrieť sa na teoretické
východiská a názory odborníkov, a tak dopomôcť k objektívnejšiemu uchopeniu
tohto javu.
1.1 Excesívne používanie internetu
Excesívne používanie internetu je nadmerné používanie internetu, jeho služieb
a aplikácií. Kladieme si otázku, čo je to nadmerné? Odpoveď nám dávajú dôsledky
takéhoto správanie. Excesívne používanie internetu by sme teda mohli zjednodušene
a všeobecne definovať ako správanie, pri ktorom dochádza k nadmernému
používaniu internetu a u jedinca vedie ku komplikáciám v rôznych sférach jeho
života (napr. v telesnej, psychickej, sociálnej, pracovnej alebo školskej oblasti).
Je spojené s repetitívnym, kompulzívnym a nekontrolovaným používaním online
technológií, ktoré môžu viesť k závislému správaniu (Šmahel & Blinka, 2012). Pojem
excesívne používanie internetu je jedným z názvov nadmerného používania
internetu. V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť aj s pojmami problematické
používanie internetu (Beard & Wolf, 2001), patologické používanie internetu (Davis,
2001), možno sa však stretnúť aj s pojmami ako „kompulzívne používanie internetu“
či „obsesívne používanie internetu“ alebo online závislosti (Blinka et al., 2015) atď.
Posledný termín online závislosti (Blinka et al., 2015) a tiež technologické závislosti
(Griffths, 1995) alebo závislosť od internetu (Young, 2011a) však treba odlíšiť
od excesívneho používania. Pojem excesívne používanie internetu sa používa
v neklinickom kontexte napríklad v spojení s edukáciou a prevenciou, najmä
v spojitosti s detskou populáciou a populáciou dospievajúcich.
Závislosť od internetu je koncept spojený s klinickým kontextom a určením
diagnózy, prípadne s terapiou (viac o terapii v kapitole 4). Koncept závislosti
7
od internetu je starší pojem, excesívne používanie internetu ako samostatný typ
správania začali odborníci používať až neskôr. Na druhej strane musíme povedať, že
oba koncepty majú veľmi podobný, niekedy až prekrývajúci sa význam. Kuss
a Pontes (2018) uvádzajú, že problém v rozlíšení vznikol preto, že skorší výskum sa
zameriaval na periférne znaky závislosti, akými sú eufória, kognitívna významnosť
a zvyšujúca sa tolerancia, na rozdiel od symptómov základnej závislosti, akými sú
konflikt, abstinenčné príznaky, relaps a behaviorálna významnosť. A tak do závislosti
boli zaradené aj typy správania, ktoré síce spĺňali periférne znaky (ako eufória
pri správaní, tendencia zvyšovať intenzitu a čas a kognitívna významnosť aktivity
v živote jedinca), ale nespĺňali základné symptómy závislosti.
Kuss a Pontes (2018) preto odporúčajú, aby sa popri kategóriách závislé a nezávislé
(zdravé) používanie internetu používala ešte tretia kategória – vysoko angažované,
nadmerné, respektíve excesívne používanie internetu. Takéto správanie je niečo
medzi klinickou závislosťou a zdravým, „primeraným“ používaním internetu.
Príkladom takéhoto správania môže byť excesívne hranie online hier, ktoré už spĺňa
niektoré prejavy závislosti, ale ide skôr o periférne symptómy, ako sú kognitívna
významnosť aktivity, eufória a zvyšujúca sa tolerancia. Oba koncepty (závislosť aj
excesívnosť) používajú rovnaké znaky, ktoré definoval Griffiths (1995), i keď
pri excesívnosti nemusia byť naplnené všetky. Aj excesívne používanie internetu má
svoje negatívne následky na život a well-being. Pri excesívnom používaní internetu je
reálne riziko, že po istom čase prerastie do závislosti od internetu. V našej
monografii budeme pracovať najmä s pojmom excesívne používanie internetu, ale
pre obsahovú blízkosť budeme čerpať výskumy aj z oblasti závislosti od internetu
a tento koncept tiež predstavíme.
Dobrým rozlíšením excesívnosti a závislosti je definícia závislosti podľa Billieux et al.
(2017, s. 1723): „závislosť od internetu je opakované správanie vedúce k významnému
poškodeniu v rôznych oblastiach života a zdravia alebo k distresu. Takéto správanie
daná osoba nevie sama zredukovať a pretrváva počas významného časového obdobia
(napr. najmenej 12 mesiacov), čo vedie k funkčnému poškodeniu denných aktivít“.
Súčasťou tejto definície sú aj vylučovacie kritériá, ktoré vylučujú nasledovné typy
správania zo závislosti. Ide o:
 správanie sa dá lepšie vysvetliť základnou poruchou (napr. depresívna
porucha alebo porucha kontroly impulzov);
 funkčné poškodenie vyplývajúce z činnosti je dôsledkom úmyselnej voľby
(napr. pri online športoch, keď profesionálni hráči hrajú online hry vo vysokej
intenzite a je to ich slobodné rozhodnutie);
 správanie možno charakterizovať ako obdobie dlhodobej intenzívnej aktivity,
ktoré uberá čas a zameranie na iné aspekty života, ale nevedie k významnému
funkčnému poškodeniu alebo distresu;
8
 správanie je výsledkom dočasnej stratégie zvládania ako očakávanej reakcie
na bežné stresové faktory alebo straty (Billieux et al., 2017).
Práve Billieux et al. (2017) sa podarilo pomerne jasne odlíšiť klinickú formu
závislosti od excesívnosti. Rozdiel je v kritériách času a dôsledku – dopadu. Závislé
správanie musí trvať dlhodobo, excesívne nie. Závislé správanie má väčšinou
výrazný negatívny následok, excesívne správanie takýto následok nemusí mať
a dokonca môže byť niekedy viac-menej vedomou voľbou pri zvládaní stresových
udalosti, tráum či strát. Rozdiely nie sú úplne jasné pri neurobiologickej podstate
excesívnosti a závislosti a tiež pri modeloch vzniku a udržiavania takého správania.
1.2 Závislosť od internetu
Závislosť od internetu môžeme zaradiť medzi nelátkové – behaviorálne závislosti, čo
znamená, že závislosť nie je vyvolávaná prijímaním chemickej látky, ale istým typom
správania a neschopnosťou kontrolovať impulzy vedúce k takému správaniu.
Behaviorálne závislosti môžeme definovať ako opakujúci sa vzorec správania, ktorý
zvyšuje riziko vzniku zdravotných alebo osobných, či spoločenských problémov
(Marlatt et al., 1988; Sun et al., 2013). Subjektívne sa prejavuje ako strata kontroly
a objavuje sa aj napriek snahe abstinovať alebo realizovať dané správanie s mierou.
Typický je vzorec správania charakterizovaný okamžitým uspokojením (krátkodobá
odmena), ktorý je často sprevádzaný oneskorenými škodlivými účinkami (dlhodobé
dôsledky). Pokusy zmeniť závislé správanie (liečbou alebo svojpomocne) sú obvykle
charakterizované vysokou mierou relapsov (Marlatt et al., 1988; Sun et al., 2013).
I keď závislý neužíva chemickú látku – drogu, mechanizmus závislosti je veľmi
podobný (Park & Kim, 2017; Weinstein et al., 2014). Dokonca sa zistilo, že
u závislých od kokaínu a závislých od internetu dochádza po istom čase v mozgu
k podobným patologickým zmenám (Zhou et al., 2011) a takýchto dôkazov pribúda
(Montag et al., 2015) (viac v neurobiologickom modeli). Behaviorálne závislosti majú
blízko ku poruchám kontroly impulzov (Vacek & Vondráčková, 2014).
História
Závislosť od internetu ako starší termín v porovnaní s pojmom excesívne používanie
internetu je prepojená so závislosťou od počítačov, ktorá síce nie je taká rozšírená,
ale popísaná bola už v roku 1979. Nicholas J. Rushby v knihe An Introduction to
Educational Computing spomína abstinenčné príznaky pri závislosti od počítačov
(Rushby, 2019).
9
Prvým autorom, ktorý „nechtiac“ prišiel s pojmom závislosť od internetu, bol v roku
1995 doktor Ivan Goldberg (Wallis, 1997). Napísal článok o internetovej závislosti,
v ktorom vytvoril pojem IAD – porucha závislosti od internetu (ang. Internet
Addiction Disorder). Popísal v ňom kritériá pre diagnózu a vytvoril skupinu pre
závislých od internetu. Táto informácia sa rozšírila vo vedeckých kruhoch, avšak
Goldberg to poňal trochu ako vtip – jeho pôvodný zámer bol upozorniť na to, ako
vznikajú diagnostické kritériá v DSM-IV. Chcel podnietiť odbornú komunitu, aby
k vzniku nových porúch pristupovala kritickejšie. To, že ide o vtip, zdôraznilo najmä
vytvorenie online podpornej skupiny pre ľudí závislých od internetu alebo
diagnostické kritérium „zámerných či mimovoľných „písacích“ pohybov prstov“. Aj
napriek tomu sa však tento článok šíril ďalej. Niektorí autori ho nezobrali ako
paródiu, ale prejavili seriózny záujem o túto problematiku (Beard & Wolf, 2001).
Pôvodný vtip a nepochopená paródia vyústili do obrovskej akademickej debaty, či
uznať závislosť od internetu ako samostatnú psychickú poruchu, alebo nie. Táto
diskusia je v odborných kruhoch prítomná sčasti dodnes.
Najväčším priekopníkom závislosti od internetu je americká profesorka Kimberley
Young (1997). V roku 1996 uverejnila štúdiu Internet Addiction: The Emerge of a New
Clinical Disorder, v ktorej predstavila 8 diagnostických kritérií. Prvé diagnostické
kritériá publikovala Young (1998) a vytvorila ich úpravou kritérií pre patologické
hranie s prihliadnutím na prostredie internetu. Uvádza, že pre určenie internetovej
závislosti musí byť prítomných minimálne 5 z nasledujúcich 8 príznakov:
1. zaujatie internetom – jedinec premýšľa o predchádzajúcich online aktivitách
alebo uvažuje o ďalších;
2. stále používanie internetu s narastajúcou dĺžkou času pre dosiahnutie
uspokojenia;
3. opakované pokusy o kontrolu nad používaním internetu, obmedzenie alebo
jeho ukončenie;
4. pri snahe obmedziť používanie internetu vyskytujúca sa mrzutosť, nepokoj,
podráždenosť alebo depresivita;
5. zostávanie online dlhšie, ako bolo pôvodne zamýšľané;
6. riskovanie straty (alebo už prerušenie) osobných vzťahov, zamestnania,
školských alebo profesijných príležitostí kvôli internetu;
7. klamanie blízkym osobám (rodina, priatelia, terapeut...) o čase strávenom na
internete;
8. používanie internetu ako úniku od problémov alebo zmiernenie prežívania
nepríjemných pocitov.
Štúdie sa zúčastnilo 496 respondentov, ktorých vyberala Young viacerými spôsobmi:
inzerátmi v medzinárodnej tlači, letákmi v univerzitných kampusoch, odkazmi
na internetových stránkach pre závislých od internetu (The Internet Addiction
10
Support Group, The Webaholics Support Group) a tiež priamym oslovením ľudí
vyhľadávajúcich kľúčové slová „Internet Addiction“ pomocou významných
internetových vyhľadávačov (Google, Yahoo...) (Young, 1998). Aj napriek niektorým
limitom (napr. v reprezentatívnosti) môžeme článok považovať za prelomový,
pretože priniesol množstvo zaujímavých poznatkov a hlavne otvoril veľkú diskusiu
na túto tému. K zaujímavým zisteniam patrí rozdiel v používaní internetu u tzv.
závislých a nezávislých (závislí trávili viac času na chatoch, MUDoch a nezávislí
venovali viac času e-mailovej komunikácii a získavaniu informácií z internetu).
Druhým rozdielom bolo porovnanie samotného času stráveného online – „závislí“
surfovali po internete v priemere 38 hodín týždenne oproti 5 hodinám týždenne
u „nezávislých“. Ďalej sa Young zamerala na následky nadmerného používania
internetu. „Nezávislí“ nehlásili žiadne nepriaznivé účinky vyplývajúce z používania
internetu okrem zhoršenia v time manažmente. Na druhej strane „závislí“ nahlásili,
že problematické používanie internetu malo následky v osobnom, rodinnom
a pracovnom či akademickom živote. Podobné dôsledky boli zaznamenané už
v známych závislostiach, akými sú patologické hráčstvo, závislosť od alkoholu, ale aj
pri poruchách príjmu potravy. Nahlásené problémy boli rozdelené do piatich
kategórií: akademické, vzťahové, finančné, pracovné alebo telesné (Young, 1998).
Druhým priekopníkom v oblasti závislosti od internetu je Mark Griffiths. Už v roku
1995 písal všeobecne o technologických závislostiach. V nasledujúcich dekádach
môžeme sledovať mimoriadny nárast výskumu práve v oblasti závislosti
od internetu (Kuss et al. 2014). Vedecký záujem o závislosť od internetu v podstate
len kopíroval význam a dôležitosť, ktorý tento fenomén postupne nadobúdal
v spoločnosti. Problém s dôsledkami závislosti si okrem profesionálov pracujúcich
s deťmi a mládežou a špecialistami na duševné zdravie začali uvedomovať dokonca
vlády viacerých krajín. V Južnej Kórei, kde je závislosť od internetu a najmä závislosť
od online hrania najrozšírenejšia, zaviedli istú formu prohibície (Choi et al, 2018).
Isté formy politík spojených s nadmerným používaním internetu zavádzajú mnohé
štáty v Európe aj s podporou Európskej únie. Napríklad Európskou komisiou
podporené projekty ako Safer Internet; Connecting Europe Facility in the Sector of
Telecommunications; European Network for Problematic Usage of the Internet COST
Action CA16207 a tiež medzinárodný výskumný network ako EU Kids Online. Záujem
o problematiku prejavujú aj najväčší hráči v informačných technológiách ako Google,
Apple či Facebook a mnohé menšie spoločnosti.
Závislosť od internetu nie je zatiaľ uznaná ako oficiálna klinická diagnóza. Je aj
otázne, či ako celok pre jej rôznorodé prejavy niekedy bude. Na druhej strane sa už
v roku 2013 dostala do apendixu DSM-5 (Diagnostického a štatistického manuálu
mentálnych porúch americkej psychiatrickej spoločnosti) diagnóza „Internet Gaming
Disorder“ – jedna z poddruhov pre ďalší výskum a pravdepodobné zaradenie
11
v nasledujúcom vydaní́ (DSM, 2013). Hrác ska porucha (6C51.0) (v online aj offline
forme) je uz zaradená do s pecifických psychických porúch v Medzinárodnej
klasifikácii chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie (ICD, 2020). Zaradenie jednej
z druhov závislosti od internetu do zoznamu oficiálnych diagnóz – či už v systéme
DSM, alebo ICD – otvára nové možnosti preplácania zdravotnej a sociálnej
starostlivosti, výskumu a mnohých iných oblastí spojených so závislosťou
od internetu.
Pojem excesívnosti pri používaní internetu sa objavuje už od roku 1997, a to
v spojení so závislosťou od internetu. Priekopníkmi tohto pojmu sú aj priekopníci
vo výskume závislosti od internetu (Griffiths, 1998; 1999; Young, 1997).
V posledných rokoch je excesívne používanie internetu už plne samostatný pojem
v teórii aj vo výskume.
1.3 Znaky a druhy excesívnosti/závislosti
Počas vývoja konceptu odborníci objavili viaceré symptómy/znaky, ktoré by mal
človek splniť, aby sme o ňom mohli povedať, že trpí závislosťou. Aj keď sa pohľady
na závislosť od internetu jednotlivých odborníkov líšia, varianty väčšinou zdieľajú
štyri základné funkcie: (1.) kompulzívne (nutkavé) používanie internetu,
(2.) zvyšujúca sa tolerancia, (3.) abstinenčný syndróm a (4.) negatívne konzekvencie
(Block 2008). Postupom času sa najviac presadil 6-komponentový prístup Marka
Griffithsa (2005). Pre označenie závislosti od internetu musí jedinec spĺňať
nasledovných šesť kritérií:
1. Významnosť (ang. Salience) internetu v živote človeka – keď sa internet
stane najdôležitejšou aktivitou v živote a dominuje v jeho myslení
(prostredníctvom zaujatia a kognitívnej distorzie – skreslenia), cítení
(prostredníctvom cravingu – baženia) a správaní (prostredníctvom zhoršenia
socializácie). Človek, pre ktorého sa stal internet extrémne významným, napr.
myslí na internet hneď po prebudení, keď nemôže byť pripojený, rozmýšľa,
čo sa na internete deje, je nesvoj – nervózny. Cíti neustále baženie byť online.
Väčšinu aktivít počas dňa zameriava na to, aby sa k internetu dostal čo
najskôr, obmedzuje čas s priateľmi, do práce alebo do školy chodí neskoro
alebo vôbec atď.
2. Zmena nálad (ang. Mood Modification) dosiahnutá prostredníctvom
internetu. Subjektívne zážitky, popísané ako dôsledok vystavenia sa internetu,
sa môžu prejaviť ako copingové stratégie. Takýto človek používa internet na
to, aby manažoval svoju náladu. Napríklad sa cíti smutne, znudene alebo
podráždene a keď sa pripojí do sociálnej siete, zlepší sa mu nálada. Alebo pri
12
spustení online hry cíti hráč uvoľnenie a príjemné vzrušenie. Ľudia často
používajú internet ako chvíľkový únik pred ťažkosťami v reálnom svete.
3. Tolerancia (ang. Tolerance) – proces, pri ktorom dochádza k zvýšeniu
potreby vykonávať aktivitu na dosiahnutie pôvodného efektu. V praxi to
znamená (podobne ako u drog), že človek musí na dosiahnutie uspokojenia
stále zvyšovať množstvo času stráveného v online prostredí.
4. Abstinenčné (odvykacie) príznaky (ang. Withdrawal Symptoms) –
nepríjemné pocity alebo fyzické dôsledky pri náhlom znížení alebo prerušení
konkrétnej aktivity. V prípade internetu majú zväčša podobu nepokoja,
podráždenosti, nervozity, zúrivosti, ale tiež smútku.
5. Konflikt (ang. Conflict) – nadmerné používanie internetových aplikácií
a webov po istom čase nevyhnutne vyústi do viacerých konfliktov. V prvom
rade ide o medziľudské konflikty medzi závislým a ostatnými z jeho okolia.
Na dennom poriadku sú často hádky s blízkymi pre množstvo času stráveného
pri internete, pre zanedbanie povinnosti atď. Druhým typom konfliktu je
vnútorný konflikt v samotnom používateľovi. Človek sa nevie rozhodnúť
medzi nutkavou túžbou byť online a inou relevantnou aktivitou. Napr. túžba
tráviť čas s priateľmi, rodinou, partnerom/partnerkou verzus čas strávený pri
online hre. Alebo potreba dokončiť pracovnú či školskú úlohu verzus
komunikácia v sociálnej sieti. Takýto nesúlad a vnútorný konflikt môžu viesť
k podráždeniu, nervozite a zvýšeniu medziľudského konfliktu.
6. Relaps (ang. Relapse) – je to správanie, pri ktorom má človek tendenciu
opakovať pôvodné vzorce neželaného správania na rovnakej alebo aj vyššej
úrovni. Napríklad si viackrát zruší svoj profil na sociálnej sieti alebo
používateľský účet v online hre, resp. zmaže chatovací program, ale po istej
dobe sa k nim znovu vráti a založí nové (Griffiths, 2005).
Druhy excesívnosti/závislosti
Závislosť od internetu nie je jeden celok, prejavuje sa vo viacerých odlišných
formách. Závislosť od internetu je vlastne dáždnik, ktorý pod seba skrýva viaceré
druhy závislosti, ktoré sú pomerne odlišné vo svojich prejavoch. To, čo ich spája, je
internet predstavujúci kanál, ktorým komunikujeme a závislé správanie, ktoré ma
veľmi podobný neurobiologický základ pri všetkých závislostiach. Griffiths (2005)
uvádza, že od internetu vlastne nie sme závislí všeobecne, ale sme závislí
od konkrétnych aplikácií, webov či internetových služieb, s ktorými je spojený
špecifický druh činnosti. Závislosť od internetu sa však zvyčajne študovala ako
samostatná entita, čo viedlo k mnohým kontroverziám, pretože koncept internetovej
závislosti zostáva sporný (Weinstein et al., 2014).
13
V literatúre existuje viacero delení činností, ktoré majú adiktogénny potenciál. Líšia
sa podľa filozofie prístupu. Pri klinickom pohľade na závislosť od internetu Young
(2011a) vymedzuje:
1. závislosť od počítačových a online hier (vrátane závislosti od MMORPG –
Massive(ly)-Multiplayer Online Role-Playing Game – Online hra pre viac
hráčov, ktorá umožňuje hráčom po celom svete, aby boli prostredníctvom
internetu v jednom čase spoločne vo fiktívnom virtuálnom svete a ovládali
svoju zvolenú postavu – avatara);
2. informačné presýtenie, napríklad závislosť od surfovania na webe
a sťahovania internetového obsahu;
3. online gambling – hranie online hazardných hier za účelom finančnej alebo
inej hmotnej výhry;
4. závislosť od online nakupovania;
5. závislosť od kybersexu, ako aj závislosť od pornografie;
6. závislosť od online vzťahov (závislosť od sociálnych sietí a médií).
Výskumný projekt Európskej únie European Network for Problematic Usage of the
Internet, COST Action CA16207 (Dell’Osso et al. 2020) uvádza v rámci
problematického používania internetu (ktoré chápe trochu širšie ako len
excesívnosť) nasledovné časti:
1. s internetom spojená porucha hrania (ang. Internet-Related Gaming
Disorder);
2. s internetom spojená porucha gamblingu – hazardného hrania (ang. Internet-
Related Gambling Disorder);
3. s internetom spojená porucha nakupovania (ang. Internet-Related Buying-
Shopping Disorder);
4. Kyberchondria (excesívne alebo opakujúce sa vyhľadávanie medicínskych
informácií v prostredí internetu);
5. závislosť na kyberpornografii (ang. Cyberpornography Addiction);
6. kyberšikanovanie (ang. Cyberbullying);
7. závislosť od sociálnych médií a fór (ang. Internet Social-Media/Forum
Addiction).
Druhy problematického používania internetu z veľkej časti kopírujú rozdelenie
internetovej závislosti podľa Young (2011a) (hranie, gambling, kybersex,
nakupovanie, sociálne médiá). Avšak vypúšťajú informačné presýtenie a pridávajú
kyberšikanovanie ako prejav problematického používania internetu a hlavne
pridávajú kyberchondriu. Kyberchondria je pomerne nový termín, ktorý ešte nie je
úplne ustálený a chýba aj prevalencia a konsenzus o definícii. V skratke ide
o excesívne alebo opakujúce sa vyhľadávanie medicínskych informácií a informácií
o zdraví v prostredí internetu, ktoré je poháňané potrebou zmiernenia distresu
14
a úzkosti o zdravie a ktoré v konečnom dôsledku vedie k zhoršeniu príznakov
a správania. Kybechondria pripomína nutkavé alebo opakujúce sa správanie a je pre
pacientov časovo nadmerne náročná. Zdá sa, že Kyberchondria prechádza cez
viacero existujúcich diagnóz (hypochondria, obsedantno-kompulzívna porucha,
úzkosť ohľadne zdravia – ang. Health Anxiety) so silným prepojením na používanie
internetu (Dell’Osso et al., 2020).
Najlepšie preskúmaná a v súčasnosti už aj oficiálne uznaná je závislosť od hrania
online počítačových hier, respektíve internetová porucha hrania (IGD – ang.
Internet Gaming Disorder) (DSM, 2013) alebo hráčska porucha (6C51.0) (v online aj
offline forme), v Medzinárodnej klasifikácii chorôb Svetovej zdravotníckej
organizácie (ICD, 2020). Táto diagnóza má pomerne masívnu základňu článkov
o vzniku, výskyte a taktiež o neurobiologických dôkazoch o patologických zmenách
v mozgu.
Definícia poruchy internetového hrania (IGD) podľa DSM (2013)
Porucha internetového hrania predstavuje trvalé a opakujúce sa používanie
internetu na hranie hier, často s inými hráčmi, ktoré vedie ku klinicky významnému
poškodeniu alebo distresu a spĺňa päť (alebo viac) znakov za posledných 12
mesiacov:
1. zaujatie online hrami;
2. abstinenčné príznaky, keď hranie na internete nie je dostupné;
3. tolerancia, t. j. potreba tráviť čoraz viac času hraním online hier;
4. neúspešné pokusy o kontrolu hrania;
5. strata záujmov o predchádzajúce záľuby a aktivity v dôsledku hrania online
hier;
6. pokračujúce nadmerné používanie online hier napriek znalosti psychosociálnych
problémov;
7. klamanie členov rodiny, terapeutov alebo iných ľudí o množstve času
stráveného hraním online hier;
8. používanie online hier na únik alebo zmiernenie negatívnej nálady;
9. ohrozenie alebo strata významných vzťahov, zamestnania, vzdelania alebo
kariérnych príležitostí z dôvodu účasti na online hrách.
V medzinárodnej klasifikácii chorôb 11. revízie (ICD, 2020) je hráčska porucha
(v online aj offline forme) pod kódom 6C51. Popis tejto diagnózy je nasledovný:
hráčska porucha je charakterizovaná pretrvávajúcim alebo opakujúcim sa vzorcom
herného správania („digitálnej hry“ alebo „videohry“), ktorá môže byť online (t. j. cez
internet) alebo offline. Prejavuje sa:
1. zhoršenou kontrolou nad hraním hier (napr. nástup, frekvencia, intenzita,
trvanie, ukončenie, kontext);
15
2. zvyšovaním priority hrania hier do tej miery, že hranie hier má prednosť pred
ostatnými životnými záujmami a každodennými činnosťami;
3. pokračovanie alebo eskalácia hrania hier napriek vzniku negatívnych
dôsledkov.
Vzorec herného správania môže byť nepretržitý alebo epizodický a opakujúci sa.
Výsledkom modelu herného správania je výrazné utrpenie alebo signifikantné
poškodenie v osobných, rodinných, sociálnych, vzdelávacích, pracovných alebo iných
dôležitých oblastiach fungovania. Aby sme mohli stanoviť diagnózu, musí sa hráčske
(závislé) správanie a ďalšie funkčné zmeny vyskytovať po dobu najmenej 12
mesiacov. V prípade, že jedinec splní všetky diagnostické kritériá a príznaky sú
závažné, požadované trvanie sa môže skrátiť. V rámci diagnostických kritérií
ku hráčskej poruche sú uvedené aj vylučovacie kritériá, ktorými sú diagnózy:
Hazardný gaming (QE22), Bipolárna porucha I. typu (6A60) a II. typu (6A61) (ICD,
2020).
Pomerne intenzívna pozornosť sa venuje závislosti od virtuálneho sexu, kde spadá
celá oblasť závislosti od pornografie, ale tiež excesívne používanie erotických chatov,
zoznamiek, fór atď. Excesívna konzumácia pornografického obsahu má veľkú
potenciu prerásť do závislého správania. Príťažlivosť explicitných obsahov sexuálnej
povahy na internete vysvetľuje Cooper (1998) teóriou troch podnecovateľov (Triple
A Engine): prístup (Access), cenová dostupnosť (Affordability), anonymita
(Anonymity). Táto teória bola rozšírená o ďalšie dva „A“ – prijateľnosť
(Acceptability) (King, 1999) a priblíženie sa (Approximation) (Ross, Kauth, 2002) na
teóriu piatich podnecovateľov „the QuinA
Engine“. Young et al. (1999) vysvetľuje
príťažlivosť takéhoto správania ACE modelom: anonymita (Anonymity), pohodlie
(Convenience) a únik (Escape). V odborných kruhoch prebieha debata, či je závislosť
od sexuálnych aktivít v prostredí internetu iba jedným z prejavov závislosti od sexu
(Coleman, 1991; Kafka 2010) alebo je samostatným špecifickým druhom a jedným
z poddruhov závislosti od internetu (Griffiths, 2005). Autor vysvetľuje, že závislosť
od kybersexu má niektoré špecifické prejavy, ktoré sú prítomné len na internete,
napríklad erotické chaty. Závislý od kybersexu nemusí vôbec vyhľadávať osobné
stretnutie a celé jeho sexuálne správanie môže byť spojené iba s virtuálnym
prostredím internetu. Aj z dôvodu nejasnosti ohľadom zaradenia nie je závislosť
od kybersexu zatiaľ uznaná ako oficiálna diagnóza v diagnostických a klasifikačných
manuáloch DSM ani ICD.
Ďalším často skúmaným poddruhom závislosti od internetu je závislé používanie
sociálnych sietí a médií. Využívanie sociálnych sietí a médií zažíva v posledných
rokoch obrovský boom. Na Slovensku mesačne používa Facebook 2,6 milióna
Slovákov a 3 milióny pozerá YouTube (Kemp, 2019). U detí a mladých ľudí je
16
používanie sociálnych sietí ešte častejšie a intenzívnejšie (Izrael et al., 2020).
Napríklad približne štyri deti z piatich (vo veku 9 – 17 rokov) používajú sociálne
siete aspoň raz za týždeň, pričom jedna tretina ich intenzívne používa viackrát
za deň (13 % uviedlo odpoveď, že ich používa takmer stále) a ďalšia tretina denne
alebo takmer denne (Izrael et al., 2019; Izrael, 2017). Do sociálnych médií môžeme
zaradiť všetky sociálne siete ako Facebook, Instagram, Twitter, ale aj online
platformy na zdieľanie fotiek a videí, napr. YouTube, TikTok, Snapchat a iné. Patria
sem aj komunikačné portály, aplikácie a diskusné fóra. V česko-slovenskom kontexte
treba spomenúť Pokec a medzi komunikátormi napr. Messenger, WhatsApp, Viber,
Tinder a mnohé iné. V ázijských krajinách sú populárne miestne komunikačné
a mediálne platformy (napr. v Číne WeChat alebo QQ). Andreassen & Pallesen (2014,
s. 4054) definovali závislosť od sociálnych médií nasledovne: „Byť príliš znepokojený
sociálnymi médiami, vedený nekontrolovateľnou motiváciou prihlásiť sa alebo
používať sociálne médiá, a venovať toľko času a úsilia sociálnym médiám, že to
poškodzuje ďalšie dôležité oblasti života.“ Takéto problematické používanie
sociálnych médií má pre ich rozšírenie potenciálne veľkú základňu,
na neurobiologickej úrovni doposiaľ chýbajú presvedčivé dôkazy o existencii takejto
závislosti. Závislé používanie sociálnych sietí/médií tiež nie je uznané ako oficiálna
psychiatrická diagnóza a pre rôznorodosť prejavov a typov správania, ktoré pod
týmto názvom zahrňujeme, pre prebiehajúcu diskusiu a výskum, jej zaradenie
do diagnostických a klasifikačných manuáloch DSM a ICD v najbližšom čase ani
neočakávame.
Ako sme spomínali, závislé správanie popisuje skôr klinický kontext, neklinický
kontext pracuje s excesívnym používaním internetu. Aj na úrovni excesivity môžeme
hovoriť o troch najčastejších typoch excesívneho správania na internete. V prvom
rade ide o:
 najlepšie preskúmané excesívne hranie,
 potom excesívne používanie internetu za účelom sexuálnych aktivít
 a v neposlednom rade excesívne používanie sociálnych médií.
V každom z týchto troch typov správania existuje možnosť, že správanie prerastie
do závislého správania. Táto možnosť je pomerne významná najmä pri excesívnom
používaní kybersexu a z časti pri excesívnom hraní. Logicky, pri obrovskom rozšírení
a integrácii do každodenných rutín veľkého počtu ľudí sa najviac excesívneho
používania internetu bude vyskytovať pri sociálnych médiách. Excesívne používanie
internetu sa môže prejavovať v rôznych scenároch aj mimo troch spomenutých
typov, ktoré sa vyskytujú najčastejšie. Môže ísť napríklad o excesívne nakupovanie,
vyhľadávanie informácií (často veľmi špecifických, napr. kyberchondria –
vyhľadávanie informácií o zdraví, ako sme už spomínali), sťahovanie obsahu (najmä
videa, hudby alebo programov) a pod. Všetky uvedené spôsoby excesívneho
17
používania internetu majú svoje väčšie alebo menšie negatívne dôsledky v rôznych
oblastiach života používateľov (viac o dôsledkoch v kapitole 2).
V spojitosti s excesívnym používaním internetu odborníci často skúmajú fenomén
FOMO (ang. Fear of Missing Out), ktorý predstavuje strach z toho, že človeku niečo
hodnotné ujde, bude z niečoho vynechaný, respektíve vylúčený (Dempsey et al.
2019). Takýto strach či úzkosť je výrazne prítomný pri excesívnom používaní
sociálnych sietí (i keď sa môže vyskytnúť aj v iných druhoch excesívneho správania)
a môže byť jedným z dôležitých znakov excesívnosti až hraničiacej so závislým
správaním. Používateľ sociálnych médií zažíva silnú túžbu byť neustále online,
pretože sa iracionálne obáva, že v čase, ktorý na sociálnych médiách netrávi,
prichádza o hodnotné veci, respektíve nebude informovaný, alebo by mohol byť
z nejakej aktivity vylúčený. To vedie k neustálemu kontrolovaniu sociálnych médií, či
tam nie je niečo nové a po čase takéto správanie dosiahne kompulzívnu
charakteristiku (Dempsey et al. 2019). K FOMO napomáhajú aj výrobcovia softvéru
a hardvéru so systémom neustáleho pripojenia, notifikácií a celkového nastavenia
sociálnych médií, napr. v stále meniacom sa Feede (Feed – stena, kanál, zdroj alebo
nástenka s aktuálnymi informáciami a novinkami) Facebooku, Instagramu
a mnohých ďalších.
V súvislosti s excesívnym používaním môžeme hovoriť aj o excesívnom používaní
smartfónov, ktoré sa často označuje aj ako závislosť od smartfónov, respektíve ako
nomophobia (strach zo straty mobilného telefónu). Ide o strach zo straty fyzického
kontaktu s mobilným zariadením, spojený s neustálym kontrolovaním mobilu (Spear
King et al., 2017). Excesívne používanie mobilného zariadenia, čo je zrejme
presnejšie označenie ako závislosť od mobilu, má spoločne s excesívnym používaním
internetu obsah. Veľmi často ide konzumáciu sociálnych médií: kompulzívne
kontrolovanie notifikácií zo sociálnych sietí, lajkovanie, pozeranie fotiek a videí atď.
Spoločným prvkom môžu byť aj excesívne hranie online hier prostredníctvom
mobilného zariadenia. Odlišným prvkom oproti závislosti od internetu môže byť
pri závislosti od mobilného telefónu fyzická stránka. Používateľ je okrem prijímania
obsahu navyknutý aj na typické pohyby, typické činnosti, tvar mobilného zariadenia
atď. Domnievame sa, že aj cez istú odlišnosť, môžeme závislosť od mobilných
telefónov zaradiť do skupiny excesívneho používania internetu vedúceho
do závislého správania z dôvodu toho, že obsah, ktorý je požívaný excesívne
na mobilnom zariadení, je z veľkej väčšiny online obsahom. Táto problematika
nevystupovala tak výrazne do popredia pri používaní mobilných zariadení, ktoré
neboli smartfóny a nemali pripojenie na internet.
18
1.4 Modely závislosti
Pre pochopenie procesu vzniku, rozvoja a udržiavania excesívneho používania
internetu je prospešné študovať modely závislosti od internetu. I keď si
uvedomujeme, že excesívnosť nie je plne totožná so závislosťou, tieto dva druhy
správania majú veľké množstvo prienikov a podobností. Preto predpoklad
podobných alebo totožných modelov vzniku je legitímny. V tejto časti predstavíme
neurobiologický model, kognitívno-behaviorálny model, syndrómový model
závislosti, komponentový model a model I-PACE. Pozornosť budeme venovať aj
starším modelom – kompenzačnému a situačnému.
Neurobiologický model
Potreba porozumieť problémovému správaniu na neurobiologickej úrovni je dôležitá
nielen pre pochopenie základných procesov, ale i z formálno-pragmatických
dôvodov, keďže na uznanie nejakého fenoménu ako oficiálnej diagnózy potrebujeme
aj objektívne neurobiologické dôkazy. V poslednom desaťročí pribúda veľké
množstvo štúdií, ktoré skúmajú závislosť od internetu, a najmä hráčsku poruchu
z neurobiologického hľadiska (Montag et al. 2015). Výskumy používajú viaceré
zobrazovacie techniky, napr. elektroencefalografiu (EEG), pozitrónovú emisnú
tomografiu (PET), jednofotónovú emisnú tomografiu (SPECT), funkčné (fMRI)
a štrukturálne zobrazovanie magnetickou rezonanciou ([sMRI]) na hodnotenie
rozsahu, v akom internet a herná závislosť môže mať vplyv na štruktúru a funkciu
mozgu (Fernandez & Kuss, 2019).
Najlepšie je preskúmaná závislosť od hrania. Neurobiologický model závislosti
od internetu vychádza v rôznych svojich podobách z dopamínovej hypotézy, podľa
ktorej je odmen ujúci efekt drog/aktivity závislý od c innosti mezolimbického
dopamínergného systému (Koo, 2011). Princíp je rovnaký ako pri podobných
behaviorálnych závislostiach. Aj pri používaní internetu alebo hraní hier sa môže
aktivovať kombinácia miest v mozgu spojená s potešením, známa ako centrum
odmien. Pri dlhších periódach hrania sa dopamín spolu s opiátmi a ďalšími
neurochemikáliami uvoľňujú v nucleus accumbens (NAcc), čo je časť mozgu, ktorá
hrá dôležitú úlohu v mechanizme odmeny, potešenia, emócií atď. S postupom času
môžu byť ovplyvnené asociované receptory, čo vedie k rozvoju tolerancie alebo
k potrebe zvýšenej stimulácie centra odmien, aby bol vyvolaný očakávane veľký,
respektíve znecitlivujúci účinok. Súčasne je vyvolaná túžba vyhnúť sa skúsenosti
s prejavmi abstinenčných príznakov. To vedie ku hľadaniu vysoko efektívnych
odmien, silnejších ako bežné odmeny: jedlo, pitie alebo sex. Takýmito vysoko
efektívnymi odmenami sú napr. používanie hier, ktoré sú naprogramované tak, že
malé odmeny poskytujú počas hrania v podstate neustále. Podobne funguje
19
pornografia a z časti aj sociálne médiá, kde odmenou môže byť napr. like. Na úrovni
nervových obvodov môže závislosť od internetu a hier viesť k neuroadaptácii
(t. z. zmenám vo fungovaní mozgu) a k štrukturálnym zmenám, ktoré sú výsledkom
dlhodobej zvýšenej aktivity v oblastiach mozgu spojených so závislosťou.
V niektorých extrémnych prípadoch môže viesť k zmenám v mozgu, porovnateľným
so zmenami v mozgu vyvolanými dlhodobým užívaním psychoaktívnych látok
(Montag et al. 2015; Zhou, et al. 2011). Ako pri iných nelátkových závislostiach, aj pri
závislosti od internetu existuje istá genetická predispozícia k poruchám
neurotransmisie (Augier et al., 2018; Benkovič, 2007). Augier et al. (2018) hovoria
o 10-15 % ľudí, ktorí majú predispozíciu k vytvoreniu závislého správania. Jedným
z druhov takéhoto správania môže byť aj používanie internetu.
Kognitívno-behaviorálny model závislosti od internetu
Kognitívno-behaviorálny prístup ponúka veľmi prínosný spôsob nazerania na
závislosti nielen od internetu. Pracuje s teóriou učenia a operačným podmieňovaním
a bežne sa používa na vysvetlenie návykového správania. Je to vlastne forma
asociatívného učenia, keď sa podmienený a nepodmienený podnet opakovane
vzájomne spárujú, spoja. V prípade závislosti od internetu môže byť používanie
internetu opakovane spojené s niektorými emočnými prežitkami alebo podnetmi zo
životného prostredia, preto treba analyzovať a formulovať vzťah s týmito faktormi.
Ak sú jednotlivci vystavení v podobnom prostredí, ktoré je spojené s používaním
internetu, môžu mať automaticky tendenciu podvedome používať internet.
Surfovanie na internete môže spôsobiť celý rad žiaducich dôsledkov, vrátane
uvoľnených pocitov, zníženia napätia, zabránenia abstinenčných príznakov
a vymiznutia negatívnych emócií. Podľa tejto premisy môžu všetky tieto žiaduce
dôsledky pozitívne posilniť správanie, čo nakoniec vedie k excesívnemu používaniu
a po čase k závislosti od internetu (Shaffer et. al. 2004).
Podľa klasického modelu ABC je pre pochopenie neželaného (závislého) správania
dôležité vedieť, čo spustilo správanie, čo bolo spúšťačom (ang. A-Antecedent).
Omnoho dôležitejšie je ale pochopenie vzťahu medzi správaním (ang. B-Behavior)
a dôsledkami (ang. C-Consequence). Práve krátkodobé pozitívne dôsledky –
uvoľnenie, rozptýlenie a celkovo môžeme povedať manažovanie emócií prispievajú
k zvýšeniu pravdepodobnosti, že keď sa objaví spúšťač A napr. konflikt s blízkymi
alebo blížiaca sa úloha v škole, nastane neželané správanie B (použitie internetu). Aj
Caplan (2002) naznačil, že internet býva používaný ako úniková cesta
od negatívnych pocitov, čím sa vytvára tolerancia k používaniu internetu na získanie
uspokojenia. Keď sa obmedzí používanie internetu, časté sú pocity vyčerpania
a zvýšenia konfliktnosti, čo vedie k návratu k online aktivitám, takže napokon
prichádza relaps. Rovnako je dôležitou súčasťou aj tendencia k prokrastinácii.
Prokrastinácia je chorobné odďaľovanie povinností na neskôr, pričom únikom je
20
práve použitie internetu. Tento model bol aplikovaný aj na rôzne iné správania, ako
napríklad sex, behanie, prejedanie sa či gambling (Peele, 1985) a je veľmi
nápomocný pri skúmaní patologického či návykového používania internetu (Young,
1999).
Richard Davis v roku 2001 predstavil kognitívno-behaviorálnu teóriu patologického
používania internetu (PPI), ktorá sa pokúša modelovať etiológiu a dôsledky spojené
s PPI. Davis (2001) charakterizuje PPI ako čosi viac než len návykové správanie.
Namiesto toho sa vyjadruje v pojmoch kognitívno-behaviorálneho prístupu o PPI ako
typickom vzore myšlienok a správania týkajúcich sa internetu, ktoré vyústia do
negatívnych dôsledkov v reálnom živote. Davis rozdeľuje PPI na dve formy:
špecifická a generalizovaná.
A. Špecifické patologické používanie internetu (SPIU, ang. Specific
Pathological Use) sa týka ľudí, ktorí sú závislí od špecifických funkcií internetu
alebo od špeciálneho obsahu. Internet používajú kvôli konkrétnemu účelu –
napr. online sex, obchodovanie, gambling. V tomto prípade závislý používa
internet iba ako nástroj/cestu na dosiahnutie činnosti, ktorá mu spôsobuje
závislosť. V tomto prípade v podstate môžeme diskutovať o tom, či ide
o naozaj čistú závislosť od internetu. Ak je totiž jedinec závislý od sexu
a využíva pri tom napr. pornografické portály alebo sexuálne chaty, ide
o závislosť od sexu realizovanú na internete. Podobne v prípade gamblera,
ktorý hazarduje na internete, ide o formu patologického hráčstva
realizovaného na internete.
B. Všeobecné patologické používanie internetu (GPIU, ang. Generalized
Pathological Internet Use), ktoré sa týka používania internetu ako takého, nie
je zamerané na konkrétnu online aktivitu. Je spojené s nežiaducimi
dôsledkami v osobnej, ale aj v pracovnej sfére. Často sa spája so sociálnym
aspektom používania internetu (chatovanie s druhými, vedenie virtuálneho
sociálneho života). Príznaky generalizovaného PPI zahŕňajú maladaptívne
myšlienky a správanie spojené s používaním internetu, ktoré nie sú spojené
so žiadnym špecifickým obsahom. Skôr sa zdá, že generalizované PPI sa
rozvinie na podklade špecifického komunikačného kontextu na internete.
Inými slovami – jedinec si užíva „bytie“ online samo o sebe a dáva najavo, že
virtuálna komunikácia mu je príjemnejšia ako face to face interpersonálna
komunikácia (Young, 2007).
Kognitívna teória využíva pre lepšiu ilustráciu podstaty koncepty distálnych
a proximálnych prispievajúcich príčin patologického používania internetu. Distálne
(vzdialené) príčiny zahŕňajú už existujúcu psychopatológiu (depresiu, sociálnu
úzkosť, závislosť od návykových látok atď.) a posilnenie správania, ktoré poskytuje
samotný internet s novými funkciami a situačnými signálmi, ktoré prispievajú
21
k podmieneným reakciám. Proximálne (bližšie) prispievajúce príčiny zahŕňajú
maladaptívne myšlienky, ktoré sa považujú sa dostačujúce, aby spustili vývoj
patológie vo forme závislého správania (Davis, 2001). Maladaptívne myšlienky
zahŕňajú obsedantné myšlienky o internete, zníženú kontrolu impulzov,
neschopnosť prestať používať internet a všeobecný pocit, že internet je jediným
miestom, kde sa jedinec cíti dobre. Medzi ďalšie maladaptívne myšlienky môžeme
zaradiť premýšľanie o internete v režime offline, premýšľanie a plánovanie
budúceho času online, znižovanie záujmu o iné aktivity a sociálnu izoláciu (Davis,
2001). Veľmi často je prítomné iracionálne očakávanie nejakej katastrofy, čo
následne vyvoláva prehnaný pocit strachu (Hall & Parsons, 2001). Young (1998)
po prvý raz naznačila, že tento typ katastrofického myslenia sa môže spolupodieľať
na kompulzívnom používaní internetu tým, že poskytuje psychologický únikový
mechanizmus, vďaka ktorému sa môže jedinec vyhnúť skutočným alebo iba
pociťovaným problémom. Následné štúdie predpokladali aj to, že iné maladaptívne
myšlienky, napr. nadmerné zovs eobecn ovanie alebo „katastrofizovanie“, c i negatí́vne
presvedčenia, mali podiel na kompulzívnom používaní internetu (Caplan, 2002;
Davis, 2001). Tí, ktorí trpia negatívnym myslením, často trpia aj nízkou sebaúctou a
prechovávajú v sebe pesimistické postoje. Zdá sa, že práve oni sú najviac hnaní
k tomu, aby tieto svoje vnímané menejcennosti kompenzovali správaním na
internete. Ukazuje sa, že kognitívno-behaviorálny model je úspešný v liečbe aj týchto
negatívnych myšlienok (Young, 2007). Kognitívny model pomáha vysvetliť, prečo si
používatelia internetu vybudujú zvyk alebo kompulzívne používanie a ako negatívne
myšlienky o sebe môžu podporovať vzorce kompulzívneho správania (Young, 2007).
Kognitívno-behaviorálny model zostáva veľmi vplyvným spôsobom chápania
excesívneho používania internetu a získal rozsiahlu podporu u vedcov, ktorí sa
snažia operacionalizovať model v psychometrickom rámci (Caplan, 2010; Dong
& Potenza, 2014).
22
Obrázok 1 Kognitívno-behaviorálny model patologického používania
internetu
Spracované podľa Davis (2001)
Syndrómový model závislosti
Autormi syndrómového modelu závislosti (ang. The Syndrome Model of Addiction)
sú Shaffer et al. (2004). Je založený na idei, že špecifické prejavy závislosti nehrajú
pri vývoji všetkých návykových porúch až takú dôležitú rolu, pretože existujú dobré
dôkazy o viacerých interagujúcich bio-psycho-sociálnych predispozíciach, prejavoch
a dôsledkoch, ktoré odrážajú základný syndróm závislosti. Táto premisa platí pre
látkové aj pre behaviorálne závislosti vrátane závislosti od internetu, čo potvrdzujú
aj posledné výskumy závislosti (Augier et al., 2018), ktoré hovoria, že približne 10-15
% ľudí má istú biochemickú predispozíciu ku vzniku závislého správania.
Syndrómový model závislosti je rozdelený do troch primárnych oblastí: (1.) zdieľaná
neurobiologická predispozícia (Antecedent); (2.) zdieľaná psychosociálna
predispozícia; (3.) spoločné zážitky (manifestácie a následky). Tento model
predpokladá, že všetky závislosti sa rozvíjajú z porovnateľných distálnych
(vzdialených) predispozícií. Môžeme ich nazvať rizikovými faktormi, vrátane
neurobiologických a kontextových faktorov, ktoré spôsobujú väčšiu náchylnosť
jedinca k rozvoju závislosti. Pri existencii distálnych predispozícií prichádzajú do hry
Distálny Proximálny
Situačné podnety
Internet Maladaptívne
kognície
Špecifické
patologické
použitie
internetu
(SPIU)
Psychopatológia
(napr. depresia,
sociálna fóbia,
látkové závislosti)
Sociálna
izolácia a/alebo
nedostatok
sociálnej
podpory
Všeobecné
patologické
použitie
internetu
(GPIU)
Behaviorálne
symptómy
PIU
23
proximálne (blízke) predispozície, ktoré môžu zahŕňať negatívne skúsenosti,
stresové udalosti a pod.
Syndrómový model závislosti tvrdí, že závislosti sa líšia iba v aktuálnej manifestácii.
Prítomnosť a kombinácia distálnych a proximálnych rizikových faktorov môže
spôsobiť, že u niekoho sa môže vyvinúť závislé správanie na chemických látkach
a u niekoho sa vyvinie závislosť od špecifického správania, ako napr. pri
internetovaní. Tento model má dôležité klinické implikácie. Navrhuje napríklad, že
najefektívnejšou liečbou závislosti sú multimodálne prístupy, ktoré pracujú
so špecifickou manifestáciou závislosti, ale aj so závislosťou vo všeobecnosti.
Odporúča pre klinikov v praxi identifikovať centrálne rizikové znaky (napr.
abstinenčné príznaky sprevádzané premorbídnymi charakteristikami). Bez týchto
znakov by diagnóza nemala byť stanovená (Shaffer et al., 2004).
Komponentový model závislosti
Autorom komponentového modelu závislosti je Griffiths (2005). Ide o uznávaný
a podrobne preskúmaný teoretický rámec pre konceptualizáciu behaviorálnych
a technologických závislostí. Čerpá zo skorších Griffithsových prác (Griffiths, 1995)
a pozostáva zo 6 komponentov behaviorálnej závislosti: významnosť, zmena nálad,
tolerancia, abstinenčne príznaky, konflikt a relaps (podrobnejšie o uvedených
komponentoch referujeme v tejto kapitole v časti Znaky excesívnosti/závislosti).
Griffiths tvrdí, že všetky závislosti majú podobné črty a bio-psycho-sociálny proces
vzniku. V dôsledku toho sa všetky behaviorálne závislosti, ako aj napríklad závislosť
od internetu, rozvíjajú podobným spôsobom a majú podobné charakteristiky, ktoré
sú vyjadrené v spomenutých 6 komponentoch.
Komponentový model závislosti bol spojený najmä s technologickými závislosťami,
ktoré zahŕňajú interakciu človeka a stroja a môžu byť vnímané ako poddruh
behaviorálnych závislostí. Môže ísť o pasívnu formu (televízia) alebo aktívnu formu
(počítačová hra) a zvyčajne obsahujú vyvolávajúce a posilňujúce premenné, ktoré
môžu uľahčiť vznik návykového správania. Komponentový model závislosti môže
byť použitý ako operacionálna definícia závislosti. Inak povedané, ak jedinec
vykazuje všetkých 6 znakov/komponentov, môžeme hovoriť o závislom správaní
(Griffths, 2005). Robustnosť komponentového modelu bola overená množstvom
empirických štúdií. Využíva sa pri množstve technologických závislostí v spojení
s internetom, napr. závislosť od internetu, závislosť od Facebooku, problematické
použitie Tinderu, závislosť od sociálnych sietí a od sociálnych médií, hráčska
porucha, závislosť od pornografie, problematické použitie SMS, závislosť
od smartfónov, ale aj závislosť od práce (ang. workoholizmus) a závislosť od tanca
(Kuss & Pontes, 2018). Komponentový model je pre svoju jasnosť, etiologické
a diagnosticky relevantné pochopenie závislosti od internetu dominantným
24
modelom vo výskume, aj vzhľadom na to, že ho môžeme použiť nezávisle od veku
a kultúry (Kuss & Pontes, 2018; Šmahel et al. 2020).
Model interakcie človek – afekt – kognícia – exekúcia (I-PACE)
Jedným z moderných modelov závislosti je model I-PACE – The Interaction
of Person-Affect-Cognition-Execution od autorov Brand et al., (2016). Súčasťou
autorského tímu bola aj Kimberly Young, nestorka výskumu závislosti od internetu.
Model rozvíja myšlienku KBT modelu špecifických typov závislosti od internetu.
Podobne, ako je to pri látkových závislostiach, kde existuje droga prvej voľby, aj
v internete existuje typ správania, respektíve použitia prvej voľby. Model I-PACE
ponúka teoretický rámec vysvetľujúci proces vzniku špecifických závislostí, ako sú
online hry, pornografia, média atď. Obsahuje nasledovné hlavné komponenty:
predisponujúce faktory, afektívne a kognitívne reakcie na vnútorné alebo vonkajšie
podnety, exekutívna a inhibičná kontrola, výsledky rozhodovacieho správania pri
použití konkrétnej stránky alebo aplikácie.
Špecifické patologické používanie internetu je dôsledkom interakcie nasledovných
premenných zhrnutých do I-PACE modelu:
 Predispozičné premenné (zložka P): biopsychická konštitúcia človeka,
psychopatologické znaky, osobnosť a sociálne kognície motívov správania.
 Afektívne a kognitívne reakcie na vonkajšie, ale aj vnútorné podnety
(zložka A a C): zvládanie jednotlivca, kognitívne predsudky súvisiace
s internetom, reaktivita a baženie, nutnosť regulácie nálady a chyby
v pozornosti.
 Exekutívne (výkonové) funkcie inhibícia kontroly a rozhodovanie
k použitiu konkrétnej internetovej aplikácie alebo webstránky (zložka E):
zhoršené výkonové funkcie, inhibičná kontrola a rozhodovanie (Kuss
& Pontes, 2018).
Autori modelu I-PACE tvrdia, že rozhodnutie používať určitú aplikáciu alebo webovú
stránku je hlavne v prvých fázach rozvoja závislosti ovplyvnené krátkodobými
pozitívnymi dôsledkami (uvoľnenie, únik pred stresom atď.), podobne ako v modeli
KBT. Dlhodobé používanie aplikácií a stránok vedie k zvýšeniu reaktivity a baženiu
po odpovedi na určite podnety v dôsledku klasického a inštrumentálneho
podmieňovania (Brand et al., 2016). Pri liečbe autori upozorňujú, že niektoré
dispozičné faktory nemusia byť tvárne (ovplyvniteľné), napr. genetické faktory, rané
zážitky z detstva. Niektoré môžu byť zase náročné na zmenu (psychopatologická
zraniteľnosť, osobnosť). Záujem klinikov by sa mal sústrediť na moderujúce
a mediačné premenné, ktoré sa dajú ovplyvniť prostredníctvom farmakoterapie
25
alebo psychoterapie (napríklad maladaptívne kognície, exekutívne a inhibičné
funkcie) (Brand et al., 2016).
Kompenzačná teória
Ďalšou teóriou vysvetľujúcou závislé správanie je trochu staršia kompenzačná
teória, ktorá je pomerne populárna v Číne. Kompenzačnú teóriu navrhol Inštitút
psychológie Čínskej akadémie vied, aby sa pokúsil vysvetliť príčiny závislosti
od internetu medzi mladými ľuďmi v Čí́ne (Young, 2011b). Jednotný systém
hodnotenia a tlak na akademickú úspešnosť vedie mnohých mladých ľudí k tomu,
aby hľadali „spirituálnu kompenzáciu“ prostredníctvom online aktivít. Navyše
zapojením sa do internetových aktivít hľadajú mladí ľudia kompenzáciu pre svoju
identitu, sebaúctu a spoločenský networking (Young, 2011b).
Viaceré štúdie skúmali úmysel používať internet dospelými i deťmi so zámerom
kompenzovať alebo vyrovnávať sa s nedostatkami v sebaúcte, identite či
vo vzťahoch. Závislí od internetu vykazovali vyššie úrovne osamelosti. Závislí
od internetu mali problémy s vytváraním intímnych vzťahov s ostatnými (Morahan-
Martin & Schumacher, 2003). Práve pre vnímanie nedostatku vzťahov v offline svete
mali osamelí a hanbliví jedinci tendenciu kompenzovať tento nedostatok v prostredí
internetu. Online si môže jedinec vytvoriť sociálnu sieť nových vzťahov.
S každodennou rutinou môže navštevovať konkrétne skupiny (napr. online hry alebo
sociálne siete). Jedinec môže nadobudnúť vysokú úroveň pocitu spolunáležitosti
s ostatnými členmi skupiny, čo vytvára silný pocit komunity. Tak, ako všetky
komunity, aj online kultúra má svoje hodnoty, štandardy, jazyk, znaky. Jednotliví
používatelia sa adaptujú aktuálnym normám skupiny. Tým, že skupina existuje iba
online, často ignoruje zvyčajné konvencie týkajúce sa súkromia (napr. prispievaním
osobnými správami na verejných fórach, zdieľaním fotografií, atď.) V prostredí
internetu sú ľudia otvorenejší a za anonymitou internetu sa cítia bezpečnejšie
(Young, 2011b). To je spôsobené disinhibičným efektom internetu (Suler, 2004).
V momente, keď sa vytvorí členstvo v konkrétnej skupine, závislí od internetu sa
spoliehajú na to, z e v danej skupine nájdu spoloc nosť, rady, pochopenie, ale aj lásku.
Vďaka vytvoreniu virtuálnej komunity je fyzický svet zabudnutý, reálni ľudia zrazu
neexistujú a anonymní online používatelia spoločne zažívajú pocit spolunáležitosti.
Pomocou výmeny online správ si používatelia internetu kompenzujú to, čo im chýba
v skutočnom živote (Caplan & High, 2006).
Kompenzačný model má však aj kritikov (Kardefelt-Winther, 2014), ktorí tvrdia, že
vzťah medzi komp enzačnými mechanizmami a závislosťou od internetu je zložitejší
a nie tak priamy.
26
Model situačných faktorov
Dôležitú úlohu vo vývine závislosti od internetu zohrávajú situačné faktory. Tento
fakt zohľadňuje ďalší starší model z úvodnej fázy štúdia závislosti od internetu a je
podobný kompenzačnému modelu. Jedinci, ktorí sa cítia preťažení, zažívajú osobné
problémy alebo sa v ich živote dejú udalosti, ktoré ho menia (napr. rozvod,
presťahovanie či smrť blízkeho), majú tendenciu nechať sa pohltiť virtuálnym
svetom plným fantázie a nástrah (Young, 2007). Internet sa tak stáva
psychologickým únikom, ktorý zmenšuje používateľovu pozornosť na problémy
skutočného života alebo na náročnú situáciu. V snahe vyrovnať sa so zažívanou
osamelosťou v novom prostredí, môže mať jedinec tendenciu používať internet, aby
sa vyhol svojim negatívnym pocitom (Young, 2011b). Používateľ môže mať v osobnej
anamnéze históriu látkovej závislosti (napr. od alkoholu alebo drog), vtedy využíva
kompulzívne internetovanie ako fyzicky bezpečnú alternatívu pre uspokojovanie
svojich návykových tendencií́. Častá je viera, z e závislosť od internetu je medicí́nsky
bezpec nejs ia, nez závislosť od drog c i alkoholu. Stále vs ak platí́, z e kompulzí́vne
správanie sa aj v tomto prípade využíva na vyhýbanie sa nepríjemným situáciám, čo
závislosť podporuje. Ľudia, ktorí trpia viacnásobnými závislosťami, sa vystavujú
väčšiemu riziku závislosti od internetu. Ľudia, ktorí sú náchylní k závislosti, budú
používať alkohol, cigarety, drogy, jedlo alebo sex s väčšou pravdepodobnosťou ako
spôsob vyrovnávania sa s problémami. Naučili sa v živote vyrovnávať so situačnými
nárokmi cez návykové správanie a internet sa zdá byť vyhovujúcim, legálnym
a fyzicky bezpečným spôsobom, ako sa vyhýbať problémom reálneho života.
V prípadoch, keď závislý od internetu trpí taktiež závislosťou od sexu alebo
gamblingom, internet ponúka nové východiská pre zapojenie sexuálneho alebo
gamblingového správania (Young, 2011b).
V Ázii (najmä v Číne, Južnej Kórei, Taiwane) vystupuje do popredia jeden kultúrny
faktor, ktorý nie je prítomný v štúdiách z Ameriky a Európy. Samotná štruktúra
spoločnosti, hodnoty, vyžadované správanie v ázijských krajinách môže byť
významným faktorom pri vzniku závislosti od internetu. V týchto krajinách je
extrémne cenené dobré vzdelanie, pracovitosť a kariérny postup. Všetci čínski
rodičia veria, že ich deti čaká ružová budúcnosť, keď úspešne absolvujú vstupné
testy na vysokú školu. To sa samozrejme silno podieľa na mimoriadnom tlaku, ktorý
cítia deti z učenia a stresu zo školy. Tento tlak si kompenzujú vyhľadávaním zábavy
po škole, do ktorej patrí aj excesívne využívanie internetu (Young, 2011b). Situačný
stres, či už vyvolaný rozvodom, úmrtím, stratou práce či snahou o akademický
úspech, môže viesť jedinca k tomu, aby používal internet s väčšou intenzitou. Jedinci,
ktorí používajú internet ako okamžitý a dočasný útek, či spôsob zvládania situačného
stresu, nemusia byť závislí od internetu. Ich správanie môže byť dočasné a môže
opadnúť postupom času. Avšak v prípade, že správanie pretrváva a pokračuje aj
27
naďalej, môže vytvoriť návyk. Správanie sa postupne začína točiť iba okolo
používania internetu. Rozširujú sa aj aktivity na internete a postupne aj „zdraviu
neškodné aktivity“ majú tendenciu byť závislogénne. Ako správanie eskaluje,
používanie internetu sa stáva čoraz viac chronickým, zakoreneným, až sa vyvinie do
kompulzívnej posadnutosti. V tejto fáze sa z ivot stáva pre závislého nezvládateľným.
Vzťahy aj kariéra sú ohrozované dôsledkami kompulzívneho správania (Young,
2011b).
28
2. ŠPECIFIKÁ EXCESÍVNEHO
POUŽÍVANIA INTERNETU
U ADOLESCENTOV
Obdobie dospievania predstavuje prechodnú fázu medzi detstvom a dospelosťou,
v rámci ktorej dochádza ku komplexnej premene všetkých zložiek osobnosti. Podľa
Vágnerovej (2002) sa toto obdobie delí na pubescenciu (medzi 11. až 15. rokom
života) a adolescenciu (medzi 15. až 20. rokom života). Macek (2003) rozdeľuje
obdobie adolescencie na tri fázy: 1. včasná adolescencia (10 – 13); 2. stredná
adolescencia (14 – 16) a 3. neskorá adolescencia (17 – 22). V širšom slova zmysle
a vzhľadom ku klinickému obrazu a individuálnej telesnej vyspelosti môžeme
o adolescentnej problematike hovoriť aj v prípade mladších jedincov, často už od 13.
roku veku života. Z aspektu efektívne zacielených poradenských a terapeutických
intervencií je podľa Korandu (2015) vhodnejšie delenie na mladších (13 – 15 rokov)
a starších adolescentov (16 – 19).
Vondráčková (2015) pre toto obdobie vymedzuje tri základné okruhy vývinových
úloh a potrieb:
 Vytvorenie pevnej a stabilnej identity a nájdenie svojej vlastnej pozície
v spoločnosti. Podľa Eriksona (2002) neúspech v splnení tejto potreby môže
viesť k zmäteniu rolí, ktoré by mal jedinec v spoločnosti zastávať, čo sa môže
následne prejaviť v slabom a krehkom „ja“.
 Vzťahy k rodičom (dospelým autoritám) a nadviazanie blízkych vzťahov
s vrstovníkmi a partnermi, ktorí predstavujú oporu nastávajúcej identity
a slúžia k uspokojovaniu rôznych potrieb. Býva prítomný silný vnútorný
konflikt, kde na jednej strane stojí silná túžba a potreba získať si uznanie
vrstovníkov, sociálnu pozíciu, status v nej a na druhej strane snaha nestratiť
primerané vzťahy s rodičmi a dospelými autoritami všeobecne. Dochádza
k emocionálnemu osamostatneniu sa od rodičov, ktorí naďalej zostávajú pre
dospievajúceho zdrojom pocitov bezpečia, ale skôr na symbolickej úrovni.
Vývin nezávislosti dospieva do štádia, keď sa dospievajúci rozhoduje sám
a robí to, čo on chce. Dochádza k znižovaniu miery závislosti od toho, ako ho
hodnotia iní. „Adolescent je prakticky intelektovo zrelý, ale sociálne
a emocionálne „nedokončený“, takže jeho hodnotiace kritériá bývajú veľmi
vysoké a náročné. Názorovo je priamočiary, neprijíma kompromisy, verí tomu,
že veci môžu byť ideálne, „čierne“ alebo „biele“.“ (Labáth et al., 2001, s. 17).
29
 Prispôsobenie sa vyvíjajúcej sexualite. Vzťahy k opačnému pohlaviu bývajú
zdrojom veľkých neistôt a citových problémov v prežívaní dospievajúceho.
Nadobúdajú erotický charakter s eroticko-sexuálnymi fantáziami. Vzhľadom
na akceleráciu fyzického dozrievania dospievajúci v tomto období začína
prežívať sexuálnu túžbu a sexuálne vzrušenie (pohlavne začína byť
pripravený, no zároveň je psychicky a sociálne nezrelý), ktoré sú spojené
so začatím sexuálneho života a vytvorením si sexuálnej identity.
Z vývinového hľadiska tak môžeme excesívne používanie internetu u adolescentov
spájať s neúspešným splnením jedného alebo viac vyššie uvedených okruhov:
 Identita
Vytvorenie identity predstavuje dôležitú oblasť dospievania a práve internet
je prostredím, ktoré umožňuje experimentovanie s identitou. S postupným
vývojom identity na internete sa môže dospievajúcemu začať stierať rozdiel
medzi osobnosťou skutočného sveta a osobnosťou na internete. Taktiež je
reálne riziko, že takéto správanie, pri ktorom si človek skúša rôzne druhy
osobností, by mohlo potenciálne oddialiť primerané riešenie krízy identity.
Lemma (2010) medzi aplikácie, v ktorých môžu adolescenti experimentovať
s vlastnou identitou, zaraďuje sociálne siete a komunikáciu prostredníctvom
online chatových miestností, taktiež počítačové hry umožňujúce modifikovať
vlastnú identitu prostredníctvom postáv, charakter ktorých môže jedinec
ovládať. Williams a Merten (2008 In Beard, 2011) uvádzajú, že aj keď tieto
nové identity a správanie môžu dospelých znepokojovať, nemusia byť až také
škodlivé, ako sa kedysi predpokladalo, a môžu byť dokonca bezpečným
a pozitívnym spôsobom sebavyjadrenia a experimentovania. Gross (2004)
vo svojej štúdii zistil, že keď sa adolescenti na internete vydávali za niekoho
iného, bolo pravdepodobnejšie, že ich skôr motivovala túžba vystreliť si
z kamarátov, než skúmanie vytúženej alebo budúcej identity. Blinka (2008)
v rámci výskumu na vzorke 532 hráčov MMORPG (ang. Massively Multiplayer
Online Role-Playing Games) vo veku 12 – 27 rokov analyzoval aspekty vzťahu
medzi hráčmi a ich avatarom. Výsledky štúdie identifikovali tri dominantné
faktory: 1. identifikácia – nerozlišovanie hráča od avatara, pričom nižšia
veková kategória preukázala silnejšiu identifikáciu; 2. „ponorenie“ – snenie
a emocionálny vzťah k avatarovi, pričom dôležitá bola skutočnosť, že hráč sa
cítil byť zaviazaný tomu, čo avatar v hre robí. Tento faktor nepreukázal
štatisticky významné rozdiely vo vekových kategóriách; 3. kompenzácia –
vnímaná ako ideálny stav, ku ktorému sa chceli hráči priblížiť, pričom tento
faktor bol do istej miery spojený aj s identifikačným faktorom (avatar bol
vnímaný ako nástroj). Výsledky medzi dospievajúcimi a objavujúcimi sa
dospelými preukázali vyššiu podobnosť v identifikácii a kompenzácii medzi
30
hráčom a avatarom, zatiaľ čo vzťah (a jeho zložky) bol medzi dospelými
hráčmi slabší.
 Socializácia
Ďalším z hlavných vývinových úloh a potrieb je vytvorenie sociálnych
zručností umožňujúcich nadväzovanie blízkych vzťahov s rovesníkmi
a prvými partnermi. Doterajšie štúdie preukázali, že adolescenti identifikovaní
ako excesívni používatelia internetu, pociťovali častejšie osamelosť,
problematické vzťahy s rovesníkmi a mali obmedzené schopnosti vytvárať
kvalitné medziľudské vzťahy všeobecne (Vondráčková, 2015).
 Sexualita
Online prostredie umožňuje dospievajúcim experimentovať so svojou
sexualitou prostredníctvom online sociálnej komunikácie či sledovaním
stránok so sexuálnym alebo pornografickým obsahom. Virtuálne prostredie
môže byť miestom aj pre sexuálnu komunikáciu medzi hráčmi počítačových
hier, v krajnom prípade aj pre výmenu sexuálnych súborov v online prostredí.
Anonymita v zmysle „Nepoznáš ma/Nevidíš ma“ umožňuje mladým ľuďom
experimentovať v oblasti sexuality nad rámec toho, čo im v skutočnosti býva
príjemné (Delmonico & Griffin, 2011). Analýza slovenských a zahraničných
štúdií v kontexte hrania počítačových hier a pozerania online porna
preukázala, že rovnako v Slovenskej republike aj v zahraničí, (mladí) muži
hrajú viac počítačové hry a pozerajú online porno ako (mladé) ženy a že nižší
vek prispieva k realizácii týchto činností (Almáši, 2019). Zaujímavé výsledky
prináša slovenský výskum Almášiho (2020), ktorý analyzuje sociálnu zrelosť
mužov v súvislosti s kyberazylom v digitálnom veku. Výskum preukázal, že
medzi respondentmi muži v adolescencii sú druhou najrizikovejšiu skupinu
v spojitosti s hraním počítačových hier a pozeraním online porna. Títo
adolescenti mužského pohlavia pozerajú online porno videá/filmy v priemere
cca 2 hodiny a 33 minút týždenne a adolescentky ženského pohlavia v rámci
výskumného súboru pozerajú online porno videá/filmy priemerne cca
1 hodinu a 7 minút týždenne (druhá najvyššia doba zo všetkých vekových
kategórií žien).
2.1 Rizikové správanie adolescentov
Rizikové správanie adolescentov môžeme definovať ako nonkonformné správanie
v zmysle platných sociálnych noriem, t. j. správanie, ktoré určitým spôsobom platné
sociálne normy porušuje alebo prekračuje (s výnimkou legislatívnych noriem).
Súhlasíme s Moravcovou et al. (2015), že takéto správanie neklasifikujeme ako
delikventné správanie, hoci môže byť jeho predzvesťou. Viacerí autori (Blatný et al.,
31
2006; Muus & Porton, 1998; Nielsen Sobotková et al. 2014; Širůček et al., 2007)
považujú rizikové správanie za svojim spôsobom bežné a poukazujú len na zložitosť
obdobia adolescencie pre každého jedinca. Rizikové správanie chápeme rovnako
a považujeme ho za súčasť dospievania takmer každého jedinca, pričom sa od seba
môže odlišovať mierou rizikovosti. Rizikové správanie chápu niektorí autori (Erden
& Akman, 2008; Irwin & Milstein, 1990; Lightfoot, 1997 In Çakar, & Tagay, 2017;
Scot, 2004) nielenže ako súčasť dospievania, ale dokonca ho popisujú ako správanie,
ktoré dospievajúcemu prospieva (poskytuje príležitosť nadobudnúť a získať
vlastnosti, ktoré sú nevyhnutné pre život, napr. sebapoznanie, autonómia,
uvedomenie si úlohy širšieho člena spoločnosti, uvedomenie si hraníc medzi
konformným a nonkonformným správaním a pod.). Rizikové správanie ako krátka
epizóda v živote dospievajúceho môže slúžiť aj ako prostriedok na preskúmanie
a experimentovanie s osobnými hranicami, ako prejav nezávislosti, ktorý bude
odmenený napr. v rovesníckom prostredí (Dworkin, 2005; Picket et al., 2002 In
Gavriel-Fried, Ronen, 2016).
Medzi rizikové správanie radí Jessor (1977, 1998) užívanie návykových látok,
poruchy správania, delikvenciu a rizikové sexuálne správanie. Nielsen Sobotková
(2014) medzi rizikové správanie ďalej zaraďuje záškoláctvo, klamstvo, agresivitu,
agresívne správanie, šikanovanie, kyberšikanovanie, násilné správanie, kriminálne
správanie (hlavne krádeže), vandalizmus, závislé správanie, rizikové správanie
na internete, rizikové správanie v doprave, extrémne rizikové športy, hazardné
aktivity, užívanie anabolík a steroidov, nezdravé stravovacie návyky, extrémizmus,
xenofóbiu, rasizmus, intoleranciu, antisemitizmus. Rizikovým správaním
adolescentov sa zaoberá aj Svetová zdravotnícka organizácia, podľa ktorej sa týka
predovšetkým skorého tehotenstva a pôrodu mladých dievčat, HIV, infekčných
chorôb, mentálneho zdravia (samovražedné správanie, depresie), násilia, užívania
alkoholu a drog, zranení, podvýživy a obezity, výživy, konzumovania cigariet.
V kontexte našej problematiky považujeme za dôležité odlíšiť rizikové správanie
od poruchy správania u detí. Tú definujú napr. Svoboda a Smolík (2012) ako závažnú
socializačnú odchýlku, ktorá sa prejavuje porušovaním významných sociálnych
noriem a to opakovane a dlhodobo (minimálne po dobu šiestich mesiacov), pričom
svojimi parametrami nezodpovedá dosiahnutému vývinovému obdobiu, úrovni
rozumových schopností a sociokultúrnej determinácii doterajšieho vývinu dieťaťa.
Odborná literatúra vymedzuje viacero teórií zaoberajúcich sa rizikovým správaním.
Vo všeobecnosti ich možno zaradiť do troch oblastí (aj keď samotní autori hovoria
o sociálno-patologickom správaní) (Fischer & Škoda, 2009):
 teórie biologicko–psychologické;
 sociologické;
 teórie sociálno–psychologické.
32
Biologicko–psychologické teórie dávajú do popredia biologické a psychické
faktory. Biologické prístupy sa zameriavajú na fyzické rysy, ktoré predurčujú človeka
na to, aby porušoval sociálne normy. Priekopníkom v tejto oblasti bol zástanca tzv.
biologického determinizmu C. Lomboroso, podľa ktorého ľudia porušujúci normy
majú iné fyziognomické rysy ako ľudia neporušujúci sociálne normy a podľa
fyzických rysov je možné určiť charakter a osobnosť človeka (Giddens, 2013).
Psychologické teórie sa zas zaoberajú rôznymi typmi osobnosti a ich tendenciou
sociálne normy porušovať. Sem zaraďujeme napr. prístup považujúci nízku úroveň
mentálnych schopností za príčinu porušovania noriem, genetickú podmienenosť
porušovania noriem (overujúcu prostredníctvom adopčných a genetických štúdií)
(Fischer & Škoda, 2009).
Sociologické teórie vnímajú rizikové správanie v širšom kontexte spoločenských
javov a väčšinou hovoria o tzv. konformnom a nonkonformnom správaní, prípadne
o sociálnopatologickom správaní. Zameriavajú sa nielen na správanie porušujúce
sociálne normy, ale aj na správanie konformné, ktoré sociálne normy neporušuje, ale
dodržiava. Patria sem náboženské teórie (vnímajúce porušenie noriem ako
previnenie sa proti Bohu), teória prirodzeného práva (vnímajúca obsah práva
a morálky ako stav daný prirodzenosťou), teória sociálnej dezorganizácie
(podmieňujúca porušovanie noriem situáciou v komunite), teória anómie
(vysvetľujúca porušovanie noriem rozporom medzi očakávaniami spoločnosti
a možnosťami tieto očakávania nadobudnúť legálnym spôsobom), teória subkultúry
(hovoriaca o porušovaní noriem v jednotlivých subkultúrach), teória labellingu
(dávajúca do popredia nie samotné porušenie noriem, ale akt označenia za
porušovateľa) a marxistická teóriu zločinu (dávajúca za príčinu vzniku
nonkonformného správania sociálne príčiny a konflikt medzi privilegovanými
a neprivilegovanými) (Jandourek, 2011).
Teórie sociálno–psychologické vnímajúce porušovanie noriem nielen v kontexte
osobnosti človeka, ale aj v kontexte prostredia, v ktorom vyrastal a v ktorom sa
pohybuje. Do tejto kategórie radíme teóriu sociálneho učenia (človek vie, aké
správanie mu prinesie príjemné a aké správanie mu prinesie nepríjemné pocity –
samozrejme, že porušenie noriem je spojené s nepríjemnými pocitmi) a teóriu
racionálnej voľby (človek je racionálna bytosť a na základe znalostí sociálnych
noriem si má tendenciu vyberať správanie zhodné so sociálnymi normami
a správanie porušujúce sociálne normy prináša človeku nejaký prospech).
Špecifickou je teória problémového správania TPS (ang. Problem-Behavior
Theory) amerického profesora Roberta Jessora, ktorá vychádza z teórie učenia
a konceptu anómie R. Mertona. Základným predpokladom tejto teórie je správanie
ako výsledok interakcie medzi človekom a prostredím. Problémové správanie je
definované ako správanie, ktoré nie je v zhode so spoločenskými normami a ktoré
33
vyvoláva určitú formu spätnej väzby zo strany spoločnosti. Táto spätná väzba môže
mať rôznu podobu – od nesúhlasu až po najextrémnejšiu formu – uväznenie. Jessor
et al. (1968) vymedzili koncept tejto teórie na základe výskumu menšej komunity
pozostávajúcej z troch etník a neskôr na veľkej longitudálnej štúdii problémového
správania medzi vekovými kohortami stredoškolských a vysokoškolských študentov
(Jessor & Jessor, 1977). TPS predpokladá, že jednotlivé prejavy problémového
správania sa vyskytujú spoločne a majú rovnaké alebo spoločné determinačné
faktory. Zapojenie sa do akéhokoľvek problémového správania zvyšuje
pravdepodobnosť zapojenia so do ďalšieho problémového správania (Costa & Jessor,
2001). Teória je založená na psychosociálnych základoch, pričom biologické
a genetické faktory v sebe nezahŕňa. Najdôležitejšou zásadou psychosociálnej
perspektívy je to, čo platí v rámci každého naučeného správania – správanie je
funkčné, účelové a prispieva k dosahovaniu cieľov. Možné vplyvy na problémové
správanie sa môžu objaviť v troch psychosociálnych systémoch: systém osobnosti,
systém vnímaného prostredia a systém správania. V každom systéme určité
premenné buď podnecujú (rizikové faktory), alebo bránia (protektívne faktory)
problémovému správaniu, a vytvárajú výsledný stav, ktorý označujeme pojmom
náchylnosť (ang. Proneness), ktorý špecifikuje pravdepodobnosť výskytu
problémového správania. Každá premenná v uvedených systémoch môže byť
považovaná za rizikový alebo protektívny faktor problémového správania. V rámci
systému osobnosti ide o hodnoty, očakávania, presvedčenia, postoje a orientácie voči
sebe a ostatným; v rámci systému vnímaného prostredia ide o sociálnu oporu, vplyv,
kontrolu a očakávania ostatných a v rámci systému správania ide o zapojenie sa
do dvoch dôležitých sociálnych inštitúcií – školstva a náboženstva.
2.2 Rizikové faktory spojené s excesívnym
používaním internetu
Zapojenie rizikových a protektívnych faktorov do správania mladého človeka sa
nevyhnutne prejaví v spôsobe jeho správania. Za protektívne faktory pokladáme
faktory, ktoré Jessor et al. (2010) definovali ako premenné, ktoré podporujú
pozitívne, prosociálne alebo zdravie zvyšujúce správanie. Sú to udalosti, podmienky
alebo skúsenosti, ktoré znižujú, inhibujú alebo zmierňujú pravdepodobnosť
rizikového správania (Obando et al., 2014). Podľa Coie et al. (In Orosová et al., 2007)
môžu protektívne faktory priamo ovplyvniť rizikové správanie; interakciou
s rizikovými faktormi môžu ovplyvňovať následky jeho pôsobenia; môžu
predchádzať následkom pôsobenia rizikových faktorov narúšaním reťazca ich
fungovania a rovnako môžu predchádzať výskytu rizikových faktorov.
34
Rizikové faktory sú premenné, ktoré podnecujú problémové alebo rizikové
správanie, a preto im v ďalšom texte budeme venovať zvýšenú pozornosť.
Vo všeobecnosti ide o akékoľvek udalosti zvyšujúce pravdepodobnosť vzniku,
udržania alebo zhoršenia problému, môžu ohroziť zdravie, pohodu jednotlivca.
K funkciám rizikových faktorov zaraďujeme zvyšovanie pravdepodobnosti zapojenia
sa do problémového správania; poskytovanie modelov pre problémové správanie;
poskytovanie väčších príležitostí zapojenia sa do problémového správania
a poskytovanie kontextuálnej prístupnosti problémového správania (Jessor et al.,
2010).
Pre ilustráciu uvádzame v nasledujúcej tabuľke 1 prehľad konkrétnych rizikových
a protektívnych faktorov rizikového správania na úrovni individuálnej, rodinnej
a spoločenskej.
35
Tabuľka 1 Prehľad rizikových a protektívnych faktorov rizikového správania
adolescentov
Rizikové Protektívne
Individuálne
vyhľadávanie senzácií, tlak
zo strany rovesníkov, nízka
percepcia rizika, užívanie
návzkových látok v nízkom veku,
zanedbávanie a zneužívanie,
poruchy správania, genetická
záťaž, malá sebadôvera a
sebaúcta, chronická choroba
alebo hendikep, zlý školský
prospech, rovesníci s rizikovým
správaním, menšia väzba na
rodičov, príslušnosť k menšinám,
tehotenstvo v dospievaní,
záškoláctvo,
zapojenie sa do náboženského
života, udržiavanie morálnych
presvedčení, vysoká inteligencia,
sebaúcta a sebadôvera, pozitívna
perspektíva do budúcnosti,
sociálne zručnosti, sebakontrola,
vhodní priatelia, pozitívna
orientácia na školu a vlastné
zdravie, pocit, že dospievajúci
niekam patrí, netolerantnosť
voči negatívnym
sociálnopatologickým javom,
pozitívne pocity
Rodinné
rodinný konflikt, schvaľovanie
užívania návykových látok,
významná strata v rodine,
chronicky chorí rodičia,
nedostatočná komunikácia
v rodine, dysfunkčná rodina,
nízky, ale aj značne vysoký
socioekonomický status rodiny,
autoritatívni rodičia, príliš
benevolentní rodičia,
neúplná rodina
rodičovská kontrola, pripútanosť
k rodine, dobrá komunikácia
v rodine, vytvorenie pevných
a jasných pravidiel, zdravé zvyky
v rodine týkajúce sa konzumácie
návykových látok, neprítomnosť
rozporu medzi hodnotami rodiny
a rovesníkov, príslušnosť
k strednej spoločenskej vrstve,
trávenie voľného času s rodičmi
a súrodencami, sociálna opora
aspoň od jedného člena rodiny
Spoločenské
vzťahy s rovesníkmi, ktorí užívajú
návykové látky, chudoba,
nezamestnanosť, príležitosť
k nelegálnym aktivitám, negatívne
vzory v okolí, glorifikácia
negatívneho a rizikového
správania v médiách, legálny
prístup k zbraniam, komunita,
v ktorej panuje neporiadok
v rôznych oblastiach, dostupnosť
návykových látok, normy
a zákony priaznivé k užívaniu
návykových látok
participácia na pozitívnych
sociálnych aktivitách – šport,
kultúra, kvalitné školy, dospelí,
ktorí sa venujú mládeži, pozitívne
vzory v spoločnosti, malá
permisivita k negatívnym javom,
dobrá komunita, pozitívne
posolstvá v médiách, vytváranie
príležitostí pre kreativitu mládeže,
prísne zákony týkajúce sa zbraní
a užívania návykových látok,
vnímaná silná sociálna kontrola
a sankcie za priestupky
Spracované podľa Gavriel-Fried & Ronen, 2016; Kabíček, Csémy & Hamanová, 2014;
Myers, 2013; Obando, Trujillo & Trujillo, 2014; Savi Cakar & Tagay, 2017
36
Individuálne faktory
Odborná literatúra zameraná na jednotlivé faktory spojené s poruchami súvisiacimi
s excesívnym používaním internetu zohľadňuje niektoré sociodemografické,
osobnostné a duševné premenné. Pokiaľ ide o vplyv pohlavia, väčšina štúdií
preukázala, že byť mužom predstavuje rizikový faktor predovšetkým v prípade
porúch súvisiacich s hraním počítačových hier na internete. Niektoré štúdie však pri
poruchách súvisiacich s používaním internetu uvádzajú vyvážený výskyt medzi
pohlaviami (Lindenberg et al., 2020). Strittmatter et al. (2015) naopak zdôrazňujú
potrebu väčšej diferenciácie a pri poruchách hrania hier na internete uvádzajú
prevahu mužov, kým pri poruchách súvisiacich s používaním internetu naopak
prevahu žien.
V otázkach vplyvu veku na poruchy súvisiace s excesívnym používaním internetu
výskumné štúdie skúmajúce adolescentov aj dospelých jedincov preukázali vyššiu
mieru výskytu porúch u mladších vekových skupín. Rozsiahla stredoškolská štúdia
z Nemecka, ktorá skúmala mieru výskytu porúch súvisiacich s používaním internetu
v rôznych vekových skupinách žiakov vo veku 11 až 21 rokov, naznačila zvyšujúci sa
výskyt s dvoma kritickými obdobiami – vo veku 15 až 16 rokov a vo veku 19 až 21
rokov (Lindenberg et al., 2020). V súlade s týmito zisteniami ďalšia štúdia skúmajúca
rozdiely v poruchách súvisiacich s používaním internetu na Európanoch vo veku 11 –
18 rokov preukázala pozitívnu koreláciu medzi vekom a poruchami súvisiacimi
s používaním internetu, s najvyšším rizikom u dospievajúcich vo veku 15 – 16 rokov
(Karacic & Oreskovic, 2017). Následný pokles príznakov porúch súvisiacich
s používaním internetu medzi 16 a 18 rokom života bol potvrdený v longitudinálnej
štúdii z Grécka (Stavropoulos et al., 2018).
Možné vysvetlenia narastajúceho rizika rozvoja porúch súvisiacich s používaním
internetu počas dospievania zahŕňajú intenzívnejšie odlúčenie od rodičov v tomto
veku a následný pokles kontroly správania zo strany rodičov, ako aj prirodzený
pokles nutkavých symptómov a rozširujúce sa stratégie vnútornej kontroly
vo vyššom veku (Karacic & Oreskovic, 2017; Stavropoulos et al., 2018).
Poruchy súvisiace s excesívnym používaním internetu sú spájané aj so zvýšenou
úrovňou psychopatológie. Podľa Lindenberg et al. (2020) vzhľadom na korelačný
charakter väčšiny štúdií nemožno vyvodiť závery o kauzalite a nie je zrejmé, či
v prípade vzniku porúch súvisiacich s používaním internetu predstavujú rizikové
faktory iné duševné poruchy alebo naopak. Na jednej strane boli zistené spojitosti
medzi poruchami súvisiacimi s používaním internetu a internalizačnými poruchami,
napr. pri depresívnych a úzkostných stavoch, panickej poruche (King et al., 2013),
obsedantno-kompulzívnej poruche a poruchách spánku. Na druhej strane boli
vykázané vyššie úrovne externalizujúceho správania a porúch, ako sú agresivita,
nevraživosť, poruchy správania, zneužívanie návykových látok a alkoholu
a hyperaktivita/nepozornosť (Blinka et a., 2015; Lindenberg et al., 2020). Osoby
37
s poruchami súvisiacimi s používaním internetu navyše vykazujú vyššiu mieru
sebapoškodzovania a samovražedného správania, nižšiu úroveň spokojnosti
so životom a vyššie hladiny stresu (Strittmatter et al., 2015).
Dvojročná prospektívna štúdia, ktorá skúmala 2 293 taiwanských dospievajúcich
(1 179 chlapcov a 1 114 dievčat), identifikovala ako rizikové faktory pri rozvoji
porúch súvisiacich s excesívnym používaním internetu depresiu, poruchu pozornosti
s hyperaktivitou (ADHD), sociálnu fóbiu a nevraživosť (Ko et al., 2009). Autori štúdie
poukázali v súvislosti s ADHD na prítomnosť bio-psycho-sociálnych faktorov
u skúmaných jedincov. Gentile et al. (2011) uvádzajú, že vyššia úroveň impulzivity,
ktorá je hlavným príznakom ADHD, bola prediktorom poruchy súvisiacej s hraním
počítačových hier o 2 roky neskôr. Výsledky ďalšej dvojročnej longitudinálnej štúdie,
ktorá skúmala 3 034 singapurských detí, taktiež preukázali, že poruchy súvisiace
s excesívnym používaním internetu nie sú iba následkom iných duševných porúch,
ale podporujú aj ich rozvoj (Gentile et al., 2011). Autori dospeli k záverom, že
depresívne, úzkostné stavy a sociálne fóbie sú výsledkom porúch súvisiacich
s hraním počítačových hier na internete.
Rodinné faktory
Viaceré výskumy zaoberajúce sa poruchami súvisiacimi s excesívnym používaním
internetu poukazujú na nedostatočné fungovanie rodiny a rodinnú disharmóniu.
Negatívnu koreláciu medzi poruchou súvisiacou s hraním počítačových hier
a kvalitou vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom identifikovali vo svojich štúdiách
Da Charlie et al. (2011) a Kwon et al. (2011) . Stále však nie je jasná úloha
rodičovského dohľadu a obmedzení týkajúcich sa hráčskeho správania
dospievajúcich zo strany rodičov. Na strane druhej longitudinálna štúdia autorov
Liau et al. (2015 In Lindenberg et al., 2020) naznačuje ochranný vplyv pri rozvoji
poruchy súvisiacej s hraním hier na internete blízkosť medzi rodičmi a deťmi, ako aj
vrúcne rodinné prostredie.
Young (2009) vo svojej štúdii poukázala na to, ako môžu stabilitu rodiny narušiť
udalosti, akými sú rozchod alebo rozvod rodičov. Dospievajúci v reakcii na tieto
udalosti môžu prestať komunikovať a zapájať sa do skutočných vzťahov. Namiesto
toho sa môžu zamerať viac na vzťahy na internete, v ktorých sa cítia dobre, čím
zmiernia interakciu v rámci nenaplnených skutočných vzťahov. Dianie v rodine,
narušenie a stres v rodine môžu podporiť vznik návykového správania a tiež môžu
ovplyvniť spôsob, akým rodina návykové správanie umožňuje, podporuje
a prehliada. Mladí ľudia v rodinách, ktoré majú konflikty a nedostatočnú
komunikáciu, sa s väčšou pravdepodobnosťou obracajú na internet ako na spôsob,
ako sa vyhnúť konfliktom a získať podporu, pričom internet s väčšou
pravdepodobnosťou vyhľadávajú adolescenti s rodičmi a súrodencami, ktorí bežne
užívajú návykové látky. Útek na internet môže byť pokusom vyrovnať sa
38
s problémami a získať tak psychologickú úľavu od diania, narušení a stresu v rodine
(Beard, 2011). Rodiny môžu zároveň pripisovať problematické používanie internetu
fáze dospievania a môžu uveriť, že problém sa časom sám vyrieši. Vplyv rodiny bol
navyše zistený aj pri závislosti od internetu u dospievajúcich a pri užívaní
návykových látok. U adolescentov, ktorých rodičia zneužívajú návykové látky, je
pravdepodobnejšie zvýšené riziko používania internetu ako prostriedku na riešenie
problémov. Svoju úlohu môže zohrávať aj pohľad rodiny na internet. Mnoho rodičov
nevie o správaní svojich detí na internete. Iní rodičia používanie internetu zakázali
zo strachu z obsahu, ktorému môžu byť ich deti vystavené. Nevedomosť a ani zákaz
činnosti zo strany rodičov nepomôžu vyrovnať sa s problémami, ktoré môžu
vzniknúť pri tom, keď ich dieťa internet používa. Primárny poskytovateľ
starostlivosti o adolescenta môže navyše vnímať internet iba pozitívne alebo môže
mať dokonca sám problém s používaním internetu. Výsledkom je, že takýto
poskytovateľ starostlivosti predstavuje model nadmerného používania internetu
(Beard, 2011).
Vzhľadom na to, že excesívne používanie internetu a hranie počítačových hier často
vedie ku vzniku konfliktov s ostatnými členmi rodiny. Intervencie by sa preto nemali
zameriavať iba na adolescenta trpiaceho poruchami súvisiacimi s používaním
internetu, ale mali by zahŕňať aj systém rodiny.
Spoločenské faktory
Z hľadiska kontextuálnych faktorov určujúcich prostredie, v ktorom žijeme
a vyrastáme, štúdie zaoberajúce sa poruchami súvisiacimi s excesívnym používaním
internetu odhalili rozdielnu mieru výskytu. Podľa metaanalýzy výskytu porúch (viac
Lindenberg et al., 2020) sa najvyššia miera výskytu (10,9 %) zistila na Blízkom
východe (vrátane Iránu, Izraela, Libanonu a Turecka), druhá najvyššia miera (8,0 %)
bola zaznamenaná v USA, nasledovala Ázia s priemernou mierou 7,1 % (vrátane
Číny, Hongkongu, Indie, Južnej Kórey a Taiwanu). V štúdiách z južnej a východnej
Európy (vrátane Bulharska, Cypru, Českej republiky, Grécka, Maďarska, Talianska,
Poľska, Rumunska, Srbska, Slovinska a Španielska) sa priemerná miera výskytu
pohybovala na 6,1 %, štúdie z Austrálie vykazujú 4,3 % a štúdie zo severnej
a západnej Európy 2,6 % (vrátane Rakúska, Estónska, Francúzska, Nemecka, Írska,
Nórska, Švédska a Spojeného kráľovstva). Taktiež bola preukázaná negatívna
súvislosť medzi výskytom porúch súvisiacich s používaním internetu a kvalitou
života. Vyššia miera výskytu bola zaznamenaná v regiónoch s nižšou úrovňou
spokojnosti so životom a nižšou kvalitou podmienok životného prostredia (napr.
vyššie množstvo znečistenia ovzdušia, nižšie príjmy).
V otázke vzťahov s rovesníkmi odborná literatúra uvádza súvislosť medzi poruchami
súvisiacimi s používaním internetu a problémami s rovesníkmi; rovnako aj slabým
sociálnym zaradením; vystavením šikanovaniu alebo zapojením sa do šikanovania
39
(Lindenberg et al., 2020; Strittmatter et al., 2015). Naopak, medzi ochranné faktory
zaraďuje sociálnu integráciu v triede, subjektívnu pohodu v škole a vyššiu úroveň
školských väzieb.
Beard (2011) uvádza, že adolescentov môže internet obzvlášť lákať aj preto, lebo sa
často cítia izolovaní. Výsledkom toho je, že väzby, ktoré si vytvárajú cez internet,
nadobúdajú v živote adolescenta ešte väčší význam. Internet, bohužiaľ, môže
poskytnúť iba ilúziu blízkeho vzťahu, pretože tieto spojenia môžu byť umelé a ľahko
sa môžu prerušiť kliknutím myši. Adolescenti sa zároveň môžu stretávať s tým, že
ich rovesníci modelujú, očakávajú od nich a tlačia na nich, aby sa zapojili do rôznych
aktivít (vrátane hrania počítačových hier) alebo konania na internete. Ako už bolo
spomenuté, dospievajúci často na komunikáciu s priateľmi používajú e-maily
a okamžité správy (Young, 2009). Aplikácie, ktorých súčasťou je obojsmerná
komunikácia (e-mail, správy a počítačové hry), sa považujú za najviac návykové.
V dôsledku týchto interpersonálnych faktorov môže dospievajúci trvať na
pravidelnom vykonávaní určitých aktivít na internete s rôznym trvaním, aby si
udržal pocit prijatia a spoločenské postavenie. Podľa Bearda (2011) sú dospievajúci
vystavení kultúrnemu tlaku, aby internet používali čoraz viac. Naša kultúra
adolescentom vysiela odkaz, že ak chcú uspieť, musia sa stať súčasťou technologicky
vyspelej spoločnosti. Navyše sú vystavení tlaku, aby používali technológie v škole
a v práci, aby napredovali, boli konkurencieschopní a lepší ako ostatní.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že výskumy súvisiacich premenných vo vzťahu
k poruchám spojeným s používaním internetu ilustrujú komplexnú súhru viacerých
rizikových faktorov, dôsledkov a vzájomných procesov. Identifikácia týchto faktorov
môže slúžiť ako ukazovateľ pri výbere cieľových skupín do preventívnych
programov (napr. na úrovni selektívno-indikovaných konceptoch, viac v kapitole 3)
a zároveň nám umožňuje modifikovať rizikové faktory v rámci intervenčných
programov (napr. podpora zručností týkajúcich sa ovládania emócií alebo redukcia
spoločenskej úzkosti). V snahe poskytnúť účinnú a efektívnu prevenciu, prípadne
terapiu, považujeme za nevyhnutné porozumieť prispievajúcim faktorom
a zohľadniť ich v poradenskej a terapeutickej intervencii s adolescentmi.
2.3 Dôsledky excesívneho používania internetu
Nápomocným pri uvažovaní o dôsledkoch excesívneho používania môže byť časť
teoretického modelu, ktorý používa výskumný network EU Kids Online (Livingstone
et al., 2018). Tento model okrem iného hovorí o vzťahu medzi príležitosťami
(ang. Opportunities) a rizikom (ang. Risk). Používanie internetu prináša veľké
množstvo príležitostí, ktoré môžu najmä mladí, ale nie len oni, využiť. Možnosť
komunikovať, vzdelávať sa, zapájať sa do aktivít komunity..., príležitostí je naozaj
40
veľa. Na druhej strane s intenzitou a množstvom využívania internetu rastú aj riziká
s ním spojené. Dôležité je tiež uviesť, že nie každé rizikové správanie musí viesť
k ujme či poškodeniu (ang. Harm). Výsledky celoeurópskeho výskumu (Šmahel et al.,
2020) naozaj potvrdzujú, že s intenzitou používania internetu rastú aj príležitosti, ale
zároveň rastie aj riziko a naopak. Excesívne používanie internetu je veľmi dobrým
príkladom na využitie spomínaného modelu. Intenzívne používanie internetu otvára
množstvo príležitostí a benefitov, ale zároveň nesie so sebou riziko vzniku
excesívneho používania. V intenciách EU Kids Online modelu (Livingstone et al.,
2018) excesívne používanie internetu a jeho aplikácií nemusí vždy a všade vyústiť
do ujmy či poškodenia. Ak hovoríme o závislom správaní, tam je už poškodenie
a ujma výrazná a na zvrátenie nepriaznivého stavu potrebuje jedinec odbornú
pomoc. Pri excesívnom používaní internetu sú negatívne dôsledky tiež prítomné,
respektíve nemusia mať takú závažnosť ako pri závislosti. Excesívne používanie
internetu môže byť aj ochranou, istým únikom pred nepriaznivou situáciou
v reálnom živote. Už len napríklad, keď excesívny hráč trávi dlhé hodiny hraním,
logicky by mohol tento čas využiť na iné potenciálne prospešnejšie aktivity.
Dôležité je spomenúť vzťah medzi rizikovými faktormi a dôsledkami pri excesívnom
používaní internetu. Rizikové faktory (ktoré sme opísali v tejto kapitole), najmä tie
na úrovni psychiky, zvyšujú možnosť rozvoja excesívneho používania internetu
a jeho častí. Na druhej strane rozvinuté excesívne používanie internetu zvyšuje
možnosť výskytu negatívnych dôsledkov v podobe zhoršenia prejavov psychických
problémov. Tak sa psychické problémy stávajú rizikovým faktorom a zároveň
negatívnym dôsledkom excesívneho používania internetu. Napríklad problémy
s pozornosťou sa tradične pokladajú za rizikový faktor (Gul et al., 2017; Panagiotidi
& Overton, 2018). Internet ponúka pre ľudí s problémami s pozornosťou
„neodolateľné“ miesto. Miesto, kde sa podnety môžu neustále meniť, majú vysokú
vzrušivosť, ponúkajú nepretržité odmeňovanie. Je potom logické, že takíto ľudia
majú tendenciu používať internet viac a častejšie, s veľkým rizikom vzniku
excesívnosti a neskôr aj závislého správania. Pozornosť sa však excesívnym
používaním nezlepšuje, ale naopak, psychika si zvykne na prísun stále sa meniacich,
vysoko vzrušivých podnetov a vyžaduje ich. Dôsledkom je, že jedinec má v reálnom
svete stále väčší problém udržať pozornosť adekvátny čas, čo zas vedie ku frustrácii
a tendencii tráviť v prostredí internetu stále dlhší čas. Takže nakoniec dôsledkom
excesívneho používania internetu môže byť zväčšenie problémov s pozornosťou.
Excesívne používanie internetu je možné odhaliť prostredníctvom negatívnych
dôsledkov vo viacerých sférach. Tým, že zmena správania a prežívania je väčšinou
postupná, často si ich najprv uvedomia blízki excesívneho používateľa. Jeho priatelia,
partner/ka, rodičia, učitelia či kolegovia v práci.
Negatívne dôsledky excesívneho používania internetu, znovu použijúc model EU
Kids Online (Livingstone et al., 2018), by sme mohli rozdeliť do viacerých úrovní:
 individuálna úroveň,
41
 sociálna úroveň a
 celospoločenská úroveň, respektíve štátna.
V ďaľšom texte sa budeme venovať najmä individuálnej a sociálnej úrovni. Posledná,
celospoločenská úroveň následkov excesívneho používania internetu ešte nie je
úplne preskúmaná, keďže je v tejto oblasti potrebný čas a do procesu vstupuje veľké
množstvo premenných. Dôsledky excesívneho používania internetu si už uvedomujú
niektoré ázijské krajiny. Napríklad Južná Kórea zaviedla istú formu internetovej
prohibície pre mladých (Koh, 2015; Koo et al., 2011). Avšak nepriamy vplyv
používania internetu (v tomto prípade sociálnych sietí a médií) vidíme aj pri šírení
hoaxov, respektíve presadzovaní populistických politických lídrov (Berghel, 2018).
Na úrovni individuálnych a sociálnych dôsledkov excesívneho používania
internetu existuje pomerne dosť výskumov. Jedným z typov negatívneho dopadu je
dôsledok na psychické zdravie a wellbeing. Excesívni používatelia využívajú internet
na manažovanie svojej nálady. Je to aj jeden zo znakov závislosti podľa Griffithsa
(2000). Používatelia internetu majú tendenciu na zlepšenie nálady kompulzívne
využívať internetové aplikácie a služby v podobe hier, sociálnych sietí a médií
a pornografie. Dlhodobý dôsledok je však opačný, excesívny používateľ častejšie
prežíva negatívne emócie. To vedie k ešte intenzívnejšiemu používaniu internetu
a dôsledky sú o to horšie.
Turkle (2017) poukazuje na to, že nadmerne používanie sociálnych sietí, ktoré boli
primárne vymyslené na komunikáciu a virtuálne spájanie ľudí, vo výsledku robí ľudí
viac osamelými (Caplan, 2007; Turkle, 2017). Negatívne konzekvencie nadmerného
používania internetu zistili odborníci aj na celú oblasť wellbeingu (Castellacci &
Tveito, 2018). Častým dôsledkom, ako sme už spomenuli, je zhoršenie celej škály
psychických problémov a aj psychiatrických diagnóz. Medzi najzávažnejšie môžeme
zaradiť prežívanie emocionálnych problémov (Mikuška et al., 2020), problémy
v správaní (Škařupová et al., 2015; Kohútová, 2020), smútok (Li et al., 2015),
negatívne emócie (Holdoš, 2016), poruchy pozornosti a ADHD (Gul et al., 2017;
Panagiotidi & Overton, 2018), depresívne prejavy (Bhandari et al., 2017), zvýšenie
prejavov úzkosti – najmä sociálnej úzkosti (Andreassen et al., 2017, Caplan, 2007;
Korkmaz et al., 2017) a mnohé iné.
Druhým typom dopadu pri excesívnom používaní je negatívny vplyv na výkon, či už
v škole, alebo aj v práci. Výkon v škole (prospech) je často silným ukazovateľom
viacerých oblastí života dieťaťa, najmä keď sa zhoršuje dlhodobo alebo opačne
náhle. Výskumy poukazujú na spojitosť medzi excesívným používaním internetu
a zhoršeným školským prospechom (Dulovics & Sámelová, 2020; Kim et al., 2017;
Taş, 2017; Ševčíková et al., 2015; Xin et al., 2018). Nadmerné používanie internetu,
ktoré vykazuje známky závislosti, sa prejaví napr. nezáujmom o školu,
neschopnosťou sústrediť sa na požadovaný výkon, ospalosťou na vyučovaní atď. Je
zaujímavé, že nie každé intenzívne používanie internetu musí byť spojené
42
s zhoršením výkonu v škole (Kim et al., 2017). Z intenzívneho používania internetu,
ktoré nemá patologické črty, môžu deti aj benefitovať napr. v oblasti postrehu,
zlepšenia kognitívnych a analytických schopností a tiež zvýšenia digitálnej
gramotnosti (Kalmus et al., 2013). Pokles pracovného výkonu ovplyvnený
nadmerným internetovaním je popísaný aj pri dospelej populácii (Kuss & Griffiths,
2017; Shrivastava et al., 2018) a zaznamenané je tiež zvýšenie nebezpečenstva
burnoutu (Avcí, & Şahin, 2017).
Ďalším negatívnym dôsledkom excesívneho používania internetu je široká oblasť
fyzického zdravia, ktorú však nemôžeme úplne oddeliť od psychického zdravia.
V prvom rade je mnohokrát potvrdený vzťah medzi excesívnym používaním
internetu (najmä sociálnych sietí a počítačových hier) a spánkovými návykmi
(Andreassenová, 2015; Andreassenová et al., 2013, Bener et al., 2018; Holdoš &
Druso, 2018). Deti, najmä tie staršie a samozrejme adolescenti, majú pomerne jasný
denný režim s časom pre školu, krúžky, domácu prípravu a veľmi často si zvyšujú
online čas na úkor spánku. Je tiež dokázaná spojitosť kvality spánku s displejmi
digitálnych zariadení, ktoré emitujú modré svetlo (Heath et al., 2014). Keď kvôli
internetu deti a mladiství ponocujú, v škole sú potom ospalí a nesústredení, čo môže
viesť k prvému negatívnemu následku – zhoršeniu prospechu. Ten následne môže
vyvolať negatívne emócie, ktoré sú manažované práve na internete. Patologický kruh
príčin a dôsledkov sa znovu uzatvára v neprospech používateľa – adolescenta. Vzťah
medzi excesívnym používaním internetu smerujúcim k závislosti a spánkovými
problémami sa potvrdil aj pri dospelej populácii (Alimoradi et al., 2019; Kim et al.,
2017).
Ďalšími negatívnymi konzekvenciami v oblasti fyzického zdravia v spojitosti
s excesívnym používaním internetu sú bolesti hlavy, chrbtice, preťažené svaly
používané pri ovládaní klávesnice a myši, problémy so zrakom (Bener et al., 2010),
a to najmä v dôsledku dlhodobej nadmernej a jednostrannej aktivity (Ševčíková
et al., 2015). Pomerne veľkou témou v spojení s excesívnym používaním internetu,
najmä u detí a mladých, je nedostatok fyzickej aktivity a obezita. Používanie
internetu môže byť spojené s týmto dôsledkom, avšak do hry prichádza aj celkový
životný štýl, pozeranie televízie a nezdravé stravovanie (Baner et al., 2010; 2018).
Pandémia obezity sa môže týkať nielen detí a mladistvých, ale aj dospelých.
Nedostatok aktivity a sedavý spôsob života spojený s uprednostňovaním
internetovania pred fyzickou aktivitou predstavuje vážny problém celej západnej
spoločnosti a naplno sa prejavil počas krízy spojenej so šírením pandémie nového
koronavírusu.
V neposlednom rade môže mať excesívne používanie internetu smerujúce
k závislosti aj negatívny následok na kvalitu medziľudských vzťahov (Andreassen,
2015; Seo et al., 2009; Tokunaga, 2017). Prílišné zaujatie a intenzívne trávenie času
v prostredí internetu spôsobuje zhoršenie sociálnych vzťahov najmä v reálnom
(offline) svete a môže viesť k postupnej sociálnej izolácii.
43
3. PREVENCIA EXCESÍVNEHO
POUŽÍVANIA INTERNETU
Prevencia vo všeobecnom meradle znamená súbor aktivít, ktorých cieľom je predísť
problémom rôzneho charakteru, prípadne minimalizovať a znižovať riziká, ktoré
plynú zo sociálnopatologických javov. Prevencia rizikového správania (kde
zaraďujeme aj excesívne používanie internetu) predstavuje nehomogénny súbor
rôznych prístupov a intervencií, ktoré sú v súčasnosti zahrnuté vo viacerých
rôznorodých konceptoch. Je dôležité uvedomiť si jej multidisciplinárny charakter
(pri koncipovaní intervencií sa stretávajú perspektívy rôznych odborov, akými sú
napr. pedagogika, sociológia, psychológia, sociálna práca) a charakter
medzirezortnosti a medzisektorovosti (jednotlivé prístupy a programy sú súčasne
koncepčne rozvíjané vo viacerých rezortných líniách, najčastejšie zdravotníckej,
školskej, sociálnej a i.), preto sa v tejto kapitole budeme venovať kľúčovým rezortom
participujúcim v oblasti prevencie na všetkých úrovniach.
V legislatívnom poňatí je preventívna aktivita činnosťou, ktorú Zákon NR SR
č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definuje ako „odbornú činnosť zameranú
na predchádzanie rizikovému správaniu fyzickej osoby, rodiny alebo komunity
a na predchádzanie rizikovým situáciám a na ich prekonanie alebo riešenie.“ Podľa
tohto zákona odborná činnosť ako prevencia (a iné odborné činnosti) spolu
s obslužnými činnosťami a ďalšími činnosťami alebo kombináciou týchto činnosti sú
sociálnou službou, ktorá je zameraná na „prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej
situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej
situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity“. Tento zákon tiež vymedzuje aj
nepriaznivú sociálnu situáciu, ktorou je „ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením
alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje
problémy.“
Špecifické ciele vychádzajú z odborného pohľadu na prevenciu, ktorá je štandardne
aplikovaná na troch úrovniach:
1. primárna prevencia,
2. sekundárna prevencia,
3. terciárna prevencia.
Primárna prevencia je priestorom pre utváranie a formovanie optimálnych
podmienok pre rozvoj jednotlivca ako bio-psycho-sociálno-spirituálnej bytosti.
Zameriava sa na všeobecné zabránenie vyvolávajúcich alebo existujúcich rizikových
44
faktorov pre určité choroby (resp. zdravotné poruchy) a na individuálne
rozpoznávanie a ovplyvňovanie týchto faktorov za účelom ich zamedzenia. Orientuje
sa na populáciu ešte nezasiahnutú sociálnym problémom, príp. patologickým javom.
Jej hlavným cieľom je zamedziť prvému kontaktu s patologickým javom alebo ho
aspoň maximálne oddialiť.
Sekundárna prevencia je určená priamo ohrozeným jednotlivcom alebo
ohrozeným skupinám v ich prirodzenom prostredí. Poskytuje priestor pre cielené
aktivity odborníkov z viacerých oblastí – terapeutov, špeciálnych pedagógov,
sociálnych pedagógov, sociálnych pracovníkov, sociálnych kurátorov a iných. Jej
hlavnou úlohou je včasná intervencia a identifikovanie problémov jednotlivca alebo
skupiny (napr. mládež s problémovým správaním, mladí ľudia experimentujúci
s drogami a pod.). Dôležité je zachytenie vzniknutých problémov a ich eliminovanie
už v počiatočnom štádiu, aby nedošlo k ich ďalšiemu prehlbovaniu a šíreniu.
Terciárna prevencia sa realizuje v prípade, keď už určitý patologický jav nastal. Jej
cieľom je predchádzať zhoršovaniu, prehlbovaniu a opakovaniu patologických
foriem správania sa jednotlivcov a skupín. Realizuje sa v úzkom vzťahu s liečebnou
činnosťou alebo výchovným a terapeutickým pôsobením. Nastupuje po zlyhaní
primárnej a sekundárnej prevencie. Cieľovú skupinu terciárnej prevencie tvoria
jedinci s pomenovanými a existujúcimi problémami, ktorí neohrozujú len seba, ale
prestavujú riziko aj pre svojich blízkych a okolie (napr. drogovo závislí a pod.).
Terciárna prevencia je klasickou oblasťou úloh a pôsobenia rehabilitácie
a resocializácie (Hupková & Liberčanová, 2012; Smiková, 2012).
Vzhľadom na špecifiká cieľovej skupiny, ktorej sa venujeme a charakteru online
rizikového správania, považujeme za dôležité venovať zvýšenú pozornosť primárnej
prevencii. Zacielené intervencie primárnej prevencie sa realizujú ďalej v rámci
špecifickej a nešpecifickej primárnej prevencie.
Cieľom nešpecifickej primárnej prevencie je výchova detí a mládeže k zdraviu
a k osvojeniu si pozitívneho sociálneho správania (Gabrhelík, 2015a). V praxi sa
realizuje najmä prostredníctvom rekreačných športových a kultúrnych
voľnočasových aktivít a programov, ktoré nemajú priamu súvislosť s rizikovým
správaním. Ako uvádza Martanová (2015), aktivity nešpecifickej primárnej
prevencie pôsobia všeobecne, nešpecificky a ich efektivita nie je merateľná
a preukázateľná tak, ako pri jasne definovanej a zacielenej špecifickej prevencii.
Nešpecifické preventívne programy však v celkovom koncepte prevencie zastávajú
významné miesto a ponúkajú zdravé alternatívy k rizikovému správaniu.
Špecifická primárna prevencia zahŕňa aktivity a programy s úzkym zameraním na
konkrétny typ rizikového správania a na riziká s ním spojené. Má tri základné
charakteristiky: (1.) jednoznačne vyjadrený vzťah k oblasti rizikového správania
45
a s ním súvisiacich tém; (2.) je realizovaná v presne vymedzenom čase a prostredí, čo
umožňuje evaluáciu týchto programov a (3.) je zameraná na presne definovanú
cieľovú skupinu (napr. podľa potrieb, miery ohrozenia a i.).
V súčasnej praxi preventívnych aktivít a v kontexte anglo-amerického tzv.
prevenčného spektra sa špecifická primárna prevencia v závislosti od veľkosti
cieľovej skupiny a miery jej ohrozenia delí na univerzálnu (všeobecnú), selektívnu
a indikovanú prevenciu (obrázok 2). Cieľovú skupinu posudzujeme teda podľa
kritérií veku a náročnosti, t. j. miery sociálnej a zdravotnej záťaže a inštitucionálnej
príslušnosti (Martanová, 2015). Kontinuum pokračuje ďalej fázou liečenia (kam
zaraďujeme identifikáciu stavu a štandardné liečenie známych chorôb) a uzatvára ho
fáza podpory, ktorá môže prebiehať súčasne s dlhodobým liečením. Jej cieľom je
redukcia relapsu/lapsu a doliečovanie. Takto chápaná kontinuálna prevencia je aj
jedným zo základných východísk amerického národného programu výskumu
prevencie, ktorý rozpracoval Americký národný inštitút pre duševné zdravie
(Smiková, 2012).
Obrázok 2 Prevenčné spektrum
Spracované podľa Mrazek & Haggerty (1994)
Univerzálna (všeobecná) primárna prevencia je určená všeobecnej populácii
alebo subpopulácii, ktorá je v bežnom pásme pravdepodobnosti výskytu rizikových
foriem správania. Zohľadňuje len vekové zloženie, všeobecnú prevalenciu
konkrétneho rizikového správania na priemernej úrovni ohrozenia rizikovými
faktormi (Martanová, 2015). Jej hlavným cieľom je zabrániť vzniku rizikového
46
správania. V praxi to znamená (napr. v prípade užívania návykových látok) oddialiť
experimentovanie s návykovou látkou do vyššieho veku tak, aby sa v čo najvyššej
miere znížili riziká spojené s užívaním. Podľa Oľšavskej (2014a) by univerzálne
prevenčné programy mali byť súčasťou predprimárnej edukácie a mali by
dominovať na I. a II. základných škôl. V oblasti excesívneho používania internetu
môžeme hovoriť najmä o preventívnych aktivitách edukatívneho charakteru, ktoré
sa realizujú predovšetkým v školskom prostredí (základné a stredné školy). Nároky
na vzdelanie a odbornú pripravenosť realizátorov preventívnych aktivít sú menšie
ako v prípade selektívnej a indikovanej prevencie. V praxi sú to najčastejšie
pedagógovia (školskí koordinátori – metodici prevencie drogových závislostí),
školskí psychológovia, výchovní poradcovia, sociálni pedagógovia, školskí sociálni
pracovníci, príslušníci policajného zboru. Kľúčovým indikátorom sú prevažne
celopopulačné štúdie (napr. EU Kids Online a štúdie HBSC – viac v kapitole 6).
Selektívna primárna prevencia je zameraná na tých jedincov, u ktorých je aktuálne
alebo dlhodobo zvýšené riziko výskytu rizikového správania. Podľa Kulifaja (2017)
ide o špecifickú (ohrozenú) skupinu populácie, v ktorej sú vo zvýšenej miere
zastúpené rizikové faktory (napr. problémové triedy, športové družstvá a pod.).
Rizikových jedincov je možné identifikovať na základe biologických,
psychologických, sociálnych alebo environmentálnych rizikových faktorov, ktoré
súvisia s rizikovým správaním; taktiež podľa veku, pohlavia, rodinnej anamnézy,
miesta bydliska alebo úrovne sociálneho znevýhodnenia (Gallà et al., 2007).
Identifikácia rizikových jedincov prebieha na základe analytických
epidemiologických a kohortových štúdií realizovaných rôznymi výskumnými tímami
(sem môžeme zaradiť aj autorský výskum bližšie uvedený v kapitole 6). Úrovni
preventívnych intervencií s jedincami s vyšším rizikom by mala zodpovedať aj
odborná pripravenosť a vzdelanie preventívnych pracovníkov (napr. terénni
pracovníci a terénni sociálni pracovníci v marginalizovaných rómskych komunitách,
odborníci pracujúci s rodinami v ohrození a i.).
Indikovaná primárna prevencia je určená jednotlivcom, ktorí vykazujú jeden alebo
viac príznakov charakteristických pre sledovaný typ rizikového správania.
Príkladom sú práve rizikoví jedinci s excesívnym používaním internetu alebo hraním
počítačových hier bez určenia jednoznačnej diagnózy závislosti (podľa stanovených
kritérií, viac v kapitole 1), pri ktorých však takéto správanie býva často sprevádzané
zanedbávaním základných potrieb a stratou vnímania času. Problém je podľa
Gabrhelíka (2015a) identifikovaný oproti vlastnej potrebe jedinca riešiť problém na
základe odporúčania pedagóga, školského metodika prevencie a výsledkov
screeningových nástrojov. Nevyhnutným v procese indikovania týchto jedincov je
dôkladné zmapovanie a znalosť rizikových a protektívnych faktorov jednotlivca
a následné nastavenie vhodnej intervencie (NIDA, 1997). Efektívnou a v praxi
47
najčastejšie využívanou intervenciou v rámci indikovanej prevencie je podľa
viacerých odborníkov (Gabrhelík, 2015a; Naar-King & Suarez, 2011; Soukup, 2014,
2015) metóda motivačných rozhovorov zameraná na rozvoj vnútornej motivácie
ku zmene rizikového správania (viac v kapitole 5).
Na tomto mieste považujeme za potrebné (predovšetkým v preventívnej práci
s adolescentmi) upozorniť na úzke prepojenie selektívnych a indikovaných
programov (v kontexte spoločných znakov zahrnutých v obsahu a v metódach
jednotlivých programov). V odbornej literatúre sa preto pri vymedzovaní
preventívnych stratégií môžeme stretnúť so súhrnným pojmom selektívnoindikované
preventívne prístupy (viac Lindenberg et al., 2020). V kontexte
výsledkov autorského výskumu (kapitola 6) tak možno konštatovať, že objektom
takto špecifikovaných selektívno-indikovaných prístupov sú aj nami identifikovaní
rizikoví jedinci.
Komplikovanosť a nejednoznačnosť hraníc oblastí univerzálnej (všeobecnej),
selektívnej a indikovanej prevencie, vzájomný presah a orientačný rozsah intervencií
graficky znázorňuje aj umiestnenie jednotlivých úrovní prevencie v systéme
špecifickej primárnej prevencie podľa EMCDDA (2009) na obrázku 3.
Obrázok 3 Umiestnenie univerzálnej (všeobecnej), selektívnej a indikovanej
prevencie v systéme prevencie
Spracované podľa EMCDDA, 2009
48
3.1 Preventívne programy
Vzhľadom k relatívne nedávnej histórii excesívneho používania internetu
(a závislosti od internetu) je odborná literatúra v oblasti prevencie a terapie do istej
miery limitovaná. Súčasné prístupy v oblasti prevencie na medzinárodnej úrovni
zahŕňajú kombináciu behaviorálnych a kognitívnych stratégií určených na zmenu
spôsobov používania internetu, na zvýšenie sebaovládania a na podporu iných
mimoškolských aktivít (Young & Nabuco de Abreu, 2011). King et al. (2018) vo svojej
štúdii poukazujú na zásadné rozdiely v stratégiách prevencie na medzinárodnej
úrovni. Zatiaľ čo realizácia prevencie excesívneho používania internetu v západných
krajinách je prevažne pod gesciou neziskových organizácií (prevencia sa najčastejšie
realizuje s prvkami behaviorálnych stratégií), prevenciu vo východoázijských
krajinách reguluje vláda, a preto zahŕňa štrukturálne aj behaviorálne prístupy. Údaje
o účinnosti a efektívnosti sú taktiež do istej miery limitované, najmä pokiaľ ide
o programy štrukturálnej prevencie.
Najrozšírenejšou formou prevencie sú školské preventívne programy zahŕňajúce
poskytovanie základných informácií o závislosti od internetu s dôrazom na vecné
informácie týkajúce sa jej nepriaznivých následkov (Alavi et al., 2012; Kwon, 2011;
Lindenberg et al., 2020; Vondráčková & Gabrhelík, 2016). Pedagógovia zvyčajne
pozývajú odborníkov, aby študentom poskytli informácie o závislosti od internetu
a poskytujú rady, ako kontrolovať ich používanie.
Medzi preventívny program poskytujúci vecné a konkrétne informácie o internete
môžeme zaradiť peer program realizovaný v Turecku, ktorého sa v rámci kontrolnej
a experimentálnej skupiny zúčastnilo 825 žiakov a žiačok vo veku od 13 do 15 rokov
(Korkmaz & Kiran-Esen, 2012). Budúci rovesnícki aktivisti absolvovali najskôr 10-
hodinový vzdelávací program a následne v dvoch 40-minútových blokoch
informovali svojich rovesníkov o internete, o závislosti od internetu
a o potenciálnych rizikách online aplikácií. Podľa výsledkov štúdie bol peer program
prínosom pre tých žiakov, ktorí sa zúčastnili prednášok a ich používanie internetu
bolo v porovnaní s kontrolnou skupinou ovplyvnené pozitívnym smerom.
Ďalšia randomizovaná kontrolná štúdia analyzuje efekt univerzálneho školského
programu realizovaného v Nemecku, ktorý bol zameraný na zvýšenie úrovne
mediálnej gramotnosti. Programu sa zúčastnilo 2 303 žiakov a žiačok vo veku od 13
do 15 rokov, ktorí boli rozdelení do kontrolnej a experimentálnej skupiny.
Intervencia pozostávajúca zo štyroch prednášok, ktoré viedli vyškolení pedagógovia,
zahŕňala diskusiu o používaní internetu všeobecne, o online komunikácii a o hraní
počítačových hier. Účinnosť programu bola sledovaná na 1 843 respondentoch rok
po skončení programu. Výsledky preukázali v intervenčnej skupine signifikantný
účinok v oblasti nižšej frekvencie hrania a času stráveného hraním, ako aj menší
počet excesívnych používateľov internetu (viac Walther et al., 2014).
49
Do skupiny programov orientovaných na poskytovanie základných informácií
môžeme zaradiť aj ďalší preventívny program podpory zdravia, ktorý v Holandsku
realizovali de Leeuw et al. (2010) a zúčastnilo sa ho 367 detí vo veku od 11 do 16
rokov. Program bol zameraný na vzdelávanie v oblasti zdravotných problémov
(do siedmych tém o zdraví bolo zaradené aj správanie na internete a hranie
počítačových hier) a realizoval sa v blokoch po 2 hodinách týždenne v priebehu troch
školských rokov (autori neuvádzajú celkový počet hodín). Výsledky neboli veľmi
konzistentné. Počas skúmania sa predĺžil čas strávený na internete (počet
hodín/deň) a zvýšil sa počet patologických používateľov internetu. Počet hráčov
klesol, ale hranie počítačových hier sa naopak zintenzívnilo.
Ďalšou z alternatív sú preventívne programy označované ako zložité intervencie,
ktoré sa zameriavajú buď na:
a) rôzne druhy rizikového správania súčasne, alebo
b) rôzne typy prostredí, ktoré sú relevantné pre závislosť od internetu.
Programy zamerané na viacrizikové správanie sa okrem závislosti
od internetu zameriavajú aj na ďalšie typy rizikového správania, najmä
užívanie návykových látok (viac Vondráčková & Gabrhelík, 2016).
Do skupiny zložitých intervencií môžeme zaradiť pilotnú verziu školského
preventívneho programu, ktorý predstavili na základných školách v Holandsku
Busch et al. (2013). Intervencia bola zameraná na podporu zdravia (zdravá výživa,
cvičenie, sexuálne zdravie, redukcia konzumácie alkoholu a drog, fajčenie,
šikanovanie, nadmerné sedavé správanie ‒ sledovanie televízie a používanie
počítačov ‒ a nadmerné používanie internetu vrátane počítačových hier
na internete). Pri tejto intervencii boli zhromaždené údaje od 336 žiakov vo veku
od 15 do 16 rokov, ktorí boli rozdelení do experimentálnej a kontrolnej skupiny.
Jednotlivé intervencie sa realizovali na štyroch úrovniach: (a) platnosť zdravých
školských zásad (zákaz fajčenia alebo požívania drog a alkoholických nápojov),
(b) rodičovské aktivity s deťmi a zapájanie rodičov do tvorby zdravého školského
prostredia, (c) aktívny rozvoj životných zručností študentov a (d) oslovovanie
miestnych odborníkov na zdravie so žiadosťou o poskytovanie základných
informácií o sledovaných oblastiach učiteľom. V rámci programu sa podarilo zmeniť
správanie študentov v mnohých oblastiach zdravia (fajčenie, nadmerné užívanie
alkoholu a drog, sedavé správanie a šikanovanie), intervencia však nemala žiadny
vplyv na nadmerné používanie internetu, vrátane hrania počítačových hier. Tento
typ programu však zahrnul obidva aspekty komplexnosti, t. j. zameranie sa na rôzne
druhy rizikového správania (zdravá výživa, fyzické cvičenie, sexuálne zdravie,
redukcia konzumácie alkoholu a drog, fajčenie, šikanovanie, nadmerné sedavé
správanie ‒ sledovanie televízie a používanie počítača ‒ a nadmerné používanie
50
internetu vrátane hrania online hier) a na tri druhy prostredí (osobná, rodinná
a komunitná úroveň).
Shek et al. (2011) vypracovali učebné osnovy programu rozvoja pozitívnej mládeže
(Projekt P.A.T.H.S.), ktoré zahŕňali 120 vyučovacích jednotiek navrhnutých
v kontexte 15 konštruktov rozvoja pozitívnej mládeže (zistených v rámci
zrealizovaných programov rozvoja pozitívnej mládeže). V rozšírenej fáze projektu
autori vypracovali nové učebné osnovy spolu s ďalšími 60 vyučovacími jednotkami
s konkrétnym odkazom na päť hlavných vývinových problémov adolescentov
(zneužívanie návykových látok, problematika sexuality, závislosť od internetu,
šikanovanie a problémy týkajúce sa peňazí a úspechu). Cieľovou skupinou projektu
bola okrem študentov aj rodina (napr. podpora zapojenia rodičov) a škola (napr.
iniciatívy na zlepšenie a reorganizáciu škôl).
Inšpiráciou pre nás môžu byť ďalšie príklady kognitívno-behaviorálnych
skupinových preventívnych programov realizovaných v ázijských krajinách. Lee
(2001 In Kwon, 2011) v rámci preventívnej stratégie zahrnul do programu aj prácu
s rodičmi adolescentov. Tento program zameraný na kontrolu hrania počítačových
hier pozostával z deviatich stretnutí a bol účinný jednak pri skracovaní času
na internete, jednak aj pri znižovaní závažnosti závislosti od internetu (tabuľka 2).
51
Tabuľka 2 Prehľad stretnutí preventívneho programu na kontrolu hrania
počítačových hier
Stretnutie Ciele a obsah
1. a 2. stretnutie
Úvod a výučba sebamonitorovania.
 Komplexný popis programu.
 Preskúmajte krátkodobé a dlhodobé účinky intenzívneho
používania internetu.
 Naučte sa viesť denné záznamy o používaní internetu.
 Napíšte vlastnú zmluvu o obmedzení používania
internetu.
1. rodičovské
stretnutie
Oboznámte rodičov so závislosťou od internetu.
Naučte rodičov, ako sa vysporiadať s používaním internetu
ich potomkom.
3. až 5.
stretnutie
Podporte písanie denných záznamov a poučte o časovom
plánovaní.
 Identifikujte ukazovatele, ktoré na internete zdržujú
jednotlivcov dlhšie, než plánovali.
 Určite si odmeny za dodržanie plánovaného času na
internete.
 Hľadajte alternatívne rekreačné aktivity.
Identifikujte negatívne myšlienky a naučte sa, ako ich zmeniť.
 Označte kognitívne chyby.
 Zmeňte myšlienky vlastnej rezignácie pomocou
myšlienok zameraných na zlepšovanie sa.
Podporte stanovenie dlhodobých cieľov a vypracujte kroky na
ich splnenie.
 Zdieľajte životný sen každého účastníka.
 Diskutujte o tom, ako si vylepšiť vlastný obraz.
6. a 7. stretnutie
Identifikujte hlavné stresory a naučte sa stratégie ich zvládania.
 Pochopte vzťah medzi stresom a používaním internetu.
 Ukážte a precvičte si relaxačné techniky.
 Naučte sa aktívne stratégie zvládania.
Vyriešte medziľudské konflikty.
 Poučte sa o komunikačných zručnostiach.
 Učte sa, ako iniciovať a udržiavať sociálne kontakty.
 Učte sa, ako byť asertívny.
8. a 9. stretnutie
Preskúmajte a konsolidujte, k čomu ste dospeli počas programu.
Pripravte sa na budúce výzvy.
Diskutujte o tom, čo sa zmenilo a čo ešte treba zmeniť.
Vypracujte stratégie na riešenie zostávajúcich problémov.
Spracované podľa Kwon (2011)
52
Preventívny program SMT o sebaovládaní (ang. Self-Management Training)
realizovaný v Kórei mal nasledovné hlavné ciele:
1. poskytovať mladým ľuďom korektné a presné informácie o výskyte závislosti
od internetu, o jej vývoji a súvisiacich faktoroch;
2. povzbudiť ich, aby sledovali vlastné používanie internetu a aby identifikovali
environmentálne a psychologické ukazovatele, ktoré ich na internete
zdržiavajú dlhšie, než pôvodne plánovali;
3. podporovať zmeny správania súvisiace s používaním internetu (napr.
stanovenie pravidiel týkajúcich sa používania internetu, postupné skracovanie
času stráveného na internete, predbežné plánovanie ďalších činností) a
4. naučiť mladých ľudí, ako sa vysporiadať so stresom a ako predĺžiť čas
strávený pri iných činnostiach alebo ich zdokonaľovaní.
Program pozostával zo šiestich týždenných 90-minútových stretnutí, ktorých sa
zúčastnili skupiny siedmich až deviatich študentov. Program kládol väčší dôraz na
vlastné zmeny správania vo vzťahu k používaniu internetu, než na posilnenie
osobnej a sociálnej kompetencie. Evaluácia programu prostredníctvom
randomizovanej kontrolnej štúdie zahŕňala hodnotenia pred programom,
po programe a po troch mesiacoch od ukončenia programu. Bolo preukázané, že
program školenia o sebaovládaní je účinný pri skracovaní času na internete a pri
zlepšovaní sebaovládania, avšak pri znižovaní závažnosti závislosti od internetu bol
menej účinný (Kwon, 2011).
V ázijských krajinách pedagógovia na základných a stredných školách disponujú
príručkou o prevencii závislosti od internetu, ktorá obsahuje päť základných krokov.
Ide o tzv. prístup DREAM: (1.) V prvom kroku sa posudzuje nebezpečenstvo
(Danger) problematického správania na internete a hodnotí sa prispôsobenie sa
školskému prostrediu. (2.) V ďalšom kroku (Return) sú žiaci motivovaní vrátiť sa
k bežnému používaniu internetu. Učitelia pri tom pomáhajú žiakom vyhodnotiť
prínosy a náklady spojené s nadmerným používaním internetu a poskytujú stimuly
na prijatie zmeny. (3.) V hodnotiacom kroku (Evaluation) získavajú žiaci
systematické hodnotenie psychosociálnych faktorov, akými sú nálada, sebaúcta,
medziľudské vzťahy a rodinné prostredie. (4.) V kroku ocenenie (Appreciation) sa
kladie dôraz na silné stránky a dobré vlastnosti žiaka, ktoré sa využívajú na podporu
zmien vlastného správania. (5.) V poslednom kroku reflexie – zrkadla (Miracle) žiaci
realizujú konkrétne opatrenia, aby naplnili svoje krátkodobé a dlhodobé ciele.
Okrem iného sú povzbudzovaní vnímať aj malú zmenu ako zázrak. V rámci prevencie
využívajú aj iné aktivity, napr. prázdniny a víkendové tábory bez internetu (Young &
Nabuco de Abreu, 2011).
V Českej republike prebieha celorepublikový projekt „E-Bezpečí“, ktorý je
realizovaný Centrem prevence rizikové virtuální komunikace. Projekt sa zameriava
53
na prevenciu, vzdelávanie, výskum, intervenciu a osvetu spojenú s rizikovým
správaním na internete a súvisiacimi fenoménmi. E-Bezpečí sa špecializuje okrem
iného aj na ďalšie behaviorálne online závislosti: netolizmus (závislosť
od počítačových hier) a nomofóbiu (úzkosť zo straty mobilu, ang. No Mobile Phone
Phobia). Základnými východiskovými činnosťami projektu sú terénna práca
s najrôznejšími cieľovými skupinami, prednášková činnosť (vrátane besied),
preventívne vzdelávacie akcie a pod. Existuje aj vzdelávacia aplikácia, ktorá sa
zameriava na rizikové správanie v online prostredí a informačno-technologickú
bezpečnosť. Pod projekt patrí aj poradňa E-Bezpečí a Netolismus – průvodce online
závislosti (viac CPRVK, 2020).
Na Slovensku sa podľa Hupkovej (2016) prevencia (osobitne špecifická primárna)
zameraná kompetentne a odborne na oblasť behaviorálnych závislostí vykonáva
náhodne a sporadicky, prípadne absentuje úplne. Napriek tomu konštatujeme, že sú
vypracované a dostupné metodiky preventívnych programov v oblasti rizikového
správania detí a mládeže, ktoré umožňujú efektívnu realizáciu na všetkých úrovniach
prevencie (viac Dragulová et al., 2013; Oľšavská, 2014a; Oľšavská 2014b; Smiková,
2012). Prevažná väčšina modelov je tvorená kombináciou dvanástich preventívnych
programov, ktoré pre oblasť užívania drog koncipoval kolektív autorov a autoriek
v roku 2002 (Manuál efektívnej školskej drogovej prevencie, viac Gallà et al., 2007).
Programy sú rozdelené podľa obsahu a ich samotný koncept (avšak nevyhnutne
v kombinácii s aktuálnymi požiadavkami a vývojom praxe v prevencii závislosti
od internetu) je podľa nášho názoru možné uplatniť aj na oblasť excesívneho
používania internetu:
1. Informačné/Informatívne programy – zameriavajú sa na informácie,
ktorými už mladí ľudia disponujú, s cieľom rozvíjať ich osobné presvedčenie
o nástrahách rizikového správania. Pozornosť je okrem biologických,
historických či právnych aspektoch venovaná aj sociálnemu prostrediu
a psychologickému zdraviu. Zahŕňajú programy realizované prostredníctvom
prednášok, moderovaných diskusií, premietaním filmov a videí. Podľa
Gabrhelíka (2015b) by mali mať tieto programy skôr doplňujúci charakter,
preventívne aktivity by mali v prevažnej miere stáť na komplexnejších
a najmä interaktívnejších typoch preventívnych programov.
2. Programy zamerané na zručnosti rozhodovania – obsahovo sa tento typ
programov snaží zlepšiť schopnosť mladých ľudí vedieť sa racionálne
rozhodovať, učí ich identifikovať problémy, hľadať riešenia a správne voľby
z viacerých alternatív, učí ich kritickému mysleniu. Programy vychádzajú
z predpokladu, že vyššie uvedené zručnosti znižujú riziko nežiadúceho
správania. Ich súčasťou býva tréning zručností. Programy opäť môžu mať
podobu prednášok a diskusií, aktivity je možné realizovať aj formou hrania
rolí a zadávaním úloh.
54
3. Programy zamerané na dávanie si záväzkov – podporujú mladých ľudí
k dávaniu si záväzkov vo vzťahu k užívaniu drogy alebo k rizikovému
správaniu. Aktivity vedené formou dialógu majú často deklaratívny charakter,
kým záväzky môžu byť ustanovené v rôznych petíciách alebo zmluvách. Tie
umožňujú, aby mladí ľudia sami prijali záväzok, na ktorom sa skupina
dohodne (Gabrhelík, 2015b).
4. Programy zamerané na objasnenie/uvedomovanie si hodnôt – pomáhajú
a učia mladých ľudí identifikovať a prehodnocovať vlastné hodnoty
a dôsledky svojho správania spôsobom, že poukazujú na nezlučiteľnosť
osobných hodnôt s rizikovým správaním. Umožňujú rozpoznávať existujúce
hodnoty a učia mladých ľudí preferovať pozitívne hodnoty. Programy
zahŕňajú aktivity realizované formou skupinovej diskusie a rôznych cvičení
s pomocou pracovných listov.
5. Programy zamerané na vytyčovanie si cieľov – zameriavajú sa na
získavanie zručností v oblasti stanovovania a vytyčovania si cieľov za účelom
prijať tieto ciele ako životnú voľbu – pozitívny životný cieľ. Podporujú
mladých ľudí osvojiť si zdravé postoje, kde rizikové správanie je chápané ako
nezlučiteľné s týmito cieľmi. Využívajú rôzne inštruktážne techniky, ktoré
môžu obsahovať didaktické inštrukcie a učebnicové cvičenia. Úspechy môžu
byť odmeňované.
6. Programy zamerané na manažment stresu/zvládanie úzkosti – obsahovo
sa tento typ programov orientuje na zručnosti potrebné k zvládaniu a riadeniu
stresu v psychologicky záťažových situáciách (napr. vzťahové konflikty,
problémy v rodine a pod.). Tréning zručností zahŕňa stratégie na znižovanie
stresu a na nachádzanie pozitívnych alternatív v stresových situáciách (napr.
šport ako alternatíva excesívneho hrania počítačových hier). Aktivity majú
prevažne didaktickú a diskusnú formu, dôraz je kladený aj na techniky
fyzického zvládania stresu (napr. relaxácia).
7. Programy zamerané na sebaúctu/na budovanie pozitívneho
sebahodnotenia – zameriavajú sa na rozvíjanie vlastnej hodnoty a sebaúcty.
Mladí ľudia sa učia akceptovať a nebagatelizovať rôzne zlyhania a problémy.
Programy podporujú oceňovanie prirodzenej alebo rozvinutej sily
a jedinečnosti, naopak nepodporujú sebaobviňovanie za zlyhanie (cieľom je
naučiť sa prijímať neúspechy, poučiť sa z nich, ale súčasne im nevenovať príliš
veľkú pozornosť). Aktivity sú orientované na zlepšenie sebauvedomovania
a sebaobrazu a sú realizované formou diskusií a študijných aktivít.
8. Programy zamerané na tréning zručností odolávať tlaku – učia mladých
ľudí včas identifikovať nástrahy rizikového správania (najčastejšie zo strany
rovesníkov, súrodencov, médií, reklám) a asertívne im odolávať. Programy
zahŕňajú aktivity demonštrujúce nátlak rovesníkov alebo spoločenský tlak
vedúci k rôznym formám rizikového správania (napr. premietaním filmov
55
s následnou diskusiou). Súčasťou môže byť aj tréning zručností o tom, ako
povedať NIE prostredníctvom hrania rolí či diskusie.
9. Programy zamerané na tréning/rozvoj sociálnych zručností – ponúkajú
širokú paletu sociálnych zručností (komunikačné zručnosti, vzťahové
zručnosti, zručnosti na riešenie interpersonálnych konfliktov). Do aktivít
realizovaných prostredníctvom prednášok, diskusií a hrania rolí je možné
zahrnúť aj všeobecný tréning asertivity a komunikácie. Vo všeobecnosti ide
najmä o programy s širšími možnosťami uplatnenia ako v prípade napr.
programov zameraných na tréning zručností odolávať tlaku. Aktivity je možné
realizovať formou hrania rolí a diskusiami.
10. Programy zamerané na vytváranie noriem – zameriavajú sa na vytvorenie
jasných individuálnych aj skupinových noriem a na zmenu mylných predstáv
mladých ľudí o konkrétnom type rizikového správania (napr. tvrdenie: „Každý
v mojom veku používa sociálne siete.“). Aktivity zahŕňajú prezentácie
dostupných štatistických údajov, výskumov verejnej mienky, diskusie
o vhodnosti (primeranosti), prípadne nevhodnosti určitého správania. Tento
typ programov môže využívať rovesníckych vodcov, aby definovali špecifické
štandardy skupinového správania.
11. Programy pomoci (alt. programy rovesnícke, peer programy) – poskytujú
intervenciu a poradenstvo pri riešení životných problémov za pomoci
rovesníkov – vrstovníkov (ang. Peer). Peer poskytuje svojim vrstovníkom
pravdivé informácie o rizikovom správaní, vie poskytnúť psychosociálnu
podporu ohrozeným jednotlivcom v skupine. Je vnímavý k dianiu v skupine,
všíma si problémové správanie a včas upozorní kompetentné osoby. Dôraz je
kladený na včasnú intervenciu (včasnú diagnostiku) a odporúčanie
do starostlivosti odborníka. Podľa Gabrhelíka (2015b) sú výhodami zapojenia
vrstovníkov do prevencie rizikového správania najmä dobrá znalosť skupiny,
aktívna účasť na dianí v skupine (čo môže posilnisť dôveru skupiny k peer
osobe), taktiež možnosť ovplyvňovať žiadúcim smerom dianie v skupine.
Medzi nevýhody zaraďuje autor potrebu vysokej motivácie pre prácu peer,
vysoké nároky na osobnostné vlastnosti a sociálne zručnosti peer, potrebu
vyškoliť mladého človeka pre oblasť konkrétneho rizikového správania,
potrebu osvojiť si poznatky a informácie a vedieť ich použiť v správny čas
na správnom mieste, potrebu poznania vlastných hraníc (peer by nemal mať
pocit, že je expertom, ktorý môže terapeutizovať a liečiť). Nevyhnutne by mal
ísť príkladom a nemal by robiť sám to, proti čomu vystupuje.
12. Rodičovské programy (Gabrhelík, 2015b) – ponúkajú nehomogénnu skupinu
rôznych typov preventívnych intervencií zameraných na rodičov. Tieto
programy (najčastejšie realizované formou edukatívne koncipovaných
programov, menej už interaktívnych aktivít) sú vo všeobecnosti považované
56
za veľmi náročné, pretože rodičia, ktorí by ich mali absolvovať, majú nízku
motiváciu zúčastniť sa na nich.
13. Alternatívne programy – ponúkajú alternatívne štruktúrované aktivity
(napr. športové), ako aj informácie a podnety podporujúce účasť na týchto
aktivitách.
Vyplývajúc z analýzy dostupných dát súčasného vývoja prevencie excesívneho
užívania internetu a z vlastných skúseností a postrehov v rámci zberu empirických
dát v prostredí základných škôl, neexistuje aktuálne komplexný preventívny
program alebo projekt zameraný na problematiku rizikového správania v online
prostredí. V Slovenskej republike prebieha celoštátny projekt zameraný
na technologické závislosti, ktorý zastrešuje od roku 2002 mimovládna organizácia
eSlovensko o. z. s aktivitami prevažne smerovanými do oblasti špecifickej primárnej
prevencie. Občianske združenie sa aktuálne podieľa na príprave a realizácii aj
ďalších národných projektov v oblastiach eGovernment, eInklúzia, eTurizmus
a eBezpečnosť a Vzdelávanie zamestnancov zodpovedných za zavádzanie
informatizácie do samospráv Slovenska – ZISS. Prostredníctvom ústredného portálu
„Zodpovedne.sk“ učí zodpovedne, kriticky, tvorivo a bezpečne používať internet.
K preventívnym projektom v rámci technologických závislostí radíme v súčasnosti
najmä:
 Bezinternetu.sk – cieľom projektu je zapojiť čo najviac žiakov, rodičov a škôl
do prevencie a regulácie nadmerného používania internetu a taktiež si osvojiť
určité zásady a princípy, ktoré trvalo znížia vplyv digitálnych technológií
a internetu. Jeho cieľom nie je zákaz používania internetu, ponúka však
alternatívy a príklady, ako dobrovoľne obmedziť internet či vzdať sa ho na
určité obdobie internetu. Projekt vychádza z pozitívnych skúseností z rôznych
krajín sveta (Nemecko, Francúzsko, Austrália), ktoré priniesli výrazné
zlepšenie zdravia a emocionálnej pohody žiakov, pozitívnu zmenu v ich
správaní (napr. viac voľno-časových aktivít, viac času stráveného s rodičmi
a priateľmi, zlepšenie komunikácie s rodičmi a súrodencami, viac
angažovanosti v rodine, zlepšenie prospechu v škole, viac pohybu a športu,
menej konfliktov v školskom prostredí a i.);
 neZávislosť.sk – Centrum prevencie internetovej závislosti, určený
(1.) pre používateľov mobilov a internetu s androidovou mobilnou aplikáciou,
ktorá má informatívno-preventívny cieľ a pomáha k sebapoznaniu a získaniu
rovnováhy medzi časom tráveným online a offline; (2.) odbornej verejnosti,
ktorej aplikovaný výskum prináša informácie o rizikových, sociálnych
faktoroch a predispozíciách k závislostiam a návykovému správaniu
používateľov a (3.) širokej verejnosti, ktorej prináša užitočné informácie,
odporúčania a odbornú pomoc. Projekt pomáha rodičom, rodinám, školám,
57
štátnym inštitúciám, súkromnému, tretiemu sektoru či médiám porozumieť
novodobému fenoménu online závislostí;
 Kto je ďalší? – film o rizikách internetu inšpirovaný skutočnými príbehmi
zo Slovenska, Ruska a Kanady;
 Zodpovedne.sk – portál zastrešujúci projekty, ktoré sa venujú prevencii
rôznych foriem nebezpečenstva na internete a v online priestore;
 Ovce.sk – detský animovaný seriál a medzinárodný internetový portál, ktorý
sa zameriava na bezpečnosť detí a mládeže, najmä na riziká internetu,
mobilov a nových technológií;
 Pomoc.sk – hlavným cieľom linky Pomoc.sk je zastrešiť projekty, ktoré
prevádzkujú telefonické, četové či emailové poradenstvo za účelom
skvalitnenia a zefektívnenia poskytovaných služieb (viac eSlovensko, 2020).
Odborné, ale i praktické rady týkajúce sa základných rizík digitálneho sveta prináša
ďalší preventívny projekt Bezpečne na nete. Podľa toho, komu je obsah určený, je
v rámci portálu rozdelený do dvoch hlavných kategórií – kategória IT bezpečnosť je
určená širokej verejnosti a zahŕňa rôzne témy o internetovej bezpečnosti a rizikách
digitálneho sveta. V kategórii Pre rodičov a deti prináša portál odborné rady pre
rodičov, rozhovory s odborníkmi a zábavné tipy pre deti v kontexte rizík online
prostredia (Bezpečne na nete, 2020).
Obsahovo podobným zameraním je projekt Deti na nete, ktorý prostredníctvom
svojho portálu poskytuje odborné rady v oblasti bezpečného a zodpovedného
používania digitálnych médií pre rodičov (napr. „10 zásad pre dobré technologické
rodičovstvo“, Deti na sociálnych sieťach – odporúčania pre rodičov, Som rodič a čo
s tým?“) a pre učiteľov (Škola a komunikačné technológie, príklad Ukážkovej hodiny
na tému závislosť a i.) (Deti na nete, 2020).
Problematike digitálneho občianstva sa venuje nezisková organizácia Digitálne
Slovensko (digiQ), ktorá prostredníctvom portálu digiq.sk zvyšuje povedomie
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a prináša informácie o inteligentnom
používaní internetu so zameraním na deti a mladých. V rámci celosvetového
projektu Deň bezpečného internetu (prebieha od roku 2004 v krajinách EÚ
a mnohých ďalších štátoch sveta každý rok v druhý deň druhého týždňa a druhého
mesiaca) organizuje pravidelne vzdelávacie podujatia v online priestore
pre odborníkov a mládež na Slovensku. Súčasťou je aj edukatívny projekt Digitálna
inteligencia, ktorého cieľom je eliminovať riziká v digitálnom finančnom prostredí.
Odborným garantom projektu je bezpečnostná spoločnosť ESET (Digitálna
inteligencia, 2020).
V súčasnosti disponujeme pomerne obmedzeným počtom longitudinálnych štúdií,
ktoré by pomohli pri identifikácii vysokorizikových jedincov (máme na mysli tých,
ktorí ešte nevykazujú problémové správanie, ale pravdepodobne sa u nich
58
dysfunkčné správanie objaví neskôr). Podľa doterajších výskumných štúdií (napr.
Blinka, 2008; Karacic & Oreskovic, 2017; Kraus & Bělík, 2018; Lindenberg et al.,
2018; Lindenberg et al., 2020; Mentzoni et al., 2011; Stavropoulos et al., 2018; Wittek
et al., 2016 a i.) však adolescenti jednoznačne predstavujú najzraniteľnejšiu
ohrozenú skupinu. Preto je potrebné identifikovať rizikové faktory jednotlivých
vývinových období a prispôsobiť programy prevencie tak, aby sa zaoberali
konkrétnymi rizikovými faktormi každej vekovej skupiny (okrem študentov
stredných a vysokých škôl je nevyhnutné zacieliť preventívne stratégie aj na žiakov
prvého a druhého stupňa základných škôl). Nevyhnutným pri koncipovaní
preventívnych programov na všetkých úrovniach prevencie je reflexia úvodnej
premisy, t. j. rešpektovanie prirodzených zákonitostí vzniku a rozvoja behaviorálnej
závislosti (Kudrle, 2008).
Inšpiráciou pre nás by tak mali byť v praktickej rovine také preventívne stratégie,
ktoré:
 sú koncipované komplexne ako súhrn faktorov zistených v štúdii a faktorov už
známych v technologických závislostiach a ako koordinovaná spolupráca
orgánov sociálno-právnej ochrany detí, inštitútov a centier pedagogickopsychologického
poradenstva a prevencie, nízkoprahových zariadení pre deti
a mládež, komunitných centier, miest/obcí, vyšších územných celkov/krajov,
škôl, mimovládnych organizácií a iných inštitúcií, ktoré sa podieľajú na vývine
dospievajúcich;
 majú svoj formatívny charakter;
 nadväzujú na seba a vzájomne sa dopĺňajú;
 zaraďujú závislosť od internetu a počítačových hier do skupiny rizikových
správaní pri intervenciách aj v prípade viacrizikového správania (viac
Kováčová et al., 2019);
 intervenujú u rizikových jedincov na základe zostavených profilov v štúdii
a špecifických znakov technologických závislostí;
 intervenujú ešte pred obdobím excesívneho používania technológií;
 sú pozitívne orientované a demonštrujú konkrétne alternatívy (napr.
priaznivé konkurencieschopné voľnočasové aktivity voči kyberpriestoru)
alebo ich vhodne s kyberpriestorom striedajú;
 pôsobia na kvalitu postojov k digitálnym technológiám a na zmenu používania
digitálnych technológií;
 využívajú pri technologických závislostiach pôsobenie vrstovníkov
pozitívnym smerom (peer programy);
 zvyšujú vedomie o technologických závislostiach, morálku a participáciu
spoločnosti na ich riešení;
 vytvárajú protektívne prostredie;
59
 rešpektujú osobnostné zvláštnosti jedincov vrátane špecifík sociálneho
prostredia, s ktorým sú vo vzájomnej interakcii (viac Němec, 2016) a
 explicitne nevyužívajú len zdravotnícke informácie, zastrašovanie,
zakazovanie, moralizovanie a výchovu postavenú iba na emóciách (viac
Miovský et al. 2015; Šavrnochová et al. 2020).
Okrem vyššie uvedeného by mali zohľadňovať:
1. znalosti, zručnosti a postoje jedincov a štádia ich rozvoja v oblasti
technologických závislostí;
2. mali by pri vzdelávaní/tréningoch využívať vyváženú a širokú škálu aktivít
tzn. frontálne vyučovanie, hlavne prácu v menších skupinách, riadenú
diskusiu, modelové situácie a pod;
3. mali by začleniť členov rodiny do vzdelávania v prevencii technologických
závislostí, ktorí majú vplyv na vývin jedincov (Kahan & Žiaková, 2018;
Macková, 2015).
Vzhľadom k preventívnym kompetenciám nesmieme zabúdať na sieťovanie
odborných inštitúcií a odborníkov z celého spektra pomáhajúcich profesií
(psychológ, špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg, sociálny pracovník, sociálny
kurátor, adiktológ a i.), ktorí významnou mierou môžu eliminovať, prípadne včas
detekovať excesívne používanie internetu.
3.2 Sieť profesionálnej pomoci v kontexte úrovní
prevencie
Súhlasíme s tvrdením Hupkovej a Liberčanovej (2012), že v našich podmienkach sa
ešte stále nestretávame s poskytovaním profesionálnej pomoci pod tzv. „jednou
strechou“ a špecializované služby najmä v oblasti prevencie excesívneho používania
internetu (príp. závislosti od internetu) sú poskytované na viacerých pracoviskách.
Pri vymedzovaní priamych možností profesionálnej pomoci z vybraných rezortov
Slovenskej republiky a premietnutí všetkých troch úrovní prevencie cez
intervenujúce inštitúcie vychádzame z platnej legislatívy a z aktuálnych požiadaviek
a vývoja praxe z oblasti preventívnej práce s adolescentmi. Opäť kladieme dôraz na
pomerne veľký spoločný prienik tak inštitúcií, ako aj obsahu a metód zahrnutých
do primárnej a sekundárnej prevencie, ktoré majú veľa spoločných znakov a ich
rozlišovanie v kontexte (ešte) neohrozených a (už) ohrozených adolescentov
excesívnym používaním internetu je nejednoznačné.
60
Primárna prevencia
Hlavnými orgánmi intervenujúcimi v prevencii závislostí v rezorte zdravotníctva sú
regionálne úrady verejného zdravotníctva s odbormi podpory zdravia so zameraním
na deti a mládež, nemocnice s ambulanciami detských a dorastových lekárov,
psychiatrické oddelenia a centrá pre liečbu drogových závislostí. Na úrovni
primárnej prevencie zohrávajú kľúčovú úlohu štátom stanovené preventívne
prehliadky u pediatrov a dorastových lekárov, preventívne prednášky s lekármi
zamerané všeobecne na podporu zdravia a besedy s lekármi špecialistami
(psychiater, adiktológ) zamerané špecificky na prevenciu konkrétnej závislosti.
Legislatívne sa oblasť prevencie opiera o Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Okrem výkonu štátneho zdravotného dozoru sa pozornosť sústreďuje predovšetkým
na efektívne plnenie programových vyhlásení vlády Slovenskej republiky na úseku
verejného zdravotníctva a v nadväznosti na nadrezortné programy (Národná
protidrogová stratégia) a nadnárodné programy (Národné monitorovacie centrum
pre drogy – Odbor koordinácie protidrogovej stratégie a monitorovania drog)
v zmysle vykonávania celoslovenských a celoeurópskych epidemiologických
prieskumov zameraných na zmapovanie situácie zneužívania návykových látok
žiakmi a študentmi v rámci Slovenska (Hupková & Liberčanová 2012).
Prevencia závislostí v rezorte školstva vychádza z článku 33 Dohovoru o právach
dieťaťa a Európskej protidrogovej stratégie. Týka sa realizácie preventívnych
opatrení na úrovni škôl a školských zariadení, priorít rezortu školstva, výchovnovzdelávacích
projektov a programov. Primárna prevencia sa opiera o aktuálny Zákon
NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov; o základné platné organizačné dokumenty
(pedagogicko-organizačné pokyny na konkrétny školský rok) a metodické
usmernenia vydávané Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Z hľadiska stupňa škôl možno prevenciu závislostí chápať ako prevenciu
prebiehajúcu v bežných materských, základných a stredných školách a v školách pre
deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Medzi
najčastejšie formy uplatňované v školskej výučbe patria stále jednorazové
preventívne činnosti (prednášky, besedy, kultúrne predstavenia, koncerty,
workshopy a i.), ktorých súčasťou je aj preventívna činnosť zakomponovaná priamo
počas výučby do konkrétneho učiva súvisiaceho s problematikou prevencie
závislostí. Súčasťou formálneho vzdelávania sa v posledných rokoch stáva
v prostredí základných a stredných škôl aj jedna z najinteraktívnejších foriem
procesu učenia sa, tzv. storytelling (učenie sa cez rozprávané príbehy). V tomto
prípade môžeme hovoriť o špecifickej primárnej prevencii (Hupková & Liberčanová,
2012).
61
Prvky nešpecifickej preventívnej činnosti môžeme nájsť v prostredí školských
výchovno-vzdelávacích zariadení (školský klub detí, centrum voľného času
a školský internát) bližšie upravených v školskom zákone.
V rezorte sociálnych vecí môžeme podľa Zákona NR SR č. 305/2005 Z. z.
o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení
niektorých zákonov hovoriť o centre pre deti a rodiny, ktoré je podľa § 45 tohto
zákona zriadené aj na účel vykonávania opatrení na „predchádzanie vzniku,
prehlbovania a opakovania (1) krízových situácií dieťaťa v prirodzenom rodinnom
prostredí alebo náhradnom rodinnom prostredí, (2) porúch psychického vývinu,
fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu dieťaťa z dôvodu problémov v prirodzenom
rodinnom prostredí, náhradnom rodinnom prostredí, širšom sociálnom prostredí
a v medziľudských vzťahoch“. Osobitnú pozornosť mu budeme venovať na úrovni
sekundárnej a terciárnej prevencie.
V súvislosti s primárnou a sekundárnou prevenciou majú v systéme profesionálnej
sociálnej pomoci osobitne významné miesto sociálne služby krízovej intervencie,
ktoré môžu mať podľa Zákona NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov nízkoprahový charakter.
Termín nízkoprahový znamená maximálne prístupný a zahŕňa snahu poskytovateľov
služieb odstrániť akékoľvek bariéry, ktoré by bránili cieľovej skupine prísť a využiť
ponuku poskytovaných služieb. Na účely Zákona NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych
službách sa za službu, ktorá má nízkoprahový charakter považuje „sociálna služba,
ktorá je pre fyzickú osobu ľahko dostupná, uľahčuje jej kontakt so sociálnym
prostredím a poskytuje sa v jej prirodzenom prostredí“. Nízkoprahové zariadenia
predstavujú komplex stacionárne alebo terénne poskytovaných služieb, ktoré sú pre
cieľovú skupinu ľahko dostupné a nekladú na klienta vysoké nároky (Hapalová,
2017). Ich cieľom je nadviazanie kontaktu s jednotlivcami (ale aj skupinami), ktorí sa
vyhýbajú štandardnej inštitucionálnej pomoci; minimalizácia rizík vyplývajúcich
zo spôsobu života najmä detí a mládeže a vytváranie takých podmienok, aby mohli
svoju nepriaznivú situáciu v prípade potreby a záujmu riešiť. Asociácia
nízkoprahových zariadení na Slovensku medzi základné princípy, ktoré tvoria
koncept týchto programov, zaraďuje nízkoprahové naladenie pracovníkov; voľný
vstup a pobyt v zariadení; bezpečie; participáciu klientov (s cieľom aktivizovať ich
k aktívnemu využívaniu voľného času); zaručenú anonymitu; možnú pasivitu klienta
a dodržiavanie pravidiel (viac Asociácia NPDM, 2020).
Terénna sociálna služba krízovej intervencie sa podľa § 24a Zákona NR SR
č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách poskytuje „fyzickej osobe v nepriaznivej
sociálnej situácii,... a jej obsahom je činnosť zameraná na vyhľadávanie takýchto
62
fyzických osôb, odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti zamerané najmä
na vykonávanie preventívnej aktivity, poskytovanie sociálneho poradenstva, sociálnej
rehabilitácie, pomoci pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov a utváranie
podmienok na výdaj stravy alebo výdaj potravín.
Do sociálnych služieb krízovej intervencie realizujúcich preventívne aktivity podľa
tohto zákona zaraďujeme nízkoprahové denné centrum (§ 24b) a komunitné
centrum (§ 24d). Prostredníctvom terénnych programov a terénnou formou
sociálnej služby je možné poskytovať nízkoprahovú sociálnu službu pre deti
a rodinu, ktorá sa podľa § 28 tohto zákona „poskytuje fyzickej osobe v nepriaznivej
sociálnej situácii...a poskytuje preventívnu aktivitu.“ Do oblasti prevencie zaraďujeme
aj službu včasnej intervencie, ktorá sa podľa § 33 tohto zákona „poskytuje dieťaťu
do siedmich rokov jeho veku, ak je jeho vývoj ohrozený z dôvodu zdravotného
postihnutia a rodine tohto dieťaťa. V rámci služby včasnej intervencie sa poskytuje
špecializované sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia a vykonáva sa stimulácia
komplexného vývinu dieťaťa so zdravotným postihnutím a preventívna aktivita.“
Sekundárna prevencia
Na úrovni sekundárnej prevencie zohráva v rezorte zdravotníctva v zmysle Zákona
NR SR č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov kľúčovú úlohu centrum pre liečbu drogových závislostí
(CPLDZ) poskytujúce služby ambulantnou a pobytovou formou (viac v kapitole 4).
Základnými zložkami systému výchovného poradenstva a prevencie (aj na primárnej
úrovni) v rezorte školstva podľa školského zákona sú zariadenia výchovného,
psychologického a špeciálnopedagogického poradenstva a prevencie, ktorých
súčasťou je:
 centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
(CPPPaP), ktoré poskytuje „komplexnú psychologickú, špeciálnopedagogickú,
diagnostickú, výchovnú, poradenskú a preventívnu starostlivosť deťom okrem
detí so zdravotným postihnutím najmä v oblasti optimalizácie ich osobnostného,
vzdelávacieho a profesijného vývinu, starostlivosti o rozvoj nadania,
eliminovania porúch psychického vývinu a porúch správania“. CPPPaP
v spolupráci s rodinou a školou poskytuje „preventívnu výchovnú
a psychologickú starostlivosť deťom, ....a ich zákonným zástupcom, najmä
v prípadoch výskytu porúch psychického vývinu a porúch správania a výskytu
sociálnopatologických javov v populácii detí vo svojej územnej pôsobnosti“ .
 centrum špeciálno-pedagogického poradenstva (CSPP), ktoré podľa
platného zákona „poskytuje komplexnú špeciálnopedagogickú činnosť,
psychologickú, diagnostickú, poradenskú, rehabilitačnú, preventívnu, metodickú,
63
výchovno-vzdelávaciu a inú odbornú činnosť a súbor špeciálnopedagogických
intervencií deťom so zdravotným postihnutím vrátane detí s vývinovými
poruchami s cieľom dosiahnuť optimálny rozvoj ich osobnosti a sociálnu
integráciu“ .
Medzi špeciálne výchovné zariadenia realizujúce preventívne aktivity
na sekundárnej úrovni patria:
 diagnostické centrum, ktoré sa v zmysle školského zákona a vyhlášky
č. 323/2008 (ďalej len vyhláška o ŠVZ) zameriava na diagnostickú,
psychologickú, psychoterapeutickú a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť.
Diagnostické centrum zabezpečuje diagnostiku deťom s narušeným alebo
ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej
výchovno-vzdelávacej, resocializačnej alebo reedukačnej starostlivosti,
poskytuje poradenské služby, vypracúva diagnostické správy o dieťati,
vypracúva odporúčanie o umiestnení dieťaťa po ukončení pobytu;
 reedukačné centrum v zmysle školského zákona a vyhlášky o ŠVZ poskytuje
na základe výchovno-vzdelávacieho programu a individuálneho reedukačného
programu deťom do veku 18 rokov s možnosťou predĺženia o jeden rok
výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného
začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia na žiadosť dieťaťa;
 liečebno-výchovné sanatórium v zmysle školského zákona a vyhlášky o ŠVZ
poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú starostlivosť a výchovu
a vzdelávanie deťom s vývinovou poruchou učenia a deťom s poruchami
aktivity a pozornosti, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave.
Hlavným orgánom v oblasti sekundárnej prevencie v rezorte sociálnych vecí je
orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (SPOD a SK), ktorý
podľa § 17 Zákona NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí
a o sociálnej kuratele motivuje dieťa „k diagnostike a liečbe závislosti od alkoholu,
drog a patologického hráčstva, udržiava kontakt s dieťaťom počas liečby
a resocializačného programu a pomáha dieťaťu po ukončení liečby a resocializačného
programu“. Podľa Kulifaja (2017) niektoré organizácie, okrem legislatívneho
ukotvenia v Zákone NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, považujú za
preventívne aktivity práve činnosti uvedené v zákone NR SR č. 305/2005 Z. z. Zákon
ich definuje najmä v § 10, odseku 1, písm. b) c) „ako opatrenia na predchádzanie
vzniku krízových situácií v rodine a zahŕňa organizovanie alebo sprostredkovanie
účasti na programoch a aktivitách zameraných na predchádzanie sociálnopatologickým
javom a sprostredkovanie kultúrnych, záujmových a iných aktivít
zameraných na podporu vhodného využívania voľného času“.
Základným prostriedkom prevencie orgánu SPOD a SK je v prípade potreby uloženie
výchovných opatrení, ktoré bližšie upravuje § 12 tohto zákona. Súčasťou odbornej
64
práce s dieťaťom a jeho rodinou je podľa § 17 tohto zákona „zapájanie dieťaťa
do výchovných skupinových programov alebo sociálnych skupinových programov
organizovaných alebo sprostredkovaných orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately vykonávaných ambulantnou formou, celodennou formou alebo
pobytovou formou. Účelom týchto programov je najmä odborné pôsobenie na
odstránenie alebo zmiernenie problémov v správaní dieťaťa alebo jeho porúch
správania, na rozvoj sociálnych zručností, na získanie potrebných spoločenských
návykov, hygienických návykov a na zabezpečenie vhodného využitia voľného času
dieťaťa.“
Ďalším významným orgánom pôsobiacim v oblasti prevencie je referát
poradensko-psychologických služieb (RPPS). So zreteľom na rodinu ako systém
a jej postavenie v komplexnom procese rozvoja, udržiavania, terapie a doliečovania
drogovej a inej závislosti jej člena plnia referáty poradensko-psychologických služieb
dôležitú funkciu práve v tejto oblasti. Prácu s rodinou v minulosti zastrešovali najmä
pedagogicko-psychologické poradne a centrá poradensko-psychologických služieb
(CPPS). Nadobudnutím účinnosti Zákona NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele od 1. septembra 2005 prešli všetky práva
a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov CPPS na Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny. Jednou z významných zmien bolo včlenenie riaditeľstva
CPPS do organizačnej štruktúry Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a jeho
transformácia na odbor poradensko-psychologických služieb. Jednotlivé územné
pracoviská CPPS sa včlenili do organizačnej štruktúry úradov práce, sociálnych vecí
a rodiny ako referáty poradensko-psychologických služieb na oddeleniach
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odborov sociálnych vecí a rodiny
úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (Schavel & Oláh, 2010). V roku 2008 referáty
rozšírili svoju pôsobnosť na oblasť prevencie drogových a iných závislostí v zmysle
schválenej Koncepcie rozvoja špecializovaných poradensko-psychologických služieb
klientom drogovo a inak závislým a klientom ohrozeným drogovou a inou
závislosťou v podmienkach referátov poradensko-psychologických služieb úradov
práce, sociálnych vecí a rodiny. Činnosť špecializovaných poradcov referátov
poradensko-psychologických služieb v oblasti prevencie drogových a iných závislostí
sa tak rozšírila okrem iných aj na špecializovanú poradenskú pomoc rodine
so závislým členom a s členom v resocializácii.
Na úrovni sekundárnej prevencie závislosti od internetu majú významné postavenie
centrá pre deti a rodiny so špecializovaným programom, ktoré bližšie upravuje
§ 56 Zákona NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
65
Špecializovanou oblasťou, ktorá v medzinárodnom kontexte naberá v odbornej
komunite na vážnosti a ktorú môžeme zaradiť do sekundárnej prevencie, je
kybersociálna práca (viac Lopéz Peláez & Marcuello-Servós, 2018.). Ide o online
kontakt sociálneho pracovníka a klienta; softvérové balíky, za pomoci ktorých klient
na báze kognitívno-behaviorálnych postupov sám seba intervenuje. V neposlednom
rade kyberpriestor má potenciál poskytovať možnosti pre tvorbu virtuálnych
svojpomocných skupín alebo online komunít, ktoré sociálni pracovníci môžu
sprostredkovať ako alternatívu podporných skupín (viac Smyth, 2011). Podľa
Reamera (2015) služby klinickej sociálnej práce majú veľký rozsah v oblasti
digitálnych a elektronických možností:
 live chat;
 telefonické poradenstvo;
 kyberterapia a avatar terapia;
 individuálne vedené webové intervencie (vyplnenie online dotazníka
o problémoch, poslanie vyhodnotenia a zdrojov a podľa záujmu poskytnutie
odkazov na dištančné poradenstvo);
 podporné mobilné aplikácie (Reamer, 2015);
 sociálne médiá – neformálny kontakt s klientmi zmocňuje klientov,
humanizuje ich vzťah a robí sociálnych pracovníkov dostupnejšími. Sociálne
médiá majú potenciál zmocniť ľudí – kyberaktivizmus – potenciál zmeny.
Ďalšou možnosťou je tvorba globálnych odborných komunít alebo zapájanie
klientov do komunít, či vyhľadávanie informácií klientmi (Giffords, 2009); a
 neformálne alebo formálne textové správy (Reamer, 2015).
V Slovenskej republike už evidujeme jej prvky, a to prevažne v online poradenstve
(Almáši & Šavrnochová, 2020). Medzi poskytovateľov dištančného poradenstva
zaraďujeme online poradňu pre mladých „IPčko.sk“, ktorá sa podľa Kohútovej (2016)
stala predstupienkom získania odvahy a nájdenia odborníka v realite. Túto poradňu
realizujú v praxi prevažne študenti a absolventi psychológie a sociálnej práce.
V rámci aktivít realizujú aj terénnu sociálnu prácu na sociálnych sieťach, kde
aktívne pôsobia a intervenujú v kyberpriestore (v skupine i súkromných správach),
vyhľadávajú najrizikovejšie komunity a skupiny pre mládež (na sociálnych sieťach
a diskusných fórach), vytvárajú a moderujú tematické skupiny. Do tohto priestoru
zároveň prinášajú so sebou porozumenie, podporu, dôveru a najmä konkrétne
odborné informácie. Súčasťou práce je aj vyhľadávanie a vytváranie pomáhajúceho
obsahu (Nemcová et al., 2018). Poradenstvo pre zodpovedné používanie internetu,
mobilnej komunikácie a nových technológií poskytuje aj už spomínana elektronická
poradňa Pomoc.sk.
66
Terciárna prevencia
Súčasťou komplexného terapeutického procesu je resocializácia, ktorá sa realizuje
v centre pre deti a rodiny, ktoré vykonáva resocializačný program (ďalej
centrum) upravenom v Zákone NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane
detí a o sociálnej kuratele. Do 31. 12. 2018 sa podľa tohto zákona centrum (pôvodne
resocializačné stredisko, resocializačné zariadenie) zriaďovalo „na aktivizovanie
vnútorných schopností detí a plnoletých fyzických osôb na prekonanie psychických
dôsledkov, fyzických dôsledkov a sociálnych dôsledkov drogových závislostí alebo iných
závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí“. Od 01. 01. 2019
po novelizácii zákona došlo k zmene na „zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately, ktorého účelom je vykonávanie resocializačného programu“.
Resocializačný program podľa tohto zákona realizuje centrum za účelom podpory
„sociálneho začlenenia dieťaťa alebo plnoletej fyzickej osoby závislých od alkoholu,
drog alebo patologického hráčstva“. Centrum realizuje resocializačný program pre
dieťa po predchádzajúcom poskytnutí zdravotnej starostlivosti v špecializačnom
odbore detská psychiatria v zdravotníckom zariadení v rozsahu min. štyri týždne na
základe odporúčania lekára – špecialistu (detská psychiatria). Podľa § 57 tohto
zákona centrum pripravuje individuálny resocializačný plán s dieťaťom
a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Resocializačný
program je založený na princípoch terapeutickej komunity s režimom, ktorý sa snaží
čo najlepšie pripraviť klienta na následný reálny život v spoločnosti. Dĺžka pobytu
klienta v centre je individuálna. Zákon NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele upravuje dĺžku pobytovej formy resocializácie na
minimálne osem mesiacov (v skupinách so stanoveným počtom detí a stanoveným
počtom plnoletých fyzických osôb), prax v tejto oblasti však poukazuje na to, že
obdobie vymedzené v zákone ako minimálne sa javí ako nepostačujúce.
Vo všeobecnosti sa odporúča dĺžka pobytu klienta na obdobie jedného roka, viacerí
odborníci sa prikláňajú k obdobiu rok a pol až dva roky (Šavrnochová, 2016). Služby
v centre poskytuje tím odborníkov – lekári, sociálni pracovníci, terapeuti, laickí
terapeuti, avšak vždy pod supervíziou erudovaného špecialistu.
Na centrá pre deti a rodiny, ktoré vykonávajú resocializačný program, nadväzujú
domovy na pol ceste, ktoré predstavujú vhodnú alternatívu pre tých klientov,
ktorých návrat do pôvodného rodinného prostredia je z rôznych dôvodov nereálny.
Podľa § 27 Zákona NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa v domove na pol
ceste poskytuje sociálna služba na určitý čas „fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené
nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb a ktorá nemá
zabezpečené ubytovanie po skončení poskytovania sociálnej služby v inom zariadení,
po skončení náhradnej starostlivosti alebo po skončení ochrannej výchovy“.
67
Na úrovni terciárnej prevencie sa v rezorte zdravotníctva využívajú najmä
socioterapeutické kluby ako súčasť zdravotníckych zariadení. Ich cieľom v procese
doliečovania je predovšetkým:
 udržať abstinenciu klienta prostredníctvom upevňovania žiaducich vzorcov
správania a nového hodnotového rebríčka závislého po liečbe,
 poskytnúť priestor pre reflektovanie vlastných skúseností (bez strachu
z odsudzovania alebo zosmiešňovania svojej osoby), pre získavanie
racionálnych informácií o problematike závislosti,
 získať náhľad na chorobu,
 ovplyvňovať motivačné a rozhodovacie procesy,
 spracovať vlastné adaptačné stratégie a pod. (Šavrnochová, 2015; Živný,
2012).
Kluby si definitívne získali miesto v terapeutickom procese a socioterapeutická práca
v klube sa dostala do modelu komplexnej zdravotníckej starostlivosti režimovej
liečby. V zmysle nácviku riešenia záťažových životných situácií (spôsoby odmietania
drogy, rozpoznanie a vyhýbanie sa rizikovým situáciám, nácvik komunikačných
zručností a pod.) považujeme za jednu z najefektívnejších metód tréning sociálnych
zručností. Tréning umožňuje členom klubu, aby sa správali nanajvýš prirodzene
a zároveň mohli skúmať vlastné správanie, postoje a motívy ku správaniu, a teda
môže byť abstinujúcim závislým v mnohom nápomocný pri konfrontovaní
naučených vzorcov správania priamo v konkrétnych životných situáciách. Okrem
konzultovania problémov, zmierňovania pocitov izolácie a naopak zvyšovania
pocitov sebaúcty a kompetencie by však mala mať podľa nášho názoru činnosť
klubov aj edukatívny charakter. Vychádzame z predpokladu, že pomáhajúci
pracovník pôsobiaci v oblasti závislostí má okrem príslušného vzdelania a ďalších
vzdelávacích aktivít aj aktuálne poznatky z adiktológie (napr. aktuálne poznatky
o stave drogovej problematiky v SR, drogovej legislatíve, mechanizmoch vedúcich
k vzniku závislosti, znalosti o špecifických i celkových potrebách závislého klienta,
o postavení rodiny v komplexnom liečebnom procese závislosti). Jeho činnosť môže
mať preto v rámci klubu aj didaktické zameranie. Členom klubu predkladá
adiktologické a iné poznatky napomáhajúce klientom pracovať na sebareflexii,
sebapoznaní a sebaregulácii, prípadne sebaakceptácii. Ako príklad uvádzame
niektoré z tém, ktoré môžu byť zahrnuté do klubových stretnutí – syndróm závislosti
(diagnostické kritériá, abstinenčný syndróm, strata kontroly, craving); výhody
a nevýhody abstinencie (plán cesty v procese liečby, štádiá abstinencie); téma
relapsu (ako mu predchádzať, spôsoby zvládania, núdzový plán); rizikové a záťažové
situácie (negatívne emocionálne stavy, interpersonálne konflikty, sociálny tlak)
a pod. Z pohľadu úspešnosti realizovaných preventívnych aktivít, ktoré sú súčasťou
klubu (napr. terénne terapie) je nevyhnutnou téma medzigeneračnej spolupráce
v rodinnom prostredí a dlhodobá spolupráca s rodinou (Šavrnochová, 2016).
68
V doliečovaní sú vyššie uvedeným socioterapeutickým klubom významom a formami
práce blízke svojpomocné kluby. Ich dlhoročná tradícia sa spája so vznikom hnutia
Anonymných Alkoholikov (AA) a ich 12-krokovým programom, ktorý sa dodnes
uplatňuje na liečbe a doliečovaní závislých (bližšiu pozornosť im venujeme
v kapitole 4). Z pôvodného hnutia sa vyvinuli mnohé modifikácie úspešne
pracujúcich svojpomocných hnutí, klubov, akými sú napr. Nar-Anon (liečebný
program pre rodinných príslušníkov závislých od nealkoholových návykových látok),
Al-Anon (liečebný program pre kodependentov, rodinných príslušníkov a priateľov
alkoholovo závislých jedincov), Alateen (liečebný program pre deti alkoholovo
závislých rodičov), GA (klub anonymných gamblerov) a pod.
69
4. TERAPIA EXCESÍVNEHO POUŽÍVANIA
A ZÁVISLOSTI OD INTERNETU
Liečba excesívneho používania internetu je stále aktuálnejšou otázkou, keďže
prevalencia ohrozenia excesívnosťou pri používaní internetu, najmä u mladých ľudí,
je pomerne vysoká. Z výskumov však vieme (Blinka et al., 2015; Smahel et al., 2020),
že len u malej časti excesívnych používateľov sa vyvinie klinická závislosť, pri ktorej
je nevyhnutná odborná starostlivosť. Odborná literatúra sa však venuje skoro
výhradne liečbe závislosti od internetu, nie liečbe excesívneho používania, ako
pojmu bližšiemu klinickému – terapeutickému prístupu a prostrediu. Je však vhodné
uviesť, že z postupov vyvinutých pre liečbu závislosti od internetu profitujú aj
excesívni používatelia vo viacerých oblastiach. Ide napríklad o využitie
terapeutických postupov v poradenskom procese, v preventívnych aktivitách alebo
v širokej oblasti svojpomoci. V tejto kapitole predstavíme terapeutické prístupy
a jednotlivé postupy a aj konkrétne techniky, ktoré sa venujú liečbe závislosti od
internetu. Literatúra terapie závislosti od internetu pracuje skôr s pojmom pacient
ako s pojmom klient. Tento fakt je ovplyvený medicínsko–klinickou tradíciou, preto
v texte budeme uprednostňovať pojem pacient pred klientom.
V prístupe k liečeniu závislosti do internetu nachádzame viaceré komplikácie.
Na rozdiel od klasických látkových závislostí, kde nič také, ako kontrolované užívanie
neexistuje alebo je značne problematické, pri terapii závislosti od internetu je
kontrolované používanie často cieľom terapie. Kontrolované používanie hlavne
preto, že svet okolo nás internet vyžaduje a v mnohých situáciách je naozaj
nutnosťou. Ako uvádzajú Kuss a Griffiths (2017), online je pre mladých spôsob bytia.
Takže absolútna abstinencia by mohla pacienta aj poškodiť a často jednoducho nie je
možná. Druhou komplikáciou je „spoločenská prijateľnosť“ internetu na rozdiel od
drog a sčasti aj alkoholu. Common sense nám vraví skôr o benefitoch ako
o nástrahách používania internetu. Taktiež všeobecná nedôvera k existencii „tak
banálnej“ závislosti, ako je závislosť od používania internetu, nepomáha pacientom
v hľadaní pomoci. A v neposlednom rade skepsa niektorých odborníkov
o primeranosti konceptu závislosti od internetu a ich argumentácia, že závislosť
od internetu je len únikom od iných problémov. Ďalšou komplikáciou je vysoká
komorbidita – veľmi častý výskyt závislosti v kombinácii s ďalšími psychiatrickými
ťažkosťami. Block (2008) uvádza, že až 87 % diagnostikovaných závislých
od internetu vykazuje komorbiditu s inou diagnózou. Tu sa otvára dôležitá a nie vždy
doriešená otázka liečenia dvojitých alebo viacnásobných diagnóz. Celú problematiku
70
liečenia závislosti od internetu zhoršuje aj finančná otázka preplácania terapie
zdravotnými poisťovňami. I keď už v roku 2013 sa dostala do apendixu DSM-5
(Diagnostického a štatistického manuálu mentálnych porúch americkej
psychiatrickej spoločnosti) diagnóza „Internet Gaming Disorder“ – jedna
z poddruhov, pre ďalší výskum a pravdepodobné zaradenie v nasledujúcom vydaní
(DSM – 5th Edition, 2013). Hrác ska porucha (6C51.0) (v online aj offline forme) je uz
zaradená do s pecifických psychických porúch v medzinárodnej klasifikácii choro b
Svetovej zdravotníckej organizácie (ICD-11, 2020). Stále nie je bežnou praxou
preplácanie takéhoto druhu liečby. I cez tieto zjavné komplikácie existuje viacero
prístupov k liečbe závislosti od internetu a čo je povzbudivé, pribúdajú aj klinické
štúdie skúmajúce efektívnosť týchto prístupov. V tomto prehľade si nerobíme nárok
na opis všetkých prístupov, vybrali sme tie, ktoré sa najčastejšie používajú a majú aj
dostatočné vedecké krytie.
Situácia v terapii závislosti od internetu na Slovensku
V krajinách východnej Ázie – Číne, Južnej Kórei, v Japonsku, je závislosť od internetu
takým vážnym problémom najmä u mladých, že sa jej venujú až celoštátne inštitúcie
a vládne programy (Chun et al., 2017; KoH, 2007; Koo et al., 2011). Centrá na liečbu
závislosti od internetu pribúdajú aj v Európe (Jäger et al., 2012; Gioka et al., 2014;
Te Wildt, 2018) a Amerike (Young 2017). Aká je však situácia na Slovensku? Aj
na Slovensku sú popísané viaceré prípady ľudí závislých od používania internetu
(Benkovič, 2007). Najviac pacientov popisujú zdravotnícke zariadenia ako Odborný
liečebný ústav psychiatrický Predná Hora a psychiatrické oddelenie v Banskej
Bystrici. Čiže zaradenia venujúce sa adiktológii a aj liečbe behaviorálnych závislostí,
najmä gamblingu. MUDr. Okruhlica, hlavný odborník v odbore adiktológia
na Slovensku, tiež spomína prípady pacientov závislých od internetu. Na Slovensku
sa liečia najmä na svoje primárne diagnózy, ako je gambling, alkoholizmus či drogová
závislosť a pridružene k tomu riešia aj svoju závislosť od internetu. Ďalším typom
organizácie, ktoré by mohli pracovať s pacientmi závislými od internetu, sú centrá
pre deti a rodiny, ktoré vykonávajú resocializačný program (bližšiu pozornosť sme
im venovali v kapitole 3).
4.1 Prehľad druhov terapie závislosti od internetu
Pomoc od závislosti od internetu má viacero podôb či smerov. V prvom rade môžeme
rozlíšiť liečenie psychologickými metódami = psychoterapiou a farmakoterapiou,
teda liečbu pomocou liekov.
71
Psychologické postupy sú odlišné nielen v obsahu a teoretickom pozadí, ale aj
vo vonkajšej forme. Vo vonkajšej forme sa líšia najmä v skupinovej verzus
individuálnej forme, resp. kombinácii oboch foriem. Taktiež môže byť prítomná
rodinná, resp. párová forma terapie. Ambulantná forma alebo terapia na oddelení,
napr. vo forme liečebnej komunity, ďalej v tom, či v skupine je prítomný
profesionálny terapeut, alebo je skupina svojpomocná, resp. rôzne kombinácie
týchto protipólov. Pri formálnych rozdieloch ide aj o to, či je terapia vedená face to
face, alebo online – prostredníctvom internetu, v podobe napr. chatov alebo aplikácií,
ktoré pomáhajú nadmerné internetovanie zvládnuť. Pomerne častý je kombinovaný
prístup smerujúci ku komplexnej starostlivosti, ktorý využíva všetky spomenuté
možnosti v závislosti od možností, druhu, vývinu terapie a zdravotného stavu
pacienta.
Ďalšou otázkou, odhliadnuc od formy psychoterapie, je teoretický smer, z ktorého
vychádzajú terapeuti liečiaci závislosť od internetu. V literatúre sa spomínajú mnohé
smery, ktoré v texte aj krátko predstavíme. Ide o svojpomocné skupiny, terapiu
realitou, rodinnú terapiu, motivačný rozhovor (ktorému je venovaná kapitola 5),
systemickú terapiu, kognitívno-behaviorálnu terapiu, integratívnu (multimodálnu)
psychoterapiu a ďalšie. Najväčší priestor venujeme kognitívno-behaviorálnej terapii,
pretože táto škola prevláda pri liečbe závislostí a aj liečbe závislosti od internetu.
Svojpomocné skupiny
Častou formou pomoci, ktorú závislí vyhľadávajú, je účasť v svojpomocnej skupine.
Svojpomocné skupiny môžeme vnímať aj ako formu prevencie, aj ako formu terapie,
prevencia je spomenutá v kapitole 3, v tejto časti prestavíme terapeutický pohľad.
Svojpomocné skupiny fungujú na princípe vzájomnej pomoci, na predpoklade, že
postihnutej osobe môže najlepšie pomôcť osoba, ktorá prešla, alebo v súčasnosti
prechádza podobnou situáciou (Bútora, 1991). Priekopníkom boli AA (Anonymní
alkoholici), založení v 1935 v USA. Popularita AA spôsobila rozšírenie sa po celom
svete a rozšírenie na napr. anonymných hráčov, prejedajúcich sa, diabetikov,
narkomanov, atď. Young (1999) odporúča svojpomocné skupiny pre klientov
závislých od internetu. Veľmi častou príčinou závislého správania, ako uvádza, je
osamelosť, napr. ľudia v domácnosti, zdravotne postihnutí jedinci, ľudia
na dôchodku. Internet sa pre nich stáva často jediným spojivom s vonkajším svetom
a náleziskom sociálnej opory. Takisto ľudia, ktorí zažili nedávno situáciu ako rozvod,
smrť blízkeho, stratili svoje zamestnanie, môžu vnímať používanie internetu ako
duševné uvoľnenie od skutočných problémov – ich absorbovanie prispieva k tomu,
z e problémy takto ustupujú do pozadia. Práve pre takýto typ pouz í́vateľov mo z e byť
zapojenie sa do svojpomocných skupí́n nápomocné. Podporné skupiny sa zaoberajú
maladaptí́vnymi kogní́ciami, vedúcimi k pocitom nedostatoc nosti a ní́zkeho
sebavedomia, poskytujúc možnosť na vybudovanie skutočných vzťahov,
72
realizovaných zmenou sociálnej inhibície. Skupiny môžu pomôcť internetovo
závislým nájsť skutočnú životnú podporu a vyrovnávať sa s prechodmi, ktoré sú
náročné pri zotavovaní (Young, 1999). Okrem klasických 12 zásad – krokov AA
prispôsobených pre internet, ponúka aj laickú verziu:
 V dopoludňajších hodinách si urobte šálku kávy alebo čaju a pred pripojením
sa na internet čítajte svoje obľúbené noviny.
 Pri raňajkách používajte obe ruky (napríklad držte nôž a vidličku).
Nepoužívajte jednu ruku na jedenie, zatiaľ čo druhou píšete na klávesnici.
 Oblečte sa pred poludním (nezostávajte pripojení na internete celé
dopoludnie).
 Robte aj iné veci, ako je pranie bielizne, upratovanie domu, predtým, než
začnete myslieť na internet, plánujte večeru.
 Píšte listy tým priateľom a rodinným príslušníkom, ktorí nie sú pripojení
na internete.
 Zavolajte niekomu, kto nie je pripojený na internet, na telefón.
 Pred pripojením sa k internetu si prečítajte knihu.
 Načúvajte ľuďom okolo seba.
 Počas televíznych komerčných prestávok si nekontrolujte e-maily.
 Aspoň raz týždenne choďte von z domu.
 Aby ste neminuli viac peňazí za internet, je potrebné zaplatiť účet skôr, ako
začnete surfovať.
 Aby ste nemali internet k dispozícii, musíte ísť spať skôr.
Svojpomocné skupiny fungujú nielen face to face, ale aj online, v prostredí internetu.
Na prvý pohľad to znie ako nelogická záležitosť – ako keby mal klub abstinentov
svoje stretnutia v miestnej krčme. Aj Goldberg (Wallis, 1997), ktorý prišiel
s konceptom internetovej závislosti, ale myslel to ako paródiu, založil podpornú
skupinu pre závislých na internetovej stránke, pričom to pokladal za vtip. Griffiths
(2005) však poukazuje na kladný vplyv online terapií, ktoré rozdeľuje z hľadiska ich
primárnej funkcie na šírenie informácií (osveta), peer-programy, podporu
a poradenstvo a na profesionálnu liečbu (zhodnotenie, diagnóza a intervencia).
Stretnutia na internete sú logické aj preto, lebo na rozdiel od liečby alkoholizmu,
cieľom nie je absolútna abstinencia a tiež závislý môže mať taký problém nadviazať
face to face kontakt, že prvé kroky sú preň cez internet bezpečnejšie. Jednou z výhod
online svojpomocných skupín, ale aj celkovo online terapie, je dostupnosť a rýchlosť.
Klinicky signifikatne závislých je približne do troch percent a aj to nie v každej
populácii, preto dostupnosť face to face skupiny či terapeuta môže byť rozhodujúcou
otázkou vyhľadania alebo nevyhľadania prvej pomoci.
Do svojpomocných skupín môžeme zaradiť aj tematické chatové miestnosti
o závislosti od internetu, ktoré môžu mať terapeutický potenciál.
73
Podľa Kinga a Moreggi (2007) je najhodnotnejšou terapiou stretávanie sa
prostredníctvom internetových svojpomocných skupín (,,F2F groups“), kde sa
vzájomne podporujú a pomáhajú si.
Rodinná terapia
Metódy a formu rodinnej terapie využívajú, viac či menej, skoro všetky terapeutické
prístupy. Ide o účinnú metódu vstupu do rodinných konštelácií, ktoré môžu byť
udržiavateľom nežiadúceho, v našom prípade závislého správania. Veľmi silným
nástrojom je podpora blízkych, napriek všetkým problémom.
Závislosť postihuje celú rodinu, a preto je dôležité pri liečbe pracovať s členmi
rodiny rovnako ako s pacientom. Rodinná terapia spočíva v práci s rodinou počas
terapeutických sedení. Na pacienta sa vďaka rodinnej terapii pozerá ako na súčasť
rodinného systému. Súvislosť s jeho závislosťou sa hľadá aj vo fungovaní rodiny, jej
zvykoch a životnom štýle. Rodina závislého by mala pri liečbe spolupracovať a zvýšiť
tým šancu pacienta na zlepšenie jeho vzťahu. Edukácia rodiny o poruche závislého je
veľmi dôležitá, členovia musia rozumieť všetkému, čo sa okolo nich deje (Kratochvíl,
2017).
Young (1999) rodinnú terapiu považuje za samostatnú formu psychoterapeutickej
pomoci, zameranú na proces navodenia prospešných zmien v narušenom,
patologicky zmenenom či dysfunkčnom rodinnom systéme, prostredníctvom
terapeutického vzťahu medzi pomáhajúcim a členmi rodiny a prostredníctvom
terapeutických intervencií. Rodinná terapia môže byť nevyhnutná pre závislých ľudí,
u ktorých boli narušené vzťahy v rodine, v manželstve a negatívne ich to ovplyvňuje
pri ich závislosti od internetu. Intervencie s rodinou by sa mali zamerať na základné
prvky:
 pouc iť rodinu o tom, c o je vlastne závislosť od internetu;
 neviniť závislého za jeho správanie;
 zlepšiť otvorenú komunikáciu o problémoch v rodine, ktoré poháňali
závislého hľadať naplnenie emocionálnych potrieb online;
 podpora rodiny závislého v obnove starých záľub, prítomných pred
vypuknutím závislosti;
 zameranie sa na pocity závislého, napr. ísť na spoločnú dovolenku.
Z pohľadu rodinnej terapie môžu byť príznaky dysfunkcie v rámci rodiny silnejšie
spojené so závislosťou ako vlastná neprispôsobilosť jedinca. Internetové návykové
správanie môže byť príznakom manželských a rodičovských konfliktov. Závislosť
od internetu sa často vyskytuje v kontexte rodiny, čo má za následok vážne konflikty
medzi dospievajúcimi a ich rodičmi.
Prvým krokom je rozpoznanie príznakov závislosti. Rodinní príslušníci si často plnia
svoje interpersonálne potreby prostredníctvom online aktivít.
74
Druhým krokom je zaoberanie sa nevyváženými silami v rodine. V niektorých
prípadoch je mocenská s truktúra rodiny obrátená naruby, pretoz e deti majú leps ie
poc í́tac ové znalosti a rodic ia sa cí́tia bezmocní́, keď deti pouz í́vajú internet. Podpora
by mala smerovať ku rodičom – k vykonaniu vhodných rodičovských rolí.
Tretím krokom či metódou je poradenstvo pri riešení konfliktov. Napr. aj ako
presadiť, aby deti zostali počas jedenia offline.
Veľmi dôležitou zložkou rodinnej terapie je aj diskusia o fázach zmeny. Rodičia majú
sami určiť, v ktorom štádiu sa nachádza ich dieťa, čo pomáha pochopiť
a preformulovať myšlienku „moje dieťa sa nechce zmeniť“ na fázu
predkontemplačnú, čo je prvým krokom ku zmene.
V udržiavacej fáze terapeut ponúka povzbudenie a podporu pre rozvoj zdravého
používania internetu.
Pri fáze relapsu terapeut pomáha zvládať rodičom emócie spôsobené relapsom
a pomáha im identifikovať problematické miesta v terapii, ktoré je potom potrebné
zlepšovať. Poradcovia sa tiež snažia motivovať rodičov, aby sa nevzdávali a aby
udržali terapeuticky priaznivé prostredie v rodine. Rovesnícke skupiny môžu pri
liečbe závislosti slúžiť ako významná podpora (Young, 1999).
Terapia realitou
Na Slovensku menej známym terapeutickým prístupom používaným v liečení
závislého správania je terapia realitou Williama Glassera. Terapia realitou je, veľmi
zjednodušene, kombinácia humanistickej psychológie a kognitívno-behaviorálnej
terapie. Glasser (2001) uvádza, že ľudia majú niekoľko základných vrodených
potrieb. Poznáme štyri potreby, psychologické potreby (patria tam: sila, sloboda
a zábava) a jednu fyzickú potrebu (prežitie). Keď človek napĺňa svoje potreby
zodpovedným spôsobom, čo znamená vedome a realistickým spôsobom, ktorý
nebude porušovať práva ostatných, tak osoba prijíma identitu úspechu. Ale keď
človek uspokojuje svoje potreby nezodpovedne, identita zlyháva. Mnoho foriem
mentálnych a emočných porúch je vnímaných ako dôsledok neplnenia psychických
a fyzických potrieb zodpovedným spôsobom, ktorý potom vedie k zlyhaniu identity.
Použitie terapie realitou pomáha klientovi, ktorý je závislý od internetu,
identifikovať sa a zodpovedne nájsť účinné spôsoby, ako uspokojovať vlastné
potreby, a tým rozvíjať úspech prijatia identity. Terapeut by mal modelovať
zodpovedné správanie pre svojich klientov a využívať techniky, ktoré sú určené na
pomoc klientom učiť sa žiť vedome a zodpovedne (napr. hranie rolí, systematické
plánovanie, skúmanie potrieb, túžob).
Howatt (2003) vyvinul nástroj pre liečbu internetovej závislosti pomocou terapie
realitou. Terapia realitou je zameraná na uvedomelé ovládanie správania pacientom.
Je založená na teórii, ktorá predpokladá, že ľudia sú zodpovední za svoje životy a za
to, čo robia, cítia a myslia. Je ťažké zmeniť priamo našu fyziológiu alebo pocity
75
oddelene od toho, čo robíme alebo si myslíme. Ale sme schopní zmeniť to, čo robíme,
alebo myslíme aj napriek tomu, ako to cítime. Kľúčom k zmene správania je hlavne
zmeniť naše myslenie. Pri terapii závislých od internetu sa najprv preskúmava
správanie, určí sa plán zmeny a ďalej sa sústreďuje na myslenie a uvedomovanie.
Klientom sú pre lepšie uvedomovanie kladené otázky typu: Čo ste robili práve teraz?
Čo ste naozaj robili minulý mesiac a minulý týždeň? Čo vás drží od toho, čo chcete?
Čo budete robiť zajtra alebo v budúcnosti? Tento druh terapie jej populárny v Ázii
a odtiaľ pochádzajú aj viaceré výskumy efektívnosti, ktoré potvrdzujú terapiu
realitou ako funkčný nástroj pri liečbe závislosti (Chun et al., 2017; Shek et al., 2009).
Krátka na riešenie zameraná terapia
Ďalším smerom, ktorý sa venuje aj liečbe závislosti od internetu je krátka na riešenie
zameraná terapia. Autormi krátkej terapie zameranej na riešenie (SFBT – ang.
Solution Focused Brief Therapy), sú Steve de Shazero a Insoo Kim Berg. Cieľom bolo
vyvinúť časovo obmedzený, ale efektívny prístup v prevencii, poradenstve
a psychoterapii. SFBT zaraďujeme medzi systemické prístupy. Vychádza z premisy,
že jednotlivci vedia, čo musia urobiť, aby zlepšili svoj život, a so správnym
„cestovným“ plánom a malou pomocou môžu nájsť najlepšie riešenia. Zameriava sa
na prítomnosť – tu a teraz (De Shazer & Fafejta, 2014). Veľmi zjednodušene:
terapeut podnecuje klienta, aby sa zameral na riešenie svojho problému/traumy
a nemrhal energiu a čas zaoberaním sa minulosťou. Základným úsilím je citlivým
a podnecujúcim pripájaním sa v jazyku na to, čo je pre človeka dôležité, pomáhať
klientom pri konštruovaní dobre definovaných cieľov, pri mobilizovaní vlastných
zdrojov a realizovaní žiaducej budúcnosti (ViaSua, 2020).
Model SFBT je založený na niekoľkých predpokladoch:
 jedinou konštantou v živote je zmena,
 pacient musí chcieť zmenu,
 malé zmeny môžu viesť k veľkým výsledkom,
 pacient – nie terapeut – je odborník,
 terapia je krátkodobá,
 každý problém má výnimky,
 zmena môže nastať ľahšie, ak sa pacient zameriava na súčasnosť a budúcnosť,
 negatívne myšlienky môžu byť blokované, čo pacientov v terapii oslobodí, aby
konali efektívne a pozitívne (De Shazer & Fafejta, 2014).
Pri liečbe závislosti od internetu je krátka terapia zameraná na riešenia využívaná
najmä v juhovýchodnej Ázii (Fang-ru, 2005, Zhang et al., 2020), a to najmä
v skupinovej a rodinnej forme. Pragmatická jednoduchosť prístupu, zameranie na
prítomnosť a aktuálne životné situácie, spolu s krátkym trvaním majú potenciu
k rozšíreniu SFBT ako efektívneho nástroja na liečbu minimálne niektorých prejavov
76
závislosti od internetu. Zatiaľ však chýba väčšie množstvo kvalitných štúdií
potvrdzujúc efektívnosť.
Kognitívno-behaviorálna terapia a terapie vychádzajúce
z KBT
Odborníci spájajú závislosť od internetu s poruchami kontroly impulzov a klasickými
závislosťami. Kognitívno-behaviorálny (KB) prístup je vysoko efektívny pri liečbe
spomínaných porúch kontroly impulzov, ako je napr. epizodická explozívna porucha
(ang. Intermittent Explosive Disorder), patologické hráčstvo, trichotillománia. KBT
vykazuje dobré klinické výsledky aj pri terapii látkových závislostí, emočných porúch
či porúch príjmu potravy. Na základe analógie s podobnosťou diagnóz nič nebráni
využitiu kognitívno-behaviorálneho prístupu aj pri liečbe závislosti od internetu.
Ak ešte prihliadneme k faktu, že kognitívno-behaviorálny prístup ponúka komplexný
model vzniku, vývinu a prognózy internetovej závislosti (viď. modely execívneho
používania internetu v prvej kapitole), potenciál terapeutického využitia je obrovský.
KB prístup v terapii závislého správania v prostredí internetu opísali v literatúre už
viacerí autori, ako napr. Young, Griffiths, Tao, Orzag atď. Na tomto mieste
predstavíme ucelený terapeutický model CBT – IA (angl. Cognitive Behavioral
Therapy – Internet Addiction) priekopníčky konceptu závislosti od internetu
Kimberly Young (2007, 2011a, 2013, 2017), ktorá pokladá KBT za veľmi efektívnu
metódu liečby, ba dokonca navrhla, aby KBT prístup bol pri závislosti od internetu
považovaný za liečbu prvej voľby. KBT ako prvú voľbu potvrdzujú aj viaceré
výskumy efektu.
CBT – IA
Kimberly Young (2011a, 2013) vyvinula a otestovala špecifický trojfázový model
liečby, v ktorom kombinuje klasickú KBT závislostí s HRT (ang. Harm Reduction
Therapy – terapia zameraná na redukciu ujmy či poškodenia), trvajúci 3 mesiace a
obsahujúci cca 12 sedení. Prvá fáza je zameraná na zmenu správania a postupné
znižovanie množstva času stráveného online. Druhá fáza je zameraná kognitívne a
pracuje s myšlienkami závislého. Tretia fáza využíva prístupy špecifické pre HRT –
rozpoznať a liečiť koexistujúce faktory vedúce ku kompulzívnemu použitiu
internetu. Dôležitou častou terapie je aj edukácia. Terapeut učí klientov o závislosti
od internetu, o negatívnych dôsledkoch a výhodách obmedzenia používania
internetu. (Young, 1997). Ďalšou kľúčovou časťou terapie je motivačné pôsobenie.
Klienti často prichádzajú v predkontemplatívnom štádiu zmeny a z donútenia.
Terapeut by ich mal povzbudzovať k zmenám v ich živote, chváliť ich, keď robia
77
pokroky, a podporovať, keď sa dostanú do problémov. Bližšie sa motivačnému
rozhovoru venujeme v kapitole 5.
Existuje niekoľko liečebných stratégií založených na princípe behaviorálnej terapie:
 zvýšiť motiváciu na zmenu: pomôcť jednotlivcom rozpoznať škody, ktoré
spôsobili používaním internetu, povzbudzovať ich, aby zastavili používanie,
a podporovať pozitívne kroky v liečbe;
 učiť ich zručnosti pre zastavenie alebo obmedzenie používania internetu
a vyhýbanie sa relapsu;
 používanie pozitívnych stimulov s cieľom podporiť účasť a oceniť pokrok;
 zapojenie členov rodiny do terapeutického procesu a požiadať ich, aby
poskytovali primeranú pomoc a podporu v procese liečby;
 povzbudzovať integráciu do sociálnych vzťahov a skupín (Young, 1997).
I. fáza: Behaviorálna modifikácia
V prvej fáze terapie sa pracuje s klientom ako v klasickej KBT, podrobne sa zisťuje
súčasný stav. Nevyhnutým základom pre ďalší postup v terapii je monitoring dennej
aktivity. Klient sa motivuje, aby si začal robiť presné záznamy času a okolností, ktoré
strávi v prostredí internetu. Nie sú dôležité iba časy, počas ktorých je klient online,
podstatné sú okolnosti, počas ktorých sa vyskytuje správanie, ktoré chceme zmeniť.
Okolnosti, za ktorých klient pristupuje k internetu, väčšinou skrývajú spúšťače
neželaného patologického správania. Young (2011a) odporúča, aby si klient
v jednoduchej tabuľke istý čas (zväčša jeden týždeň) zaznamenával dátum a čas
každého internetového pripojenia, udalosti predchádzajúce prihláseniu online
a druh činnosti pri online prístupe, napr. ako v tabuľke 3.
Tabuľka 3 Tabuľka záznamov monitoringu používania internetu pacientom
Dátum
a čas
Udalosť
pred
Online
aktivita
Trvanie
Výsledok
(napr. emócia)
Spracované podľa Young (2011a)
Je možné, že klient surfuje po internete najmä vtedy, keď je sám doma alebo trávi čas
na internete pomocou mobilného zariadenia v práci. Niektorí klienti patologicky
internetujú najmä vtedy, keď sa pohádajú s manželkou, resp. majú odovzdať prácu.
Taktiež je dôležité spísať konkrétne online aktivity, aby sa dalo posúdiť, ktoré
aktivity sú najproblémovejšie (napr. online porno alebo chat, či sociálne siete)
a následne sa na ne zamerať v pláne zmeny a aj v druhom kroku zameranom na
kognície. Zaznačuje sa aj trvanie konkrétnej aktivity. Klienti, ktorí si
78
nezaznamenávajú online aktivity, majú tendenciu veľmi skresľovať a najmä pred
sebou a druhými znižovať množstvo. Poslednou, ale nie najmenej dôležitou
poznámkou je „výsledok“, tu si značia emócie po ukončení aktivity, resp. aký to malo
bezprostredný následok na sociálne okolie. Taký podrobný monitoring online
aktivity môže priniesť do terapie aj odpor, resp. neplnenie domácej úlohy. Dôležitá je
dôsledná motivácia klienta. Samotný monitoring neželaného správania má potenciál
meniť toto správanie. Záznam aktivít slúži nielen ako prvotné meranie, ale hlavne
ako identifikácia rizikového správania vedúceho k nadmernému používaniu
internetu a pre stanovanie si konkrétnych a merateľných cieľov v terapii (Young,
1997).
Ďalším krokom v behaviorálnej fáze je „urobenie hrubej čiary“ alebo, môžeme
povedať, „upratanie si“. Klient je motivovaný odstrániť všetky
„dôkazy“ o problematickom online správaní. Tento krok má aj symbolický význam –
ako prostriedok začať znova a získať späť kontrolu nad nezdravým a návykovým
správaním. Odporúča sa úplná „reorganizácia počítača či mobilného zariadenia“.
V tomto kroku by klienti mali vymazať záložky alebo obľúbené súbory, ktoré vedú
k problémovému správaniu, napr. sexuálne stránky, herné weby, virtuálne kasína,
chatovacie miestnosti, eBay či sociálne siete. Všetko, čo vedie ku závislosti, by malo
byť odstránené. Na druhej strane klient nie je vedený k úplnej abstinencii, ktorá
často vôbec nie je možná, na rozdiel od látkových závislostí. Aj na základe týchto
zistení odborníci uvádzajú, že najlepším spôsobom ako liečiť závislosť od internetu,
je práve moderované a kontrolované používanie internetu (Orzack, 1999).
Následným krokom je stanovenie jasných cieľov v time manažmente. Klient je
povzbudzovaný, aby si robil pravidelné prestávky počas internetovania, vstal
od počítača, urobili nejakú aktivitu, poprechádzal sa po kancelárii, išiel sa
porozprávať s rodinnými príslušníkmi atď. Technicky na to môžu slúžiť napr.
klasické stopky alebo alarm, na ktorom si klient nastaví čas, ktorý môže stráviť
online a po jeho uplynutí zmení činnosť. Tieto techniky pomáhajú klientom vymaniť
sa, resp. narušiť staré vzorce návykového správania. Ďalším účinným spôsobom, ako
dostať internetovanie pod kontrolu, je použitie filtrovacieho softvéru. Filtrovací
softvér, ako je Net Nanny, Kaspersky Safe Kids alebo Qustodio, zvyčajne používajú
rodičia na blokovanie prístupu k online sexuálnemu obsahu atď. Aj keď má klient
prístup ku odblokovaniu filtrovacieho softvéru, získava pocit vlastnej kontroly nad
používaním internetu. Filtrovací softvér sa môže naprogramovať tak, aby
automaticky blokoval online aplikácie, kam patria napr. porno stránky, chatovacie
miestnosti, herné stránky, sociálne média, a to zavretím internetového prehliadača
alebo výrazným upozornením. Pre mnohých to môže fungovať ako technika STOP,
viacerí klienti dokonca popisujú tento zážitok ako studenú sprchu, rozbíjajúcu tranz
spojený so závislosťou. Takto posilňujeme klientovu vlastnú kompetenciu
kontrolovať pokušenie, ktoré často vedie k relapsu (Young, 2007, 2011a).
79
II. fáza: Kognitívna reštrukturalizácia
Po nastavení cieľov a zredukovaní neželaného správania nastáva druhá fáza CBT – IA
zaoberajúca sa kogníciami. Druhá fáza je veľmi dôležitá a ak by nenasledovala
po behaviorálnej zmene, nemala by dlhú trvanlivosť a mala by veľkú tendenciu
k relapsu. Maladaptívne kognície, ako napr. generalizovanie, selektívna abstrakcia,
preháňanie, personifikácia, slúžia ako spúšťače kompulzívneho správania a sú pevne
spojené so závislosťou od internetu. Niektorí klienti napr. trpia skreslenými
kogníciami o hodnote vlastnej osoby a self, ktoré obsahujú ruminácie (napr.:
neustále sa zaoberajú myšlienkami „Ja som bezcenný offline, ale v online svete som
človek, som niekto"; alebo v podobe fenoménu FOMO (Fear od missing out) – strach
z toho, že človeku niečo ujde alebo bude vynechaný). Môžu tiež trpieť skreslenými
predstavami o svete: „nikto ma v offline svete nemiluje" a „online svet je jediné
miesto, kde som rešpektovaný". Podľa Davisa (2001) maladaptívne kognície
vo forme buď-alebo, resp. všetko alebo nič, môžu zosilňovať a predlžovať závislosť
jedinca od internetu. Napríklad ak hráč vytvára avatara (reprezentáciu postavy
v hre), ktorého v online hre ovláda a dosahuje rôzne ciele, môže vnímať offline
skutočný svet ako menej atraktívny, menej zaujímavý. Pre zlepšenie alebo udržanie
sebaúcty to vedie hráča k tendencii byť online čo najčastejšie, čo zvyšuje psychickú
závislosť od virtuálneho priestoru (Young, 2007, 2011a).
Do maladaptívneho kognitívneho procesu zasahuje aj disinhibované správanie, pri
ktorom má jedinec pocit, že v prostredí anonymného internetu nemusí mať také
obavy z vlastnej prezentácie a výzoru, môže byť otvorenejší a viac sa prejaviť. To
vedie k presvedčeniu, že naozaj sa prejavuje iba online, cíti sa bezpečnejšie
a zväčšovaním času online sa zvyšuje predsudok pred komunikáciou a fungovaním
v klasických medziľudských vzťahoch offline (Holdoš, 2009). Pri každom náznaku
konfliktu alebo psychickom tlaku či strese závislý vyhľadáva internet, v ktorom sa
upokojí a cíti bezpečne. Intenzívne používanie internetu však vedie ku zhoršeniu
sociálnych vzťahov a prináša ďalšie negatívne dôsledky, napr. vo výkone. Čím viac
závislý uteká pred negatívnymi dôsledkami, tým viac sa dôsledky zhoršujú.
CBT – IA používa na prelomenie tejto schémy kognitívnu reštrukturalizáciu.
Kognitívna reštrukturalizácia pomáha dať myšlienky klienta "pod mikroskop" tým,
že vyzýva prehodnotiť a zmeniť negatívne myslenie posilňujúce závislosť.
Kognitívno-behaviorálna terapia pomáha klientovi pochopiť, že internet používa
preto, aby sa vyhol situáciám alebo negatívnym pocitom. Pocity sú ovplyvnené
myslením a interpretovaním toho, čo sa deje. Klient môže svoje interpretácie
pomocou kognitívnej reštrukturalizácie preskúmať a prehodnotiť, nakoľko – a či
vôbec – sú racionálne a platné. Napr. klienti, ktorí využívajú online hry ako spôsob,
ktorým možno budovať sebavedomie a cítiť sa lepšie, začínajú vidieť, že používajú
internet na uspokojovanie potrieb, ktoré nie sú naplnené v ich reálnom živote.
Dôležité je, aby klienti pochopili mechanizmus udržiavania ich závislosti – teda čo
závislosť vyvoláva a najmä, čo ju udržiava. KB terapeuti pomáhajú klientom
80
uvedomiť si ich kognitívne narušenie a napomáhajú rozpoznať, kedy sa zaoberajú
týmto typom negatívnej vnútornej reči (self-talk). V okamihu, keď si klient uvedomí
niektoré chybné vzorce svojho myslenia, je schopný sa s takým druhom myšlienok
vysporiadať aj mimo terapeutického stretnutia. Maladaptívna racionalizácia
a ospravedlnenie si nadmerného používania internetu je potom omnoho ťažšie.
Klienti majú vďaka chybám vo svojom myslení často pocit ochromenia, preháňajú
svoje ťažkosti a minimalizujú možnosti nápravných opatrení. CBT – IA pomáha
klientom identifikovať hlavné problémy či následky spôsobené závislosťou
od internetu. Klienti dostanú za úlohu spísať 5 hlavných problémov spôsobených
závislosťou a paralelne zoznam piatich hlavných výhod, keď s internetom „seknú“,
resp. ho obmedzia. Sú vedení ku náhľadu na dôsledky svojho správania,
ku racionálnej analýze a hodnoteniu následkov svojho správania, aj tých dlhodobých.
Naučenie sa takejto schopnosti či technike výrazne zabraňuje relapsom. Ide
v podstate o techniku riešenia problémov (Young, 2011a).
Klienti majú na liečbu ambivalentný názor. Zo začiatku idú do liečby so zmies anými
pocitmi, lebo neberú plnú zodpovednosť za svoje správanie a nie sú si istí́, c i sa
naozaj chcú vzdať používania internetu. Závislý človek má často pocit, že nikomu
neubližuje, že to nie je problém a že to súvisí zo stresom v jeho živote, nie je to
problém spojený s internetom. Kognitívna reštrukturalizácia môže naplno účinkovať
iba vtedy, keď si klient sám pred sebou prizná, že má s nadužívaním internetu
problém. Závislý nemôže očakávať, že sa mu bude dariť dodržiavať time-manažment
a štruktúrovaný plán zmeny, ak si neprizná svoju závislosť. Záväzok ku zmene je o to
ťažší, ak musí internet používať napr. v práci alebo v škole (Young, 2007).
III. fáza: Harm Reduction Therapy (prístup zameraný na redukciu ujmy či
škôd)
V tretej fáze CBT – IA sa HRT (Marlatt et al., 2001) používa na identifikáciu
a pomenovanie prípadných spolupôsobiacich faktorov, spojených s rozvojom
závislosti od internetu. Tieto faktory môžu zahŕňať osobné, sociálne, situačné,
psychiatrické alebo pracovné problémy. U závislých je často prítomný predpoklad, že
už samo zastavenie závislého správania znamená, že sú vyliečení. Úplne vyliečenie
znamená skúmať základné problémy, ktoré viedli až k nutkavému správaniu, inak
môže hroziť relaps. Ako môžeme vidieť, internetová závislosť často pramení
z emocionálnych alebo iných situačných problémov, akými sú úzkosť, stres, depresia,
problémy vo vzťahoch, manželské problémy alebo problémy v zamestnaní.
Aj keď internet ponúka pohodlné rozptýlenie od týchto problémov, v skutočnosti
robí pre klientov veľmi málo pre vysporiadanie sa s nimi. Závislosť vzniká práve
preto, že internet poskytuje prípustný spôsob, ako sa vyhnúť problémom. Na počítač
sa môžu obrátiť bez ohľadu na ďalšie problémy, ktoré sa dejú v ich životoch, ktoré
81
tam pre nich dočasne zmiznú. Rovnakým spôsobom môžu ľudia, aby tak predišli
problémom, používať alkohol, potraviny, lieky alebo hazardné hry.
HRT sa stáva dôležitým spôsobom, ako identifikovať a pochopiť problémy spojené
so závislosťou v rámci procesu liečby (Marlatt et al., 2001). HRT je založené
na presvedčení, že zneužívanie návykových látok a vývin závislosti u jedincov sa
rozvíja prostredníctvom jedinečnej interakcie biologických, psychologických
a sociálnych faktorov (Young, 2007). HRT je nedirektívny nekritizujúci prístup,
pomáhajúci ľudom užívajúcim alkohol a drogy (prípadne pri nelátkových
závislostiach s problémami) a je zameraný na zníženie negatívnych následkov
užívania návykových látok, zneužívania alebo závislosti v ich živote. HRT uznáva, že
ľudia používajú alkohol a drogy z rôznych dôvodov. Zaoberá sa komplexnými
vzťahmi, ktoré v priebehu ich života ľudia s týmito psychoaktívnymi látkami
rozvíjajú. V HRT sa obavy, týkajúce sa užívania drog a alkoholu, riešia súbežne s ich
spoločenským a profesijným vplyvom. HRT sa tiež zameriava na psychické
a emocionálne dôsledky v rámci integrovaného prístupu k liečbe (Marlatt et al.,
2001).
V rámci CBT – IA sa HRT pri závislosti od internetu používa na riešenie
koexistujúcich problémov. HRT psychoterapia závislosti obsahuje niekoľko bodov:
1. Zahŕňa identifikáciu a liečbu základných psychiatrických ochorení
koexistujúcich s internetovou závislosťou. Pri internetovo závislých je bežná
diagnóza depresie, úzkosti a obsedantno-kompulzívna porucha. Rovnako
veľmi častá je komorbidita so závislosťou od alkoholu alebo drog, ktoré treba
tiež liečiť.
2. Pri liec be sú prijí́mané malé, postupné kroky v snahe zní́z iť pos kodenie a pre
danú osobu uľahc iť existenciu. Kladie sa do raz na res pektovanie silných
stránok a schopností klienta. Na druhej strane však akceptuje klientove
ťažkosti a kapacitu na zmenu.
3. V tretej fáze liec by sa pozornosť zameriava na zvys ovanie povedomia
o problémoch, ktoré viedli k nutkaniu pouz í́vať internet. Klienti by mali
spolupracovať pri liec be pri výbere cieľov a stratégií́, ktoré sú pre nich
uz itoc né. Tieto problémy mo z u zahŕn ať osobné, sociálne, situačné prejavy
alebo problémy v kariére. Ak sa pacient zaoberá nízkou sebaúctou, treba
pracovať na hľadaní zdravších spôsobov zaobchádzania s týmito pocitmi bez
použitia internetu. V prípade, že klient má vzťahové problémy, treba navrhnúť
párové poradenstvo a riešiť problémy s intimitou namiesto kompenzačného
využívania kybersexu. Ak klient využíva sledovanie porna v práci na zvládanie
stresu z práce, treba ho učiť účinnejšie techniky zvládania stresu. Klientovi
treba pomôcť efektívne relaxovať namiesto spoliehania sa na internet.
82
Takýmto spôsobom sa znižujú škodlivé následky zneužívania internetu a pomáhajú
pacientovi prispôsobiť sa novej, zdravšej stratégii zvládania a učenia sa nových
zručností a spôsobov, ako zabrániť relapsu (Young, 2007).
Techniky používané pri KBT závislosti od internetu
KBT využíva pri liečbe rôzne techniky a pomôcky. Young (1999) uvádza celý zoznam
techník a stratégií, ktoré vychádzajú zo všeobecnej praxe kognitívno-behaviorálneho
prístupu a sú prispôsobené na zvládanie nadmerného internetovania:
 Nácvik opaku
Reorganizácia je dôležitým prvkom v liečbe závislého od internetu. Preto by
mal terapeut stráviť niekoľko minút s pacientom a zvážiť súčasné návyky pri
využívaní internetu. Mali by byť položené nasledujúce otázky: Aké dni v týz dni
ste online? Ako zvyc ajné zac í́nate den ? Ako dlho zostanete online poc as dn a?
Kde obvykle pouz í́vate poc í́tac ? Hneď ako sa vyhodnotí́ s pecifická povaha
využívania internetu, je nutné vytvoriť nový plán. Nácvik opaku je technika,
pri ktorej sa klient cvic í́ v narus ení́ zvykov podporujúcich závislosť. Napr.
pacient by sa mal í́sť rads ej osprchovať alebo zac ať den ran ajkami, ako hneď
ráno otvoriť mobil či počítač s internetom. Ak zvykne celý deň sedieť
za počítačom alebo používať mobil, je dôležité, aby zaradil prestávky, a to
každú polhodinu atď.
 Externé upozornenia
Je to ďalšia jednoduchá technika, ktorú pacient potrebuje urobiť, aby sa
dokázal vzdialiť od internetu. Ak má ísť do práce o 7:30 hod. a internet si
zapne o 6:30 hod., je dôležité, aby sa vedel odhlásiť v presne určenom čase,
keď potrebuje ísť do práce. Na to mu môže pomôcť využívanie alarmov,
minútok, nastavenie vypnutia mobilu či počítača alebo požiadanie blízkej
osoby o upozornenie atď. Hrozí tu však nebezpečenstvo, že pacient bude
prirodzene ignorovať alarmy. Ideálne je spojiť poslúchnutie externého
upozornenia s odmenou, samozrejme nie v podobe času na internete.
 Nastavenie cieľov
Mnoho pokusov obmedzenia používania internetu zlyhá, pretože sa
používateľ opiera o nejednoznačné plány a ciele. Aby sa zabránilo relapsu,
mal by sa plán definovať čo najkonkrétnejšie a ľahko merateľne. Napr. 20
hodín namiesto súčasných 40. Potom je potrebné naplánovať týchto dvadsať
hodín v konkrétnych časových úsekoch a zapísať ich do kalendára alebo
týždenného plánovača. Začlenenie plánu využitia internetu môže dať
pacientovi pocit, že je pod kontrolou, takže nad ním internet neprevezme
kontrolu. V súčasnosti existujú mnohé monitorovacie softvéry a aplikácie
83
do mobilných zariadení, ktoré pomáhajú dodržať nastavený plán. Aj samotní
výrobcovia operačných systémov ako Apple, Google a Microsoft dodávajú
rovno do svojich systémov takéto aplikácie.
 Abstinencia
Zvláštna pozornosť sa venuje spúšťačom neželaného správania na internete.
Patria tam aplikácie ako sociálne siete, hry, diskusné skupiny alebo konkrétne
portály a webové stránky, ktoré sú pre pacienta najproblematickejšie. Ak sme
identifikovali konkrétnu aplikáciu a vyhýbanie sa, resp. kontrolované
používanie zlyhalo, ďalším vhodným krokom je abstinencia. Pacient musí
zastaviť všetky aktivity okolo konkrétnej aplikácie či služby. To neznamená, že
nemôže používať iné aplikácie, ktoré sú pre neho menej atraktívne. Ak pacient
zistí, že chatovacie miestnosti sú pre neho návykové, je potrebné, aby sa im
vyhýbal. To platí pre všetky aplikácie, ktoré mu spôsobujú závislosť.
Abstinencia je vhodná pre pacienta, ktorý má zároveň v anamnéze
predchádzajúcej závislosti alkoholizmus alebo užívanie drog. Pacienti
s premorbidnou históriou alkoholu alebo drogovej závislosti, či nelátkových
závislostí často nájdu v internete fyzicky bezpečnú náhradnú závislosť. Preto
sa pacient stáva posadnutý využívaním internetu ako spôsobu, ktorý bráni
relapsu v pití alebo užívaní drog. Zatiaľ čo pacient odôvodňuje internet ako
bezpečnú závislosť, stále sa vyhýba zaoberaním sa svojou kompulzivitou,
nepríjemným situáciám, ktoré vyvolávajú návykové situácie.
 Pripomienkové karty
Pacientom sa odporúča poznamenať si päť hlavných problémov, ktoré boli
spôsobené závislosťou od internetu a päť hlavných benefitov z eliminácie
používania internetu alebo zdržiavanie sa používania určitej aplikácie. Ďalej
sa odporúča, aby si pacient tieto hlavné problémy zapísal na kartu a mal ju
blízko seba vo vrecku, peňaženke a podobne. Kartička má slúžiť ako
pripomienka toho, čomu sa chcú pacienti vyhnúť a čo chcú urobiť pre seba,
keď narazia na bod v pokušení používať internet a miesto toho robiť niečo
produktívne a zdravé pre seba. Pacienti si majú vziať kartičku niekoľkokrát
týždenne a pripomínať si problémy spôsobené ich nadmerným používaním
internetu a prínosy získané pri kontrole ich využitia ako prostriedok
na zvýšenie motivácie vydržať v snahe. Takýto spôsob je vhodnou prevenciu
relapsu.
 Osobnostný inventár
Keď sa pacient snaží znížiť alebo prestať používať konkrétnu aplikáciu, je ten
správny čas pomôcť mu rozvíjať alternatívne činnosti. Pacient by mal byť
upozornený na osobnú inventúru toho, čoho sa má on alebo ona vyvarovať.
Terapeut by mal inštruovať pacienta, aby si poznac il kaz dú c innosť alebo
konanie, o ktoré sa pripravil na základe internetovej závislosti. Pacienti majú
84
ďalej hodnotiť ich činnosti od 1 po 3, pričom 1 znamená – veľmi dôležité, 2 –
dôležité, 3 – nie je príliš dôležité. Pri hodnotení týchto stratených činností
pacient reflektuje, aký bol jeho život pred používaním internetu. Toto cvičenie
pomôže pacientovi oživiť staré činnosti, ktoré vďaka internetu prestal
vykonávať.
85
Tabuľka 4 Hlavné kognitívno-behaviorálne a motivačné komponenty liečby
závislosti od internetu
Stratégia liečby Hlavný obsah Cieľ
Rozpoznanie, čo
vám chýba
Ohodnoťte stratu aktivít/motivačné interview
Potvrdenie
problému
Nosiť
pripomínacie
pozitívne karty
Uveďte päť hlavných problémov spôsobených
závislosťou od internetu. Uveďte päť hlavných
benefitov skončenia s vašou závislosťou od
internetu
Načúvajte
odmietavým
automatickým
myšlienkam
Určte kognície, ktoré sa vzťahujú k popretiu
problémového správania/kognitívna
reštrukturalizácia
Životné príbehy
závislých na
internete
Psychoedukácia o závislosti od alkoholu
s porovnaním so závislosťou od internetu
Posúdenie času
stráveného online
Podrobné hodnotenie online aktiví́t a c asu
stráveného na internete
Seba
pozorovanie
Spoznajte
spús ťac e vas ej
závislosti
Identifikujte spús ťac e a najma emócie spojené
so zac atí́m pouz í́vania internetu
Únik od
internetovej
závislosti
Súvislosť medzi emocionálnymi spús ťac mi
a používaním internetu ako úniku
(psychologická edukácia – kognití́vna
reštrukturalizácia)
Použite stratégie
time manažmentu
Pouz í́vajte mimointernetové c innosti, plánujte
pouz í́vanie internetu, plánujte iné aktivity
Time
manažment
Riešenie problému Hlavné kroky na vyriešenie problému
Rozvoj
offline
aktivít
Konfrontujte vašu
osamelosť
Preskúmajte faktory, ktoré vedú k osamelosti,
obmedzte sociálny život na internete
Nájdite podporu
v reálnom svete
Psychologická, medicí́nska a spoloc enská
podpora
Uvažujte o
úžitkoch liečby
Identifikácia prínosov procesu obnovy
Prevencia
relapsu
Tipy na liečbu
Identifikujte svoje spús ťac e pri relapse
Použite alternatívne správanie
Spracované podľa Young (1998)
86
Krátka manualizovaná terapia závislosti od internetu a počítačových
hier (STICA, ang. Short-Term Treatment of Internet and Computer
Game Addiction)
Nemeckí odborníci (Jäger et al., 2012) predstavili špecifickú krátku manualizovanú
terapiu na liečenie závislosti od internetu a počítačových hier, založenú na
kognitívno-behaviorálnom prístupe. Ide o kombináciu skupinovej a individuálnej
terapie v trvaní 4 mesiacov. Manualizovaný postup je prezentovaný v tabuľke 5.
Tabuľka 5 STICA – fázy terapie a stratégie
Fázy terapie Kľúčové intervencie
Skorá fáza
Vzdelávanie pacientov o mechanizmoch a vplyvoch IA / CA
(napr. teórie učenia, vývoj a dôsledky IA / CA, bludné kruhy
závislosti, atď.)
Podpora sociálnej komunikácie a prepojenia v skupine a
individuálneho nastavenia
Stredná fáza
Identifikácia spúšťačov dysfunkčného použitia internetu
(napr. emočných stavov, maladaptívnych kognícií, denných
ťažkostí atď.) písanie si záznamov – denníka
Funkčná analýza návykového správania
Povolenie funkčného použitia internetu pri využití vhodných
stratégií riešenia problémov
Pomoc pri budovaní sociálnej siete v reálnom živote
Budovanie alternatívnych aktivít
Self monitoring – sebapozorovania na redukciu prokrastinačných
tendencií
Podpora sociálnej komunikácie
Expozičný tréning (konfrontácie a odstránenie prístupu
ku kritickým aplikáciám, napr. vlastného avatara)
Trénovanie zručností
(napr. copingové stratégie pri strese a problémoch, sociálne
zručnosti, budovanie alternatívnych aktivít, atď.)
Podpora funkčného použitia počítača a využívania internetu
Ukončenie
prevencia
relapsu
Prehľad transferu terapeutických techník a nástrojov do bežného
života
Funkčný počítač/použitie internetu
Vypracovanie nástrojov prevencie relapsu
Spracované podľa Jäger et al. (2012)
87
Program STICA je špecifický v tom, že pracuje aj s komorbidnými pacientami, čo
výrazne komplikuje priebeh liečby závislosti od internetu (Jäger et al., 2012).
Efektivita tohto prístupu je potvrdená vo viacerých výskumoch (Jäger et al., 2012;
Wölfling et al., 2019).
Odborníčky Kuss a Lopez-Fernandez (2016) zhŕňajú hlavné poznatky pri využití
terapie založenej na kognitívno-behaviorálnom prístupe. Takéto terapie sú zväčša
individuálne, respektíve kombinujú individuálnu a skupinovú terapiu. Typický KBT
program trval po dobu niekoľkých mesiacov, od 8 sedení do 28 sedení, ktoré zahŕňali
skupinové aj individuálne sedenia a sedenia trvali medzi jednou až dvoma hodinami.
Témy, na ktorých pacienti na sedeniach pracovali, boli nasledovné:
1. identifikácia internetovej aplikácie a konkrétneho správania, ktoré sú spojené
s príznakmi závislosti;
2. oblasť kontroly (napr. sebapozorovanie svojich pocitov, impulzivity a vzťah
medzi klientom a internetom smerujúci ku sebamanažmentu
a k obmedzovaniu používania internetu);
3. zásady zdravej komunikácie, napríklad medzi rodičmi a deťmi a zdieľanie
úspešných príbehov;
4. uvedomenie si reálneho stavu (hlavne v oblasti vnímania a prijímania
internetového obsahu a online vzťahov – nadviazané a rozvinuté vzťahy
prostredníctvom internetu);
5. odvykacie techniky aplikované na problémové internetové správanie
a konkrétne aplikácie (napr. uvedomenie a uznanie si návykového správania
a ukončenie takéhoto správanie);
6. ďalšie premenné, ktorú súvisia, respektíve prispievajú k závislosti (napr.
plánovanie vysokoškolského štúdia, problémy v manželstve, burnout
v zamestnaní, problémy so spolupracovníkmi alebo akademické problémy).
Vo všeobecnosti KBT závislosti od internetu pracovala s niekoľkými etapami,
vrátane budovanie tímu s podporou rodičov, probačného štádia pre stabilizáciu
a prevencie relapsov. Dôraz sa kládol na využitie množstva diagnostických nástrojov
(sebaposudzovacích, ale aj iných) odhaľujúcich postup v terapii a aj celkový efekt
terapie (Kuss & Lopez-Fernandez, 2016).
Prístupy k liečbe závislosti od internetu vychádzajúce z tretej
vlny KBT
Kognitívno-behaviorálna terapia sa vyvíja a v súčasnosti okrem osvedčených a stále
používaných behaviorálnych a kognitívnych prístupov (ktoré nazývame prvá a druhá
vlna v KBT) nastupujú nové, progresívne prístupy, ktoré súborne nazývame treťou
vlnou v KBT (Šlepecký et al., 2018). Špecifikom tretej vlny je, že oproti minulosti
88
kladie väčší dôraz na vnútornú motiváciu klienta, ktorá je nositeľom zmeny, na prácu
s imagináciou, na hranie rolí a psychodrámu, preberanie raných zážitkov a tráum, na
priamu prácu s emóciami a na naratívne prístupy. Ostáva však dôraz na teóriu
učenia, merateľnosť a hodnotenie výsledkov a na pragmatický, otvorený prístup ku
klientovi. Integruje a využíva prvky z viacerých psychoterapeutických prístupov ako
gestalt, vzťahová psychoanalýza, mentalizačná terapia či existenciálna terapia
(Šlepecký et al., 2018). Pri liečbe závislosti od internetu sú v literatúre popísané
najmä dva prístupy tretej vlny: Mindfulness a Acceptance and Commitment Therapy.
Terapia pomocou Mindfulness (pojem mindfulness je do slovenčiny prekladaný
zväčša ako všímavosť) je založená na využívaní meditačných postupov pri zmiernení
alebo prekonávaní osobného utrpenia. Autorom je Jon Kabat-Zinn. Vychádza
z meditačných technik tradície budhizmu a zenu. Mindfulness sa využíva najmä
pri znižovaní miery stresu, depresie, úzkosti a tiež stále viac pri terapii závislosti
(Marcus, 2014; Shonin et al., 2014). Prostredníctvom techník všímavosti sa klienti
naučia zväčšovať svoj mentálny odstup od psychického nutkania – baženia. Tento
prístup sa považuje za vhodný na liečenie behaviorálnych závislostí z nasledujúcich
dôvodov:
a) meditácia môže znížiť relapsové a abstinenčné príznaky,
b) všímavosť môže regulovať narušený emočný stav súvisiaci so závislosťou,
c) techniky môžu pomôcť rozpoznať vnútornú hodnotu života namiesto
povrchnej odmeny za návykové činnosti,
d) je možné znížiť významnosť nechcenej aktivity v živote klienta
e) a zvýšiť trpezlivosť (Van Gordon et al., 2017).
Výskumy ukazujú, že využitie prístupu Mindfulness (najmä nehodnotenia
a nesúdenia) naozaj redukujú viaceré prejavy závislosti od internetu (Arslan, 2017;
Calvete et al. ,2017; Ke et al., 2019; Lan et al., 2018).
Acceptance and Commitment Therapy ACT – do slovenčiny sa zväčša prekladá
ako terapia prijatia a záväzku. Ide o empiricky podloženú psychologickú intervenciu,
ktorá na zvýšenie psychologickej flexibility využíva stratégie prijatia a všímavosti
zmiešané rôznymi spôsobmi so záväzkami a zmenami správania (Hayes et al., 2016).
Autorom ACT je Steven C. Hayes. ACT bežne využíva šesť základných princípov, ktoré
klientom pomáhajú rozvíjať psychologickú flexibilitu:
1. Kognitívna defúzia – oddelenie: Učebné metódy na znižovanie tendencie
konkretizovať a realizovať nežiaduce myšlienky, obrazy, emócie a spomienky.
2. Prijatie: Umožnenie nechceným psychickým procesom (zážitkom,
myšlienkam, pocitom a nutkaniam) prichádzať a odchádzať bez toho, aby ste
s nimi zápasili.
3. Kontakt s prítomným okamihom: Uvedomenie si tu a teraz, skúsenosť
s otvorenosťou, záujmom a vnímavosťou (napr. všímavosť).
89
4. Pozorujúce ja: Prístup k transcendentálnemu pocitu seba, kontinuite vedomia,
ktorá sa nemení.
5. Hodnoty: Objavovanie toho, čo pre seba považujeme za najdôležitejšie.
6. Záväzok: Stanoviť si ciele podľa hodnôt a zodpovedne ich plniť v službách
zmysluplného života (Robb, 2007).
ACT sa používa najmä v liečbe závislosti na online pornografii (Twohig & Crosby,
2010; Crosby & Twohig, 2016), pri liečbe závislosti od smartfónu (Yu & Son, 2016),
ale aj pri všeobecnej závislosti od internetu (Cash et al., 2012; Young, 2007).
Multimodálna psychoterapia (eklektická)
Častým prístupom ku liečbe nelátkových závislostí je kombinácia viacerých
prístupov. V literatúre je prítomná pod viacerými označeniami: multimodálna
terapia, eklektická, ale tiež integratívna. Technický eklekticizmus je spájanie,
kombinácia používaných metód v praktickom psychoterapeutickom procese
v závislosti od problému klienta a v závislosti od jeho potrieb, požiadaviek, prípadne
osobných dispozícií bez stotožňovania sa s teóriami, z ktorých tieto metódy vzišli.
Snahou technického eklekticizmu je zlepšenie schopnosti zvoliť pre konkrétneho
človeka s konkrétnym problémom najlepšiu liečbu (Prochaska & Norcross, 2018).
Môžeme tiež hovoriť o terapii šitej na mieru klienta. Svojím pragmatizmom
a použitím všetkého, čo je overené a funguje, má blízko ku modernej KBT. A na
druhej strane – eklektické smery často masívne využívajú techniky a postupy z KBT.
Eklektický, multimodálny prístup zahrňuje viacero terapeutických prístupov, ale tiež
formátov terapie, ako sú skupinová, individuálna a rodinná terapia s intervenciou
v škole či práci.
Pri liečbe závislosti od internetu je často kombinovaná KBT s motivačným interview
a ďalšími prístupmi. Môžeme povedať, že táto kombinácia patrí ku zlatému
štandardu liečby patologického používania internetu. Huang et al. (2010) opisujú
6 výskumov efektivity terapie internetovej závislosti založených na eklektických
prístupoch, ktorých základom bola KBT v kombinácii buď s motivačným interview,
alebo ďalšími prístupmi. Výsledkom bolo signifikantné zlepšenie vo viacerých
sledovaných oblastiach (napr. kontrolované používanie internetu, zlepšenie
interpersonálnych vzťahov s blízkymi, návrat do školy alebo práce atď.).
Ďalšie prístupy využívané v liečbe závislosti od internetu
Pri terapii závislosti od internetu sú v literatúre opísané viaceré menej rozšírené
prístupy. Napríklad využívanie pozitívnej psychologickej intervencie zameranej na
klientov sociálny kontext (Khazaei et al., 2017) alebo využívanie Sandplay terapie
s mladistvými pacientami (Shi & Jang, 2016).
90
Pomerne častou súčasťou komplexnej liečby závislosti vo východnej Ázii je aj
pracovná terapia a tiež vojenský dril (Huang et al., 2010; Koo et al., 2011). Hlavne
zaradenie tvrdého vojenského drilu do programu terapie sa pre západný svet javí
ako nehumánne a stáva sa v západných krajinách často cieľom bulvárnej
medializácie.
Experimentálne bola použitá na liečbu závislosti od internetu aj elektrická nervová
stimulácia (ang. Transcutaneous Electrical Nerve Stimulation – TENS) 2/100-Hz
s povzbudivým účinkom (Wu et al., 2007).
Podobne v literatúre sú opísané experimenty s biofeedbackom a neurofeedbackom
pri liečbe závislosti od internetu (Pan & Dai, 2010; Poskotinova et al., 2020).
Veľmi zaujímavou oblasťou liečby závislosti od internetu je využívanie aplikácii
v samotných zariadeniach. Ide o aplikácie/programy, ktoré buď monitorujú aktivitu
pacienta na internete, alebo aj vďaka monitoringu aktivity vhodne intervenujú.
Napríklad obmedzujú niektoré funkcie, posielajú upozornenia, povzbudzujú
a odmeňujú abstinenciu (Aboujaoude, 2018; Ke et al., 2019; Lin et al., 20015).
4.2 Farmakoterapia závislosti od internetu
Pokusy liečiť závislosť od internetu pomocou farmák vychádzajú z logickej úvahy
o tom, že keď je závislosť od internetu podobná ako látkové závislosti, mala by byť
účinná aj farmakoterapia, ktorá je efektívna na látkové závislosti (Montag et al.,
2015). Výskumy patologických zmien mozgu (hlavne v dopamínergnom systéme)
závislých, a to aj u závislých od internetu, potvrdzujú úvahu o použití analogických
látok na liečbu. Ďalšou klinickou úvahou podporujúcou použite farmák je vysoká
komorbidita pri závislosti od internetu. Ak bude farmakoterapia zaberať
na pridružené (možno primárne) diagnózy, pacient by mal cítiť efekt aj na túžbe
po internetovaní a ďalších patologických príznakoch (Łukawski, et al., 2019; Santos
et al., 2016).
Farmakologická terapia však prináša aj viacero problémov. Zatiaľ nie sú stanovené
klinické štandardy takejto liečby. Je nedostatok výskumov, ktoré spĺňajú štandardy
pre klinický výskum (znáhodňované klinické kontrolované skúšky – Randomized
Controlled Trials – RCT). Relevantným problémom pri vykonávaní klinických skúšok
je vyvíjajúca sa nozológia, ktorá obsahuje nejednoznačné definície závislosti
od internetu a rozmanitosť diagnostických, prognostických a terapeutických kritérií.
Často sa objavujú výskumy opisujúce skôr kazuistickú rovinu nasadenia
psychofarmák (Montag et al., 2015). Problémy s nastavením tých správnych farmák
ilustrujú aj rôznorodé skupiny farmák, ktoré nachádzame pri liečbe závislosti
od internetu. Literatúra spomína terapiu s využitím farmák ako antidepresíva,
stabilizátory nálady, antagonisti ópiových receptorov alebo aj antipsychotiká
(Montag et al., 2015).
91
Pri využití antidepresív sa využíva najmä SSRI (selektívne inhibítory spätného
vychytávania serotonínu), ktoré pozitívne pôsobia na zlepšenie odolávaniu nutkaniu,
impulzívnosti, symptómov obsedantno-kompulzívneho spektra a tiež a zlepšujú
prejavy depresie, ktorá je so závislosťou od internetu často komorbidne spojená (Lee
et al., 2008). Stabilizátory nálady ovplyvňujú dlhodobú stabilitu nálady. Využívajú sa
pri liečbe bipolárnej poruchy, ale tiež pri liečbe alkoholizmu a ďalších návykových
látok (Montag et al. 2015). Pri potenciálnej liečbe závislosti od internetu sa vychádza
s podobnosti s poruchami bipolárneho spektra, najmä v oblasti impulzívneho
správania (Łukawski et al., 2019). Tuto podobnosť potvrdzuje aj vysoká celoživotná
prevalencia (až 70 %) bipolárnej poruchy u pacientov závislých na internete
(Shapira at al., 2003).
V literatúre sú opísané aj pokusy liečiť závislosť od internetu antagonistami
ópiových receptorov, ktoré sa často používajú na liečbu porúch kontroly impulzov
napríklad pri gamblingu, závislých na nakupovaní a na sexe (Bernardi & Pallanti,
2009). Výskumov s využitím farmák z tejto skupiny však je veľmi málo a majú skôr
formu kazuistiky (Montag et al., 2015; Przepiorka et al., 2014).
Úvaha o využití antipsychotík vychádza z úspešných pokusov liečiť rezistentné
formy obsedantno-kompulzívnej poruchy atypickými antipsychotikami. Niektoré
prejavy impulzivity a kompulzivity sa prekrývajú s prejavmi závislosti od internetu,
preto by takéto farmaká mohli pôsobiť aj na závislosť. Výskumov v tejto oblasti je
však pomerne málo (Łukawski et al., 2019; Montag et al., 2015).
Taktiež sa využívajú pri liečbe aj psychofarmaká z iných skupín. Napríklad
psychostimulanty ako methylphenidate (MPH), ktoré sa využívajú pri liečbe ADHD
(Huang et al., 2010; Przepiorka et al., 2014).
V nasledujúcej tabuľke 6 ponúkame prehľad psychofarmák využívaných pri liečbe
závislosti od internetu.
92
Tabuľka 6 Psychofarmaká využívané pri závislosti od internetu
Trieda Liek Pacienti
Hlavné
komorbidné
psychiatrické
diagnózy
Hlavné výsledky
antidepresíva
Escitalopram
závislí
od internetu,
online
gamingu
depresia
redukcia času online,
redukcia hrania online
hier, zlepšenie
depresívnych
symptómov, zníženie
závažnosti poruchy
internetového hrania
Bupropion
závislí
od online
gamingu
depresia
zníženie času
stráveného online,
zníženie túžby po online
hraní, zlepšenie
depresívnych
symptómov, zníženie
závažnosti poruchy
internetového hrania
antipsychotiká
Quetiapine
v kombinácii
s citalopramom
závislý
od internetu
(1 pacient)
bez
komorbidnej
diagnózy
skrátenie času
stráveného online,
zníženie obsedantnokompulzívnych
prejavov
antaganisti
ópiových
receptorov
Naltrexone
v kombinácii
so sertralinom
závislý
od internetového
sexu
(1 pacient)
obsedantnokompulzívna
porucha
remisia od nutkavého
používania internetu
a depresívnych prejavov
psychostimulanty
Methylphenidate
závislí
od online
gamingu
ADHD
zníženie používania
internetu, zlepšenie
príznakov ADHD,
zníženie závažnosti
poruchy internetového
hrania
Spracované podľa Łukawski et al., (2019), Montag et al., (2015), Przepiorka et al., (2014)
93
4.3 Účinnosť a efektívnosť psychoterapie závislosti
od internetu
Liečba závislosti od internetu je oblasť, ktorá zažíva v poslednom období naozaj
veľký boom. V texte vyššie sme opísali viaceré formy a prístupy ku terapii.
Od svojpomocných skupín až po liečbu pomocou psychofarmák. Aby sme však mohli
povedať, ktorá liečba je naozaj účinná a efektívna, musíme sa zamerať na výskumy
výsledku (Outcome) psychoterapie. Takýto výskum má veľký význam z viacerých
hľadísk. Zisťujeme, čo naozaj funguje a čo nie. Či je daný prístup efektívny, t .j. či
za kratší čas vieme dosiahnuť podobný alebo lepší výsledok ako iné terapie. Práve
takéto otázky sú dôležité pre pacientov – prijímateľov terapie. Pre psychoterapeutov,
aby vedeli po ktorom type terapie siahnuť. A v neposlednom rade pre zdravotné
poisťovne a rôzne štátne a súkromné inštitúcie, ktoré terapiu hradia.
Najviac výskumov efektu terapie závislosti od internetu produkuje kognitívnobehaviorálna
terapia, a to z veľmi racionálnych dôvodov. KBT závislosti od internetu
je vhodná na výskum pre väčšinou časovo ohraničené trvanie, využívanie
monitorovania a merania a tiež pre jej najväčšie rozšírenie. Preto predstavíme v tejto
časti viaceré výskumy efektu kognitívno-behaviorálnej terapie a následne
prestavíme metaanalýzy, ktoré zahŕňajú aj iné prístupy, prípadne ich kombinácie.
Profesorka Kimberley Young (2007, 2011a, 2011b, 2013, 2017), nestorka výskumu
závislosti od internetu, považuje KBT za liečbu prvej voľby, a to z dôvodu jej
dostupnosti a efektívnosti potvrdených výskumom. Sama predstavila metódu liečby,
kde kombinovala KBT s HRT- Harm Reduction Therapy, ktorú sme predstavili v tejto
kapitole. Podobné úspešné skúsenosti s liečením problematického používania
internetu s použitím KBT referovali odborníci v Holandsku (Billieux et al., 2017),
v Nemecku (Jäger et al., 2012, Wölfling et al., 2014) a najmä v Číne (Ge et al., 2011;
Huang et al., 2010 a mnohí ďalší). Young (2007) opisuje výskum, pri ktorom bola so
114 závislými od internetu aplikovaná KBT a signifikantné zlepšenie sa objavilo
u väčšiny pacientov do ôsmeho stretnutia. Šesť mesiacov po terapii boli stále schopní
zvládať symptómy závislosti.
Orzack et al. (2006) popisuje terapiu 35 mužov so závislosťou na online sexe
liečenou skupinovou formou KBT. Boli vyšetrení pred terapiou po 8 a 16 stretnutiach
škálou depresivity, dotazníkom kvality života a metodikou na skúmanie intenzity
používania internetu. Pacienti vykázali štatisticky významné zlepšenie v depresii aj
v kvalite života, ale významne sa nepohli v používaní internetu.
Novšie výskumy referujú podobne povzbudivé výsledky, ale vo výskumných
dizajnoch už zohľadňujú viaceré kritériá kvalitných výskumov efektívnosti terapie
94
(Znáhodňované klinické kontrolované skúšky – ang. Randomized Controlled Trials –
RCT).
Du et al. (2010) popisujú dlhodobý efekt multimodálnej kognitívno-behaviorálnej
terapie na adolescentných študentoch v Šanghaji. Výskum bol robený na 56
pacientoch, náhodne rozdelených do skupiny s KBT (n=32) a kontrolnej skupiny
(n=24), ktorá nedostala žiadnu terapiu. Po šiestich mesiacoch sa obe skupiny zlepšili
v čase trávenom online, ale iba KBT skupina sa zlepšila aj v time – manažmente,
v emocionálnych, kognitívnych a behaviorálnych symptómoch. Young (2013)
popisuje terapiu 128 závislých s využitím CBT – IA. 95 % klientov bolo schopných
manažovať symptómy závislosti po 12 týždňoch terapie a 78 % dosiahlo trvalú
zmenu po šiestich mesiacoch od skončenia liečby. Nemeckí autori Jäger et al. (2012)
a Wölfling et al. (2014) referujú o efektívnom využití KBT vo forme krátkej
manualizovanej terapie závislosti od internetu a počítačových hier (STICA – Short-
Term Treatment of Internet and Computer Game Addiction) aj s využitím
znáhodňovania a kontrolných skupín. Oba tímy referujú o povzbudivých výsledkoch
a signifikantnej zmene v štýle používania internetu a hrania hier. Signifikantná
zmena sa dostavila aj pri ďalších symptómoch závislosti.
KBT prístup sa využíva po celom svete, čoho príkladom je aj aktuálny výskum
kórejských terapeutov (Han et al., 2020). KBT využívali pri liečbe závislosti
od hrania a skúmali u pacientov aj impluzivitu, anxietu, vyhýbanie sa problémom,
problémy rodiny a životného prostredia. Výskumu sa zúčastnilo 101 pacientov, ktorí
ukončili KBT program a 104 pacientov s podpornou terapiou ako kontrolná skupina.
KBT program pozostával zo štrnásť 90-minútových stretnutí jedného terapeuta
z piatimi pacientami 1 alebo 2-krát týždne. Skupina podpornej terapie navštevovala
psychiatrickú ambulanciu raz alebo dvakrát týždenne, kým neabsolvovala 14
návštev. Výsledky sa merali z hľadiska zlepšenia závislosti na hraní, psychologických
symptómov a sociálnej interakcie. Obe skupiny sa po absolvovaní programu zlepšili
v symptómoch závislosti od hrania. KBT program však výraznejšie (67 %) oproti
podpornej skupine (34 %). KBT program však vykazoval výrazné zlepšenie aj
v úzkosti, impluzivite a sociálnom vyhýbaní sa. Pacienti v KBT skupine sa zlepšili aj
v pozornosti, depresívnych symptómoch a rodinnej súdržnosti (Han et al., 2020).
Počet výskumov a ich kvalita (RCT) v tejto oblasti dovoľuje vedcom spracovávať aj
prehľadové články a metaanalýzy efektu psychoterapie, kde sú porovnávané nielen
KBT prístupy, ale aj ďalšie prístupy, prípadne ich kombinácia či kombinácia
s farmakoterapiou.
King et al. (2012) ponúkajú prehľadovú štúdiu štyroch terapií závislosti od internetu
u detí a adolescentov, využívajúcich KB prístup so signifikantným zlepšením nielen
v zníženom čase strávenom na internete, ale i v celkovej kvalite života. Winkler et al.
95
(2014) prezentujú metaanalýzu 16 výskumov, zahŕňajúcich 670 participantov.
Autori sa venovali všetkým druhom terapie aj s farmakoterapiou a liečenie
internetovej závislosti hodnotia ako efektívne. Štúdie vykazovali celkové zlepšenie
v symptómoch závislosti, ale aj času stráveného online, depresie a anxiety.
Veľmi prínosnú prehľadovú metaanalýzu ponúkajú aj Kaneez et al. (2013) pod
názvom Je kognitívno-behaviorálna terapia intervenciou pre závislosť od internetu?
Do prehľadu sa dostalo 16 výskumných správ z rôznych krajín, v ktorých bola na
liečbu závislosti od internetu použitá KBT. Odhliadnuc od limitov výskumov – najmä
malých skupín, slabších výskumných dizajnov, sa javí kognitívno-behaviorálny
prístup ako najsľubnejšia liečba. 87,5 % výskumov (14/16) dospelo k záveru, že
liečba KBT je pri internetovej závislosti účinná a 12,5 % (2/16) stále pokračuje
vo výskume v tejto oblasti. KBT je efektívna pri liečbe samotnej závislosti, ale aj pri
komorbidite s inými diagnózami. Autorky uvádzajú, že samotná KBT je účinný
prostriedok pri liečbe, účinnosť sa však ešte zvýšila, keď bola KBT kombinovaná
s ďalšou terapiou, napr. s motivačným rozhovorom, medikamentóznou liečbou,
rodinnou terapiou atď.
Austrálski odborníci (Stevens et al., 2019) prezentujú metaanalýzu 12 štúdií, ktoré
pri terapii závislosti od hrania používali kognitívno-behaviorálne postupy. KBT bola
vysoko efektívna pri znižovaní symptómov závislosti od hrania a depresií
a preukázala miernu účinnosť pri znižovaní úzkosti po teste. Nepodarilo sa však
potvrdiť schopnosť KBT znížiť skutočný čas online ani významnosť zmeny
v katamnestickom vyšetrení. Súhrnné zistenia naznačujú, že KBT pri závislosti
od hrania je efektívna krátkodobá terapia, ktorá pôsobí na zníženie symptómov
závislosti a depresie. Vplyv KBT na zníženie skutočného času stráveného online je
však nejasný a nejasnosť je tiež pri potenciálne dlhodobých zmenách (Stevens et al.,
2019). Pri porovnaní KBT, skupinového poradenstva a intervencie prostredníctvom
športovej aktivity v južnej Ázii vychádza metaanalýza pozitívne pre všetky tri
programy (Liu et al., 2017). Ukazujú sa ako účinné pri znížení prejavov závislosti
od internetu. KBT je zvlášť účinná pri redukcii komorbídnych psychických
problémov ako depresia, úzkosť, agresivita, somatizácia, sociálna neistota, fóbická
úzkosť, paranoidné predstavy a psychotizmus. Skupinové poradenstvo bolo zvlášť
účinné pri v štyroch dimenziách závislosti od internetu vrátane časového
manažmentu, medziľudských a zdravotných problémov, tolerancie a nutkavého
používania internetu. Intervencia prostredníctvom športového tréningu zlepšovala
najmä abstinenčné príznaky (Liu et al., 2017).
Najčastejšou skupinou s excesívnym používaním internetu smerujúcim do závislosti
sú adolescenti, preto je logické uviesť metaanalitickú štúdiu terapií 305 adolescentov
vo veku 12 – 21 rokov autorov Malinauskas a Malinauskiene (2019). Do analýzy bolo
96
zapojených 6 výskumov. Porovnávali sa KBT, KBT s antidepresívom Bupropion,
Sandplay terapia a na správanie zamerané edukačné programy. Všetky štúdie mali aj
kontrolné skupiny. Výsledky ukazujú, že experimentálni účastníci, ktorým boli
poskytnuté psychologické intervencie, mali pri post teste signifikantne nižšiu
závažnosť závislosti od internetu ako kontrolná skupina, hoci medzi štúdiami bola
pozorovaná štatisticky významná heterogenita. Edukačné programy majú štatisticky
významné účinky na zníženie závažnosti závislosti od internetu. Analýza
skupinového prístupu KBT ukázala, že pri tejto metóde došlo k podobnému zníženiu
závažnosti symptómov závislosti, ale nie štatisticky významným spôsobom
(Malinauskas & Malinauskiene, 2019).
Juhokórejská metaanalýza skúmala účinky terapeutických intervencií na závislosť
od internetu u dospievajúcich (Chun et al., 2017). Analyzovala 70 výskumov vrátane
diplomových prác, ktoré referovali o kontrolovaných štúdiách. Odborníci odhalili
rozdiely medzi skupinami na základe teoretického modelu použitého v terapii,
veľkosti intervenčnej skupiny a trvania intervencie. Integratívna terapia generovala
vyšší účinok, v porovnaní s inými modelmi liečby, ako je kognitívna behaviorálna
terapia a terapia realitou. Najúčinnejšie boli terapeutické skupiny vo veľkosti 9 až 12
pacientov. Liečebné intervencie, ktoré trvali 8 alebo viac týždňov, odhalili väčší
účinok v porovnaní s kratšími intervenciami (Chun et al., 2017).
V poslednej dekáde významne narástol počet výskumov efektívnosti terapie
závislosti od internetu. Stále viac sa objavujú kvalitné výskumy, ktoré rešpektujú
postupy RCT – Randomized Controlled Trials – znáhodňované klinické kontrolované
skúšky. Takéto štúdie umožňujú dobré zovšeobecnenie výsledkov a zaradenie
výskumov do metaanalýz. Trendom sú výskumy efektu terapie zamerané špecificky
na jednotlivé druhy závislosti a ústup od výskumov terapie „všeobecnej“ závislosti
od internetu. Najčastejšia je závislosť od online hrania, ale objavujú sa aj terapie
závislosti od online sexu a smartfónov, ktoré zase súvisia so sociálnymi sieťami
a médiami. Výskumy efektu terapie pri závislosti od hrania sú ovplyvnené zaradením
tejto diagnózy do diagnostických manuálov ako DSM-5 a ICD-11. Jasné definované
diagnostické kritériá pomáhajú pri zaradovaní pacientov do terapie. Všeobecne
môžeme povedať, že psychoterapia závislosti od internetu naozaj funguje a reálne
znižuje mieru závislosti a z toho vyplývajúcich psychických problémov. Kognitívnobehaviorálny
prístup je stále najčastejšie používanou terapiou z dôvodov, ktoré sme
už spomínali. Nové metaanalýzy stále pokladajú KBT za jednu z účinných
a efektívnych terapií, avšak aj iné terapeutické intervencie vychádzajú ako efektívne.
Najúčinnejšie sa javí integratívna – multimodálna terapia spájajúca viaceré prístupy.
Respektíve terapia, ktorej základ je tvorený postupmi KBT a je obohatená o prvky
z ďalších terapií. Napríklad pridanie motivačných rozhovorov, HRT, postupov
rodinnej terapie a sociálnej práce, ale aj metód práce s pacientami pochádzajúcimi
97
z tretej vlny KBT ako Mindfulness. Čo sa týka formy, najúčinnejšia je skupinová
forma vo veľkosti skupín 9 až 12 členov a trvanie skôr dlhšie (viac ako 8 týždňov).
Takýto typ výskumu je veľmi náročný z pohľadu organizácie a tiež financovania.
I keď produkuje rigorózne, porovnateľné a zovšeobecniteľné výsledky, nemusí
zachytávať všetky odnože intervencií a najmä rôznych kombinácií. Nezachytáva
napríklad rozbiehajúce sa používanie farmák pri závislosti od internetu, respektíve
ich častú kombináciu s psychoterapiou. Taktiež príliš nereflektuje komorbídne
prejavy závislosti od internetu. Ďalší nový trend, ktorý treba ešte preskúmať
v kombinácii s farmakami a psychoterapiou je využívanie technológií, napr.
monitorovacích aplikácií a umelej inteligencie pri liečbe závislosti. To sú potenciálne
veľmi účinné intervenčné postupy, ktoré ešte čakajú na hlbšie preskúmanie.
98
5. MOTIVAČNÉ ROZHOVORY
Koncept motivačných rozhovorov (angl. Motivational Interviewing, ďalej v texte MR)
bol pôvodne rozvinutý pri práci s ľuďmi závislými od alkoholu za účelom nájdenia
spôsobu, ako konštruktívne reagovať na ich potreby a na typicky prítomný odpor
a neochotu spolupracovať a popierať svoje problémy. Adolescenti bežne vykazujú
takéto znaky v správaní, čo nám umožňuje rozšíriť pole pôsobnosti techník tejto
metódy aj pre našu cieľovú skupinu, a preto sa v tejto kapitole venujeme okrem
základných techník aj špecifikám MR pri práci s adolescentmi. Viacerí odborníci
(Gabrhelík, 2015a; Naar-King & Suarez, 2011; Soukup, 2014) poukazujú na ich
využitie a efektivitu najmä na úrovni indikovanej prevencie. V posledných rokoch
viaceré štúdie preukázali, že MR majú pozitívny účinok pri práci s užívateľmi
návykových látok u mladistvých a mladých dospelých a práve táto skutočnosť
predstavuje vznikajúcu podporu efektívnosti MR aj pre ostatné druhy rizikového
správania. Máme na mysli opakované činy bez jasnej racionálnej motivácie, ktoré
nemožno ovládnuť a ktoré poškodzujú vlastné záujmy jedinca a jeho okolia. Naar-
King & Suarez (2011) vo svojej publikácii „Motivačné rozhovory s dospievajúcimi
a mladými dospelými“ ilustrujú ich využitie (okrem oblasti látkových závislostí) aj
v oblasti porúch návykov a impulzov, rizikového sexuálneho správania, porúch
príjmu potravy či školských problémov. Objektom intervencií s využitím vybraných
techník MR môže byť v niektorých špecifických prípadoch aj rodina (viac
Šavrnochová, 2017).
Motivačný rozhovor predstavuje metódu posilňovania vnútornej motivácie ku zmene
cez exploráciu a vyriešenie ambivalencie, ktorá „pomáha ľuďom poznať svoj
existujúci alebo blížiaci sa problém a niečo s ním urobiť. Je zvlášť účinná v prípadoch
ľudí, ktorí so zmenou váhajú alebo sú veľmi nerozhodní. Je zameraná na to, aby
pomohla prekonať ambivalenciu a pomohla človeku postúpiť na ceste ku
zmene“ (Miller & Rollnick, 2004, s. 46). Podľa Soukupa (2014, 2015) môžeme MR
charakterizovať ako humanistický komunikačný prístup zameraný na rozvoj
vnútornej motivácie klienta zmeniť svoje správanie. Nosným pilierom je teda
nedirektívny prístup zameraný na človeka, koncept MR je však štruktúrovanejší
a využíva prvky kognitívno-behaviorálnej terapie. Koncept MR podľa Dobiášovej et
al. (2008 In Kalina et al., 2008) nepracuje s jednoznačným pohľadom na motiváciu
klienta v zmysle, že klient buď je, alebo nie je ku zmene motivovaný, ale
predpokladá, že ľudia sú motivovaní, avšak stav pripravenosti ku zmene kolíše a je
ovplyvňovaný množstvom vnútorných a vonkajších podmienok. Rovnako dôležitá je
skutočnosť, že terapeut nepreberá autoritatívnu či expertnú rolu, ale zodpovednosť
99
za zmenu je na klientovi samotnom. Autori pôvodného konceptu MR William
R. Miller a Stephen Rollnick (2004) vidia samotný efekt intervencie MR so závislými
klientmi a s klientmi s rizikovým správaním práve v presune zodpovednosti
za zmenu na nich samotných. Úlohou poradcu/terapeuta (MR sú bežnou súčasťou
poradenských intervencií, ale ich presah je zrejmý a overený aj v rámci terapie
závislostí, v texte však budeme ďalej používať prevažne pojem poradca) je
vytvorenie takých podmienok a prostredia, ktoré posilňujú klientovu vnútornú
motiváciu, prípadne mu pomôžu využiť a zvnútorniť vonkajšiu motiváciu. To
znamená, že vývoj klientovej motivácie nie je len na klientovi, ale aj na poradcovi,
pretože zodpovedá za proces a jeho úlohou pri práci s klientom je priebežne
používať intervencie posilňujúce klientovu motiváciu (Rotgers et al., 1999).
5.1 Motivácia v oblasti závislostí
Kľúčový pojem motivácia (máme na mysli pripravenosť ku zmene, resp. túžbu
po nej) zahŕňa okrem iných aj integratívne teórie závislostí, ktoré sa najviac
približujú k bio-psycho-sociálno-spirituálnej paradigme. Podľa týchto teórií
„závislosť zahŕňa kombináciu mechanizmov, v ktorých faktory prostredia a vnútorné
rysy vytvárajú vedomú aj nevedomú motiváciu založenú na vyhľadávaní potešenia a
uspokojení alebo vyhýbaní sa nepríjemným stavom. Vonkajšie faktory interagujú s preexistujúcimi
dispozíciami a spúšťajú iniciálne správanie, ktoré potom prostredníctvom
interaktívneho procesu vedú k zmenám osobného kontextu a osobných dispozícií. Tým
vzrastá sila motivácie angažovať sa do (závislého) správania, ktoré nakoniec preváži
nad ostatnými typmi správania“ (Kalina et al., 2015, s. 105-108). Motivácia tak
predstavuje veľmi dôležitý prvok pre zmenu v kompulzívnom správaní. Mnohí
poradcovia a terapeuti sa zhodnú v tom, že motivácia a práca s motiváciou je pre
úspešnú liečbu závislostí nevyhnutná, resp. vysoko dôležitá. Pri tradičnom prístupe
k závislosti a závislému správaniu sa za motiváciu považuje uvedomenie si svojich
problémov, potreby terapie a aktívne zapojenie sa do terapeutického procesu, ktorý
môže zmeniť aktuálny stav. Miller (1985 In Rotgers et al., 1999) poukázal na fakt, že
motivácia je často používaná ako opak popretia alebo odporu a býva synonymom
konštrukcií, akými sú prijatie problému či rezignácia. Vymedzenie motivovaných
a nemotivovaných klientov je charakteristické pre tradičný prístup v terapii
látkových a nelátkových závislostí, ktorý pracuje s predpokladom, že klienti
vstupujúci do terapie sú motivovaní ku zmene a v budúcnosti sú rozhodnutí
abstinovať. Fakt, že motivácia sa mení a je možné ju ovplyvňovať, sa radí
k významným poznatkom v terapii závislostí v 20. storočí (Nešpor, 2006). Preto je
práca s motiváciou neoddeliteľnou súčasťou terapie a tiež podmienkou, aby klient
v terapii zotrval. To, že nie je nutné, aby klienti prichádzali na terapiu odhodlaní ku
zmene, je typické pre kognitívno-behaviorálnu paradigmu. K tejto zmene
100
a k pochopeniu motivácie svojím modelom štádií zmeny prispeli Prochaska
a DiCelmente (1986, 1992 In Rotgers et al., 1999), ktorí zistili, že závislých je možné
rozlišovať podľa štádia procesu zmeny správania, v ktorom sa nachádzajú. Samotnú
motiváciu ku zmene možno chápať ako určitý proces usmerňovania, udržovania
a energetizácie správania, resp. proces zvýšenia alebo poklesu aktivity jedinca.
Centrálnou ideou motivácie je teda to, že zmena nastáva v dôsledku funkčnej
a motivačnej interakcie s druhými. Vplyvom rizikového správania sa táto základná
osobnostná dimenzia zásadne mení a je jednou zo štyroch faktorov (ďalšími sú
stupeň závislosti, kvalita osobnosti jedinca, kvalita jeho okolia vrátane sociálneho),
ktoré majú vplyv na úspech terapie (Kalina et al., 2008). Špecifikom môže byť
motivácia negatívna a pozitívna. Negatívna motivácia označuje nevýhody a problémy,
ktoré rizikové správanie prináša. Pozitívna motivácia predstavuje výhody, ktoré by
človek získal, ak by zmenil svoje kompulzívne správanie. Prístup poradcu preto môže
byť skutočne rozhodujúci v tom, či klient zvolí odpor alebo zmenu.
Ďalším smerom forumujúcim MR, je transteoretický model štádií zmeny Prochasku
a DiClementa (označovaný aj ako koleso/cyklus zmeny), ktorý spočíva v chápaní
zmeny ako komplexného procesu (obrázok 4). Motivácia je považovaná
za aktuálny vnútorný stav pripravenosti ku zmene, ktorá sa v rôznych situáciách
a v čase mení. Takto chápaná motivácia vyústila do modelu pozostávajúceho
z niekoľkých štádií zmeny, v rámci ktorých relaps je bežnou súčasťou procesu a je
vnímaný ako krok bližšie k uzdraveniu (Miller & Rollnick, 2004).
Obrázok 4 Fázy procesu zmeny
Spracované podľa Miller & Rollnick (2004)
101
Prekontemplácia
V prvej fáze ide o klientov, ktorí sa nachádzajú v štádiu, kedy ešte neuvažujú
o zmene, nevnímajú svoje problémové správanie ako problém, pretože im takéto
správanie prináša najmä pozitívne pocity a uspokojenie. Nevidia najmenší dôvod
niečo s tým robiť, pretože sú presvedčení, že majú svoje správanie pod kontrolou.
Často je prítomná externalizácia (ak aj je nejaký problém, môže zaň vonkajší svet)
a popieranie problému. V tejto fáze nie je vhodné motivovať klienta ihneď k úplnej
abstinencii, pretože nevidí k tomu dôvod. Poradca by sa mal zamerať na vzbudenie
pochybností u klienta a umožniť mu vidieť riziká spojené s problémovým správaním.
Aby sme nestratili kontakt s klientom, ponúkame mu služby minimalizujúce riziká
jeho správania. Cieľom práce s klientom v tejto fáze je posun do štádia kontemplácie.
Kontemplácia
Pre kontempláciu je typická ambivalencia (kolísanie medzi túžbou pokračovať
v problémovom správaní a rozhodnutím prestať). Jedinec váha, či zmení svoje
správanie, pretože takéto správanie mu ešte stále prináša uspokojenie, no už sa
objavujú pochybnosti o jeho správnosti, ako aj obavy z budúceho vývoja. Avšak
pozitíva a negatíva zmeny sú vyrovnané. Tu je dôležité nezvoliť konfrontačný prístup
ku klientovi, pretože ho môžeme posunúť smerom k rozvoju závislého správania a
nie ku zmene. Vhodné je posilňovať klientovu sebadôveru, pokúšať sa rozvíjať
rozpory, preskúmavať jeho závislé správanie z obidvoch strán (straty aj zisky)
a motivovať k drobným zmenám.
Rozhodnutie a proces prípravy na zmenu
Toto štádium obsahuje vlastné rozhodnutie a proces prípravy na zmenu. Klientova
situácia sa zhoršuje a straty prevyšujú zisky. S blížiacim sa finálnym rozhodnutím
často stúpa u klienta ambivalencia. V tejto fáze je dôležitá príprava, keď klient spolu
s terapeutom plánujú konkrétne kroky k uskutočneniu zmeny. Preto je dôležité
posilňovať klientovu motiváciu ku zmene, získať si jeho spoluprácu pri vytváraní
následných cieľov a stratégií. V tomto štádiu bývajú klienti pozitívne naladení voči
zmene a často súhlasia s obmedzením návykového správania.
Akcia
V tomto štádiu klient realizuje svoj vlastný plán činnosti, pretože si sám praje zmenu
a chce ju zrealizovať. Môže ísť napríklad o rozhodnutie zúčastniť sa terapeutického
programu. Napriek tomu by poradca nemal zabúdať podporovať klienta, pretože
u neho môže pretrvávať pocit ambivalencie alebo zvažovanie ziskov a strát
spojených so zmenou. Preto by mal oceniť každý dosiahnutý úspech. K realizácii
potrebnej aktivity prispieva nepochybne aj dôveryhodný vzťah s poradcom.
102
Udržovanie
V štádiu udržovania sa klient snaží robiť aktivity a žiť tak, aby predchádzal relapsu
a dokázal fungovať v bežnom živote bez excesívneho používania internetu. Je
vhodné, aby po návrate do pôvodného sociálneho prostredia využíval služby
doliečovacích stredísk a poradní, aby rovnako využíval stratégie potrebné na
udržanie zmeny a prevencie lapsu (ako napr. vyhýbanie sa rizikovým miestam
a situáciám, upevňovanie zdravého životného štýlu a pod.).
Relaps/laps
Relaps/laps je vnímaný ako normálny a takmer nevyhnutný moment procesu zmeny.
Hoci odborná literatúra (Kalina et al., 2015; Miller & Rollnick, 2002; 2004) v rámci
transteoretického modelu štádií zmeny explicitne vymedzuje fázu relapsu, klinická
prax poukazujúca na opodstatnenosť rozlišovania pojmov relaps a laps (lapsus)
a kontext našej témy nás vedie k preferovaniu pojmu laps/lapsus – krátkodobé
zlyhanie, skĺznutie (angl. Lapse). Wanigaratne et al. (1990 In Kalina et al., 2003,
s. 118) definuje laps ako „akékoľvek samostatné porušenie pravidiel alebo súbor
zásad, ktoré si jedinec sám stanovil a ktoré sa týkajú častosti alebo typu vybraného
cieľového správania.“
Naopak relaps nepredstavuje jednorázové zlyhanie, ale skôr následok lapsu, ktorý sa
vymkol kontrole. Relaps zahŕňa celý súbor kognitívnych a behaviorálnych procesov,
ktoré predstavujú návrat k predchádzajúcemu rizikovému správaniu sprevádzaného
pocitmi straty kontroly (Kalina et al., 2003). Laps teda môže poradca chápať ako
príležitosť k učeniu a/alebo k posilneniu klientovej schopnosti zabrániť prípadnému
ďaľšiemu lapsu (a relapsu). Reakcia klienta na laps môže rovnako poradcovi ukázať,
aká je jeho úroveň motivácie a ochota zmeniť svoje správanie. K lapsu môže dôjsť
v každej etape tohto modelu. Klient sa môže presunúť späť do prvého štádia, kedy
neuvažuje o zmene. Snahou poradcu je čo najrýchlejšie laps zastaviť a zároveň
pomôcť klientovi obnoviť pôvodné rozhodnutie ku zmene a znovu zahájiť proces
kontemplácie a rozhodovania.
Nasledujúca tabuľka 7 popisuje intervencie a motivačné úlohy poradcu smerom
ku klientovi v závislosti od fázy zmeny, v ktorej sa klient nachádza.
103
Tabuľka 7 Fázy a úlohy poradcu
Fáza Motivačné úlohy poradcu
Prekontemplácia
Vyvolať u klienta pochybnosti, posilniť vnímanie rizika
a ťažkostí, ktoré súčasné správanie prináša.
Kontemplácia
Nakloniť rovnováhu žiaducim smerom, pripomenúť
dôvody
pre zmenu a riziká, pokiaľ zmena nenastane.
Rozhodnutie
Pomôcť klientovi, aby sa rozhodol pre najlepší variant
akcie smerujúcej ku zmene.
Akcia Pomôcť klientovi urobiť všetko potrebné.
Udržovanie
Pomôcť klientovi nájsť a použiť metódy, ktoré zabránia
re/lapsu.
Relaps/laps
Pomôcť klientovi, aby obnovil proces uvažovania,
rozhodnutia atď.
Spracované podľa Miller & Rollnick (2004)
Pri práci s motiváciou klienta sa odporúča využívať špeciálne techniky smerujúce
k jej posilneniu pozitívnym smerom:
 Odovzdávanie rád
Hoci sa môže zdať, že odovzdávanie rád sa prieči nedirektívnemu prístupu,
autori na základe viacerých výskumov (viac Miller & Rollnick, 2004) dospeli
k záveru, že dobre načasovaná rada odporúčajúca zmenu môže mať veľký
vplyv na zmenu. Účinné a dobré rady musia jasne smerovať k určitému
problému, riziku a mali by obsahovať poučenie, prečo je potrebná zmena
a samotná rada by mala navrhovať konkrétnu zmenu.
 Odstraňovanie prekážok
Máme na mysli prekážky, ktoré stoja v ceste snaženiu sa o zmenu. Ide
o praktické problémy (napr. problém s dochádzaním na skupiny anonymných
závislých z dôvodu veľkej vzdialenosti a pod.), ktoré klient dokáže pomenovať
a spolu s poradcom hľadá vhodné riešenia.
 Ponuka výberu
Rozhodnutie posilňuje motiváciu ku zmene, preto poradca klientovi pomáha,
aby sa cítil slobodný a zodpovedný uskutočniť takéto osobné rozhodnutie.
 Znižovanie príťažlivosti
Poradca sa snaží znižovať príťažlivosť doterajšieho spôsobu života a odhaliť
klientove dôvody pokračovať v súčasnom spôsobe správania. Ako efektívne sa
104
javí informovať klienta o negatívnych následkoch jeho správania. Veľkú rolu
zohrávajú aj spoločenské okolnosti a ľudia, s ktorými je klient v kontakte. Ak
mu pomáhajú pokračovať v doterajšom spôsobe života, prehliadajú alebo
chránia klienta pred následkami jeho konania (kontext kodependentného
správania, viac Šavrnochová, 2017), zmena pravdepodobne nenastane. Pokiaľ
ale okolie vyjadrí obavy, poukáže na negatívne následky klientovho
nevhodného správania a ponúkne mu pomoc, motiváciu ku zmene to zvyšuje.
 Uplatnenie empatie
Empatia poradcu predstavuje účinný faktor podporujúci zmenu. Ide
o špecifickú zručnosť, ktorá obsahuje porozumenie inému človeku (jeho
názorom, výrokom, postojom) cez reflexívne počúvanie.
 Poskytovanie spätnej väzby
Poskytovanie spätnej väzby je ďalším významným motivačným prvkom.
Poradca poskytuje klientovi jasnú spätnú väzbu o jeho súčasnej situácii, jej
následkoch a ohrozeniach, ktoré prináša.
 Vyjasňovanie cieľov
Poskytovanie spätnej väzby a vyjasňovanie cieľov tvoria motiváciu ku zmene.
Je dôležité, aby ľudia usilujúci sa o zmenu mali stanovený jasný,
dosiahnuteľný a realistický cieľ a zároveň poznali svoju aktuálnu situáciu
vďaka podanej spätnej väzbe.
 Aktívna pomoc
Poradca má na celkový priebeh klientovej zmeny veľký vplyv, a preto je
aktívny záujem o zmeny prebiehajúce u klienta nevyhnutný. Poradca by mal
svojím konaním a iniciatívou posilňovať klientovu zodpovednosť, klientovo
začatie procesu zmeny a pokračovanie v nej. Záujem o klienta a poradcova
iniciatíva v podpore zmeny problémového klientovho správania býva účinným
faktorom v procese zmeny.
5.2 Základné fázy a techniky vedenia motivačných
rozhovorov
Miller a Rollnick (2013 In Soukup, 2014) vymedzili štyri základné fázy, ktoré na seba
nadväzujú a nie je možné postúpiť do vyššej fáze bez toho, aby boli naplnené aspoň
základné podmienky fázy predchádzajúcej.
Vo fáze budovania vzťahu je hlavnou úlohou poradcu vytvoriť s klientom kvalitné
spojenectvo a dôverný vzťah. Podľa Soukupa (2014, s. 108) „dobrým nástrojom
k budovaniu vzťahu sú aj základné techniky MR – reflektívne počúvanie, otvorené
otázky, oceňovanie a zhrňovanie. Sú pracovníkovým výrazom záujmu a snahy
o porozumenie, dávajú klientovi priestor k tomu, aby hovoril o veciach, ktoré sú pre
105
neho podstatné, podporujú klienta.“ Ďalej sem radíme porozumenie potrebám klienta,
prispôsobovanie intervencie (obzvlášť účinné v práci s adolescentmi), prijatie,
ocenenie a objasnenie toho, čo ako klient môže očakávať.
Vo fáze zamerania rozhovoru sa poradca snaží pomôcť klientovi ujasniť si tému
a problémy, s ktorými prichádza. Na základe hierarchie potrieb pomáha klientovi
vybrať to, čo je pre neho najaktuálnejšie a na čom chce aktuálne pracovať. Rizikom
v tejto fáze môže byť netrpezlivosť alebo obavy poradcu, ktoré môžu viesť k tomu, že
presadzuje alebo priamo určuje oblasť tém bez ohľadu na potreby a možnosti
klienta. Preto je vhodné témy zmapovať a priamo sa klienta spýtať, ako by chcel
pokračovať v procese zmeny (čo z toho, čo bolo povedané, mu príde najdôležitejšie),
príp. poradca môže vložiť vlastnú tému/oblasť, ponúknuť vlastný pohľad
a informácie, ktoré klient môže využiť k rozhodovaniu.
Evokácia ako ďalšia fáza je zásadným a pre MR charakteristickým postupom, aby
klient sám uvádzal dôvody ku zmene a nápady, ako ju uskutočniť. Poradca sa pri
rozhovore zameriava najmä na reč zmeny a okolnosti, ktoré so zmenou súvisia.
Evokácia má dva základné aspekty – dôveru v schopnosť klienta prísť na to, prečo
chce zmenu a ako postupovať a druhým aspektom je súbor možných a vhodných
spôsobov a stratégií, ako pri evokácii postupovať.
Fáza plánovania nastupuje vtedy, keď klient považuje zmenu za dostatočne dôležitú
a sám si v dostatočnej miere dôveruje (jednak vo svoje vlastné schopnosti a tiež
v praktických možnostiach dosiahnutia zmeny). Podľa Soukupa (2014, s. 110)
„podstatou plánovania je prechod od budovania motivácie (rozvíjanie rozporov
a podpory dôvery vo vlastné schopnosti) k príprave konkrétneho plánu, jeho vlastná
príprava a podpora pri realizácii“.
Základné techniky vedenia motivačných rozhovorov
Pri praktickom využívaní MR je nevyhnutné, aby poradca dokázal pracovať
so základnými postupmi a komunikačnými technikami a súčasne aby disponoval
zručnosťami podporujúcimi budovanie klientovej motivácie ku zmene a k reči
zmeny. Miller a Rollnick (2002) upozorňujú na šesť špecifických oblastí, ktorým je
potrebné sa v rámci intervencie vyhnúť:
1. Nerozvíjať a neviesť diskusiu formou otázok a odpovedí.
2. Nepresadzovať jednostranné stanoviská vo vzťahu k problematike zmeny.
3. Nevystupovať v roli experta na všetky oblasti.
4. Nenálepkovať problém.
5. Nezamerať sa predčasne na nejaký cieľ.
6. Nezvaľovať na klienta vinu za jeho správanie.
106
Naopak, autori MR koncipovali tzv. stratégiu OARS+ (ide o akronym zostavený
z kľúčových slov jednotlivých stratégií, s výnimkou bodu 5) – Open (otvorené),
Affirming (povzbudzovanie), Reflective (reflektovanie) a Summarizing
(rekapitulácia).
1. Kladenie otvorených otázok.
2. Povzbudzovanie klienta.
3. Reflektívne počúvanie.
4. Rekapitulácia/reflektovanie.
5. + Evokácia reči zmeny.
V nasledujúcom texte sa budeme bližšie venovať základným technikám s ukážkami
konkrétnych príkladov a uvedeným stratégiám vedenia MR doplnených Soukupom
(2014, 2015) a jeho praktickými skúsenosťami z práce s klientom.
 Reflektívne počúvanie
Základom pre reflektívne počúvanie je schopnosť poradcu byť empatický
(jeden zo základných princípov MR), bez ktorej by nebol schopný hlbšieho
porozumenia klientovho prežívania. Použitie reflektívneho počúvania
napomáha klientovi porozumieť samému sebe, svojej ambivalencii, motivácii
a posilňuje proces porozumenia medzi klientom a poradcom. Práve táto
technika podporujúca porozumenie na hlbšej úrovni zbližuje a oslobodzuje,
klient sa cíti bezpečnejšie a stráca potrebu chrániť sa či byť v odpore. Niekedy
reflektívne počúvanie stačí k tomu, aby sa zmenilo prežívanie klienta v smere
zmeny, aby si klient uvedomil rozpor medzi súčasným správaním a tým, čo by
chcel, a aby pocítil, že je schopný zmenu uskutočniť. Reflektívne počúvanie
umožňuje hlbšie porozumenie. Pomocou neho poradca vyjadruje záujem,
empatiu, porozumenie klientovi a napomáha tiež budovať vzťah.
Nasledujúce príklady reflektujú reakcie poradcu (P) na jeden výrok klienta (K)
(inšpirované Soukupom, 2015):
K: „Nemám odvahu povedať rodičom, že neviem s tým prestať. Už aj tak som im
spôsobil veľa problémov a mama sa veľmi trápi. Je to moja vina, že som to
nechal zájsť tak ďaleko.“
P(1): „Nechcete rodičov ešte viac sklamať.“ (porozumenie a podpora vzťahu,
vyjadrenie prijatia)
P(2): „Záleží vám na rodičoch a nie je vám jedno, ako to prežívajú.“ (podpora
hľadania dôvodov ku zmene)
P(3): „Napadlo vás porozprávať sa o tom s rodičmi.“ (podpora dôvery vo vlastné
schopnosti)
V klinickej praxi sa bežne môžeme stretnúť s pojmom reflexia, pričom môže ísť
o jednoduchú reflexiu, ktorá ukazuje poradcov záujem, pozornosť a nepridáva nič
k povedanému (napr. „Ak tomu dobre rozumiem...“.) a komplexnú reflexiu – poradca
107
sa snaží „prečítať to, čo je medzi riadkami“, teda odhaduje možný hlbší význam
hovoreného zo strany klienta a prehlbuje porozumenie (napr. „Nie je ľahké udržať si
v takomto prostredí vlastný názor.“). Ku komplexným reflexiám patria aj reflexie
pocitov klienta, metafory. K ďalším typom reflexií radí Soukup (2014) zosilnené
(napr. „Urobili ste maximum, čo sa dalo urobiť“) a zoslabené reflexie (napr. „Trochu
váhate, či to máte povedať rodičom.“), pri ktorých poradca posúva klientov výrok
do krajnosti. Poukázaním na ambivalenciu, či nesúlad v tom, čo klient hovorí alebo
povedal, môže poradca využitím dvojstrannej reflexie dať klientovi
nekonfrontačným spôsobom možnosť sa nad tým zamyslieť. Pri používaní reflexií sa
odporúča používať na konci vety oznamovací tón hlasu, nie opytovací, napr. „Na
jednej strane sa obávate reakcie rodičov, na druhej strane by ste im to chceli povedať
a aj vám by sa uľavilo.“
 Otvorené otázky
Práve na začiatku budovania vzťahu medzi poradcom a klientom je dôležité
vytvoriť atmosféru dôvery a bezpečia, v ktorej má klient priestor na hovorenie
a vysvetľovanie. Otvorené otázky neumožňujú jednoslovnú, jednoduchú
odpoveď. Poradca ich využíva v priebehu celého rozhovoru v situáciách, kedy
chce podporiť klientovo rozprávanie alebo posunúť tému rozhovoru. Tento
typ otázok v porovnaní so zatvorenými necháva klientovi dostatočný priestor
na to, aby hovoril o dôležitých aspektoch svojich problémov a aby prezentoval,
ako on sám vidí a vníma svoju situáciu. Napr. „Spomínali ste vaše problémy
v poslednom období doma. Rád by som sa o tom s vami porozprával. Čo keby ste
začali od začiatku, od tej prvej hádky s otcom?“ alebo „Ako vnímate túto situáciu
vy?“
 Oceňovanie
Oceňovanie klienta je podľa Soukupa (2014, s. 46) jedna z alternatív, „ako
vrátiť klientom nádej a vieru v možnosť zmeny“. Predpokladom pre oceňovanie
je poradcova schopnosť vidieť klientove úspechy a snahu a schopnosť ich
autenticky, úprimne a citlivo vyjadriť tak, aby klient toto ocenenie bol schopný
prijať. Ide o ďalšiu formu posilňovania klientovho sebavedomia a viery
v schopnosť zrealizovať zmenu (najmä vo fáze, keď má klient po opakovaných
neúspešných pokusoch často tendenciu rezignovať). Napr. „Ďakujem, že ste
dnes prišli, viem, že to bolo pre vás ťažké“; „Super, že ste dodržali všetko, na čom
sme sa dohodli na našom poslednom stretnutí“ alebo „Je dobré, že ste venovali
čas aj niečomu inému a išli s rodičmi na chalupu, kde nie je signál.“
 Zhrňovanie
Tento typ techniky je vhodné používať na reflektovanie podstatného, čo bolo
povedané v rámci predchádzajúcej konverzácie s klientom. Môže sa použiť
v úvodnej časti stretnutia (zhrnutie podstatného z predchádzajúceho
108
stretnutia), počas rozhovoru (zhrnutie ambivalencie, reflexia dôvodov
ku zmene, príklady reči zmeny) a na konci (komplexné zhrnutie a pomoc
klientovi vidieť súvislosti a celú šírku danej situácie alebo problému).
„Zhrňovaním pomáhame klientom zorganizovať ich zážitky, ponúkame im
určitý rámec či uhol pohľadu, dávame najavo záujem a pozornosť, zároveň
máme sami možnosť si utriediť a ujasniť, čo sme počuli“ (Soukup, 2014, s. 48).
Zhrňovanie môžeme využiť aj na výber novej témy alebo na zmenu zamerania
rozhovoru (Soukup, 2015).
 Informovanie
Dôležitou zložkou MR je poskytovanie informácií a rád klientovi. Podľa Millera
& Rollnicka (2002) má byť odborná informácia poskytovaná klientovi na jeho
vlastnú žiadosť alebo s jeho výslovným súhlasom. Dôležité teda je, aby išlo
o vyžiadané informácie a rady, v opačnom prípade poradca vyvolá u klienta
tzv. obhajovací reflex. Poradca by mal preto pristúpiť k poskytovaniu
informácií až vo chvíli, keď vie, že to klienta skutočne zaujíma (nevyvolá
u neho obhajovanie), a tak zvýši pravdepodobnosť zmeny.
Soukup (2015) odporúča v troch krokoch nasledovný postup informovania:
1. Poradca sa najskôr snaží zistiť, čo klient už vie a čo ho ešte zaujíma.
2. Pri poskytovaní vlastnej informácie môže poradca požiadať o súhlas (napr.
„Niečo ma napadlo, rád by som vám to povedal...“), vyjadriť, že informáciu
môže odmietnuť (napr. „Neviem, či sa vám to bude zdať užitočné...“),
informáciu poskytnúť neutrálnou formou s využitím skúseností iných ľudí
(napr. „Niektorým ľudom pomáha...“).
3. Po každej informácii, ktorú pracovník poskytne klientovi, je vhodné zistiť,
čo si o tom klient myslí, ktorá z alternatív mu pripadá najprijateľnejšia pre
jeho situáciu.
 Reč zmeny
Vyjadrenia klienta smerujúce ku zmene, o ktorú sa klient s poradcom snažia,
nazývame reč zmeny (angl. change talk) (Miller & Rollnick, 2002; Soukup
2014). Pôvodne reč zmeny autori MR označovali ako sebamotivujúce
prehlásenie. Výroky, v ktorých klient obhajuje svoju súčasnú situáciu,
vymenúva dôvody, prečo zmenu nechce, nepotrebuje alebo nemôže
uskutočniť, je pesimisticky naladený ohľadom zmeny, sa nazýva reč
zachovania statu quo. Čím viac takýchto výrokov klienta v komunikácii
s pracovníkom prevláda, tým je nižšia pravdepodobnosť, že zmení svoje
správanie. Reč statu quo sa vyskytuje v situáciách, v ktorých klient všetky
intervencie zamerané na zmenu správania aktívne odmieta (resistence talk),
prípadne vtedy, keď obhajuje súčasný stav a výhody, ktoré z neho vyplývajú
(sustain talk). Typickými výrokmi pre túto kategóriu sú vety začínajúce na
109
„áno, ale...“, napr. „...ale čo na to povedia spolužiaci?“. Aj napriek rizikám, že pri
snahe pracovníka tento odpor zlomiť a zintenzívniť argumentáciu, sa reč
k statusu quo u klienta ešte zvýši, môžu výroky z tejto kategórie predstavovať
pre terapeuta cenný zdroj informácií o tom, ako postupuje pri práci s klientom
a kde, resp. v akej fáze sa klient aktuálne nachádza.
Súhlasíme so Soukupom (2014), že schopnosť rozlišovať medzi rečou zmeny
a statusom quo a taktiež schopnosť cielene s rečou zmeny pracovať, patrí
k najdôležitejším a pre MR špecifickým zručnostiam poradcu a terapeuta.
Na reč zmeny môže pracovník reagovať s využitím základných techník MR
(otvorené otázky, reflexie, ocenenie a zhrnutie).
Miller & Rollnick (2002) rozlišujú štyri druhy reči zmeny, ktoré Soukup (2014)
vymedzuje do dvoch základných:
- výroky poukazujúce na proces prípravy ku zmene správania
„Chcel by som viac času tráviť s rodičmi.“ (prianie zmenu uskutočniť)
„Ak to pôjde takto ďalej, budem mať zlé vysvedčenie“ (nevýhody súčasného
stavu)
„Keby som sa dohodol s rodičmi na nejakom pravidelnom režime.“ (schopnosť
zmenu uskutočniť)
„Budem mať viac času venovať sa futbalu.“ (výhody uskutočnenia zmeny)
- výroky poukazujúce na záväzok zmenu uskutočniť (alebo aj ako reč akcie –
významný prediktor skutočnej zmeny; znak, že sa klient posunul od prípravy
ku akcii a prezentuje už konkrétne kroky, ktoré chce zrealizovať alebo už tak
urobil. Je tvorená dvomi typmi reči zmeny – vyjadrenie záväzku/zámeru
uskutočniť konkrétny krok a popis krokov či zmien, ktoré klient už zrealizoval).
„Porozprávam sa o tom s rodičmi.“ (konkrétny plán alebo záväzok uskutočniť
krok smerom ku zmene).
„Povedal som o svojich plánoch aj v škole, aby so mnou nerátali večer pri
hraní.“ (kroky, ktoré klient už uskutočnil).
 Evokácia reči zmeny
Jednou z ďalších významných zručností poradcu je schopnosť vyvolať
(evokovať) reč zmeny. Soukup (2014) zhrnul výber možných postupov podľa
Millera a Rollnicka (2002) a Rosengrena (2009), akým spôsobom môže
poradca reč zmeny evokovať:
- používanie otvorených evokujúcich otázok, ktoré klienta aktivizujú
a zameriavajú sa na osobné relevantné aspekty s cieľom evokovať reč zmeny,
napr. „V čom by to bolo pre vás výhodnejšie, keby ste sa dohodli na presných
pravidlách?“
- podrobnejšie rozpracovanie klientových dôvodov ku zmene, napr. „Akým
spôsobom sa chcete doma dohodnúť?“
110
- ohliadnutie sa späť, kedy sa klientovi v živote darilo a pripomenutie jeho
plánov, cieľov, hodnôt a radostí, ktoré pre neho boli a možno niektoré ešte aj
stále sú dôležité, napr. „Ako ste trávili voľné chvíle predtým?“
- pozeranie klienta do budúcnosti, napr. „Predstavte si, že budete tráviť všetok
voľný čas na internete a na tréning nebudete mať už vôbec čas. Čo budete robiť
za povedzme 2 roky?“
- skúmanie extrémov (skúmanie najlepších a najhorších možností, scenárov),
napr. „Čo najhoršie sa môže stať, ak niečo nezmeníte?“ alebo „Čo najlepšie sa
môže stať, keď zmeníte svoje správanie?“
- využívanie stupnice dôležitosti (stupeň dôležitosti zmeny pre klienta)
a stupnice dôvery (stupeň dôvery klienta, že je schopný zmenu uskutočniť);
- skúmanie cieľov a hodnôt klienta (rozhovor o tom, čo si klient váži, aké má
ciele, hodnoty, čo je pre neho v živote dôležité), napr. „Čo je pre vás v živote
najdôležitejšie?“
- pridanie sa na negatívnu stranu klientovej ambivalencie (paradoxný spôsob,
ako vyvolať reč zmeny a akceptovanie, že klient v tomto čase nechce meniť
svoje správanie). Napr. „Chápem, že momentálne vám takáto situácia
pravdepodobne vyhovuje“.
5.3 Využitie motivačných rozhovorov v práci
s adolescentmi
Adolescenti predstavujú špecifickú skupinu, pre ktorú je charakteristická túžba
osamostatniť sa, túžba patriť niekam (špecificky do skupiny rovesníkov), prítomný
býva pomerne často konflikt rodič – dieťa a nedôvera voči dospelým autoritám.
Veľký vplyv zohrávajú rovesníci a rovesnícke normy. Typická je pre nich
ambivalencia týkajúca sa rôznych oblastí života a vyššia ochota experimentovať
a podstupovať riziko. Tieto špecifické vývinové faktory adolescentov (viac v kapitole
2) ovplyvňujú samotný obsah, štýl a ciele intervencií, ako aj používanie MR.
Výskumné štúdie využitia MR u detí a dospievajúcich sa týkajú prevažne detí starších
ako 13 rokov, výnimočne mladších (Naar-King & Suarez, 2011; Soukup, 2014). Ako
zdôrazňujú odborníci, pre plné a efektívne využitie MR v praxi sú nevyhnutné
dostatočne vyvinuté rečové schopnosti a kognitívna úroveň mladých ľudí (ako napr.
schopnosť sebakontroly, sebareflexie).
Tober (2004) poukazuje na viaceré faktory špecifické pre adolescentov
a nevyhnutnosť prispôsobenia techník MR v kontexte vekovej kategórie klientov:
 Čas. Je lepšie plánovať intervenciu na kratší čas ako na dlhodobé stretávanie.
111
 Nízka sebadôvera a malé schopnosti. Mladí ľudia majú často skúsenosť, že
ich názory a túžby nie sú brané do úvahy a dospelí rozhodujú za nich. Preto je
dôležité počas sedenia u mladého človeka vytvoriť možnosť posilnenia pocitu
vlastnej dôležitosti a nehľadať hneď príklady, ako zvládať každodenný život.
 Reakcia na autoritu. Dospievajúci majú väčšinou skúsenosť, že dospelé
autority reagujú často na nich negatívne a nesúhlasne. Poradca môže využiť
možnosť ako nevyvolávať odpor a nenávisť mladého človeka, ktorá býva
prítomná v reakcii mladého človeka na autoritu. Vhodnými technikami MR
môže zvyšovať klientovu vieru v samého seba a vo vlastné schopnosti mať
istú mieru kontroly nad svojím životom.
 Nutnosť aplikovať MR aj na iných úrovniach. Práve v adolescentom veku
ešte nemusíme hovoriť o závislosti ako takej a ani o osobných skúsenostiach
so závažnými dôsledkami závislosti (napr. úraz, autonehoda pod vplyvom
drog). Vážnejšími problémami, ako je samotné rizikové správanie, sú skôr
dôsledky prejavujúce sa v sociálnom kontexte. Preto je potrebné, aby sa
poradca zameral aj na motiváciu ku zmene na úrovni fungovania v spoločnosti
a na vzťahy s inými ľuďmi (v rámci rodiny, školy).
 Vplyv skupiny rovesníkov. Úlohou poradcu je neposilňovať popieranie
problému mladým klientom, čo je typické pre danú vekovú kategóriu
(rekreačné užívanie drog, online rizikové správanie a i. sú bežnou súčasťou
noriem a správania rovesníckej subkultúry).
Vhodnosť použitia MR pri práci s adolescentmi predurčuje aj samotný charakter
tejto metódy, t. j. komunikačný a rešpektujúci štýl, akceptujúci možnosť voľby;
nezvyšujúci odpor; minimalizujúci hádky a argumentáciu; využívajúci ambivalenciu
k rozvoju motivácie ku zmene a i. Cieľom intervencie nie je dosiahnuť, aby klient
robil to, čo chce poradca, ale aby si uvedomil rozpor medzi tým, čo robí a čo chce on
sám. Podobne Naar-King a Suarez (2011) zdôrazňujú, že ku zmene správania
u dospievajúcich dochádza viac v prípade, ak je v súlade s ich hodnotami a cieľmi.
Zmena správania realizovaná na základe vonkajších dôvodov (napr. na základe
hrozieb) je menej stabilná a menej dôsledná ako zmena v dôsledku vnútorných síl.
Poradca ju môže podporovať reflektovaním, príp. posilňovaním rozporov medzi
hodnotami mladých ľudí a ich skutočným správaním. Baer a Peterson (2002) v tejto
súvislosti kladú dôraz na schopnosť poradcu odlíšiť sám seba od iných dospelých
osôb, s ktorými adolescent doposiaľ prišiel do kontaktu. Tento fakt a uznanie
pochybností mladistvého klienta o význame samotnej intervencie môžu výrazne
prispieť k zníženiu odporu a vytvoriť priestor pre vytvorenie dôvery a nadviazaniu
spolupráce. Pre fungujúci vzťah je tak nevyhnutná otvorenosť, úprimnosť
a prejavenie skutočného záujmu o dospievajúceho. Tento záujem sa však nemá zúžiť
len na terajšie problémové správanie, ale aj na osobné ciele, záujmy a potreby
mladého človeka. Preto je vhodné venovať pozornosť aj témam, ktoré sú okrajové či
112
dokonca v rozpore s dôvodom stretnutia (napr. problémové rovesnícke vzťahy,
sexualita, obavy z nadviazania kontaktu s iným pohlavím) a zaoberať sa témami,
ktoré mladého človeka zaujímajú, príp. vynechávať tie, ktoré nie sú v centre jeho
záujmu (Baer & Peterson, 2002; Soukup, 2014). V tabuľke 8 uvádzame súhrn
odporúčaní, ktoré na základe vlastnej praxe s adolescentmi sformulovali Naar-King
a Suarez (2011). Podľa nich je úspech MR rovnako závislý od toho, čo bude poradca
hovoriť a robiť, ale aj čo nebude hovoriť a nebude robiť.
Tabuľka 8 Základný postoj v MR
Efektívny prístup Neefektívny prístup
Podporovať autonómiu Prevziať zodpovednosť alebo kontrolu
Usmerňovať, viesť Predpisovať
Podporovať u klienta vlastnú
motiváciu a dôveru
Hovoriť dospievajúcim, prečo a ako by mali
byť zmeny vykonané
Vytvárať atmosféru prijatia
a akceptácie
Namiesto preukázania empatie sa zamerať
na zmenu správania a riešenie problémov
Poukázať na rozpory medzi cieľmi
a hodnotami mladého človeka
a jeho správaním
Zdôrazňovať externé požiadavky alebo
dôvody k zmene klientovho správania
Aktívne počúvať a neprerušovať
rozprávanie
Presviedčať alebo interpretovať
Vyjadriť optimizmus a nádej
v súvislosti s problémovým
správaním v zmysle, že zmena
je možná
Koncentrovať sa na všeobecnú sebahodnotu
a stanovovaním nereálnych cieľov
podkopávať klientovu vieru vo vlastné
schopnosti
Spolupracovať s mladými ľuďmi
pri stanovovaní cieľov a úloh
liečby
Nárokovať si, že len my (poradca/terapeut)
vieme, čo je skutočná pravda, čo je skutočný
problém a diagnóza, alebo si myslieť, že
jedine my máme tie najlepšie prostriedky
na vyriešenie problému
Spracované podľa Naar-King & Suarez, 2011, s. 44
Ďalším podporným prvkom je nepochybne reflexia, že mladý človek prišiel
na sedenie pod nátlakom, z donútenia (rodičom alebo inou dospelou autoritou, či
inštitúciou) a následne na to hľadanie spoločného cieľa a zmyslu sedenia. Naar-King
a Suarez (2011) odporúčajú poradcovi na úvodnom stretnutí s dospievajúcim
113
zdôrazniť jeho rolu a ubezpečiť ho, že jeho úlohou mu nie je povedať, čo a ako má
robiť, o aké zmeny sa má usilovať, ale že by chcel zistiť, čo sa v jeho živote
v súčasnosti deje a ponúknuť pomoc, pokiaľ sa rozhodne vykonať zmenu. Podstatou
pomoci poradcu je poskytnúť mladým ľuďom pomoc nájsť vnútornú silu a dôveru
v schopnosť uskutočniť zmenu správania, pre ktorú sa rozhodli.
Z hľadiska komunikácie s dospievajúcimi pri realizovaní MR bude pravdepodobne
poradca aktívnejší, bude klásť viac uzatvorených otázok, opakovane bude
objasňovať dôvod stretnutia, čo sa bude diať a potvrdzovať svoj záujem o to, čo si
klient myslí a prežíva. Naar-King a Suarez (2011) odporúčajú nepoužívať pojmy ako
„problém“ alebo názov diagnózy (negatívna konotácia), pretože to znižuje vnímanú
vlastnú schopnosť mladistvých dosiahnuť zmeny v správaní. Taktiež je vhodné
dospievajúcich úprimne oceňovať a prejavovať uznanie tak, ako sme uviedli vyššie.
Podľa Baer a Peterson (2002) adolescenti pri použití MR vyžadujú jednoduchšiu
alebo štruktúrovanejšiu spätnú väzbu, pričom poradenské/terapeutické spojenectvo
s dospievajúcimi a mladými dospelými môže vyžadovať viac času, energie a techník
v porovnaní s dospelými klientmi.
Naar-King a Suarez (2011) rovnako vymedzili špecifické komunikačné zručnosti
umožňujúce poradcovi aktívne počúvať mladého človeka, čo pomáha vytvoriť
kvalitný poradenský vzťah a efektívnejšiu analýzu ambivalencie klienta (tabuľka 9).
Tabuľka 9 Komunikačné stratégie MR v práci s adolescentmi
Klásť otvorené otázky
Klaďte otvorené otázky klientovi, tým ho
povzbudzujete k hovoreniu. Napr. „Prečo si
podľa Vás iní ľudia myslia, že by ste tu mali byť?“
Potvrdzovať
Potvrdzujte snahu klienta, čo u klienta vyvoláva
pozitívne pocity a ukazuje mu to, že oceňujete
jeho silné stránky.
Používať reflektujúce alebo
zrkadliace výroky
(tiež aktívne počúvať)
Aktívne počúvanie podporuje empatiu
a predchádza nedorozumeniam.
Zhrnutie
Zhrňte najdôležitejšie aspekty v rozhovore, tak
aby vznikli väzby medzi témami a zabezpečte
zrozumiteľnosť povedaného pre seba aj pre
klienta.
Spracované podľa Naar-King & Suarez, 2011
114
Ďalším významným rozdielom medzi dospelými a adolescentnými klientmi pri
využívaní techník MR je iná motivácia. Adolescenti sú skôr vnímaví na krátkodobé
následky svojho rizikového správania ako na dlhodobé, keďže je pre nich typické
vnímanie života „tu a teraz“. Preto argumentovanie negatívnymi (napr. zdravotnými)
dôsledkami užívania návykovej látky alebo kompulzívnym správaním, ktoré sa
prejaví za niekoľko rokov, nemá váhu. Takisto môžu mať iné dôvody pre zmenu
v problémovom správaní, založené na iných hodnotách ako dospelí (napr. vyhnutie
sa konfliktom s rodičmi).
Na základe vyššie uvedených základných stratégií vedenia MR sme koncipovali
súhrn špecifík MR v práci s adolescentmi, ktorý sme publikovali vo vedeckej štúdii
Integrovanie motivačných rozhovorov do procesu pozitívnej zmeny závislého správania
adolescentov (viac Šavrnochová & Tichý, 2020). Z dôvodu komplexnosti
problematiky, charakteru monografie a preukázateľným pozitívnym efektom
využívania MR v práci s adolescentmi s rizikovým správaním sme sa rozhodli ich
opätovne zaradiť do tejto kapitoly:
 terapeut/poradca nemá voči klientovi vystupovať ako „múdry“ direktívny
dospelý, ktorý poučuje, dáva rady, ale naopak má prejavovať rešpekt k nemu,
k jeho rozhodovaniu, k jeho autonómii a má vytvoriť taký vzťah, v ktorom sa
adolescent bude cíti dobre a hodnotne, teda vzťah dôvery a akceptácie;
 pri adolescentoch má terapeut/poradca dbať na to, aby nepoužíval
intelektuálny alebo infantilný jazyk, či jazyk experta, ale má používať jazyk
klienta;
 adolescenti nie sú schopní detailne identifikovať dôsledky aktuálneho
problémového správania, často ešte nezažívajú ich výrazné negatívne
následky, žijú „tu a teraz“, preto by mal terapeut/poradca pracovať
s prítomnosťou alebo nanajvýš veľmi blízkou budúcnosťou. Z tohto dôvodu
má aj terapeut/poradca vychádzať z konceptu „tu a teraz“ a pracovať
s aktuálnymi výhodami a sankciami;
 v terapii/poradenstve treba brať do úvahy, že pri adolescentoch zohráva
väčšiu rolu sociálna konformita (sociálne žiaduce správanie) voči svojim
rovesníkom, uprednostňujú postavenie v skupine a prijatie skupinou pred
následkami rizikového správania;
 pri adolescentoch je potrebné techniky MR prispôsobiť a zjednodušiť
vzhľadom na ich mentálnu kapacitu, verbálne schopnosti a vývinové sociálne
potreby;
 adolescenti oceňujú, ak je im prejavovaný ozajstný záujem a vytvorený
priestor na hovorenie o témach, ktoré ich zaujímajú (pozitívny vplyv
na budovanie vzťahu terapeut/poradca – klient);
 adolescenti prichádzajú na terapiu/poradenstvo často z donútenia a bez
konkrétnej potreby (objednávky), ťažšie sa preto získavajú pre spoluprácu
115
(ak ešte nevidia a nezažívajú negatívne dôsledky súčasného správania, ťažšie
je ich motivovať budúcnosťou, pretože nie je pre nich taká podstatná) a je
mimoriadne náročné nájsť niečo, prečo by mladiství mali niečo meniť;
 pri adolescentoch v terapeutickom/poradenskom procese býva obvykle
prítomná tretia strana (napr. rodičia, sociálny kurátor), s ktorými treba
spolupracovať a je dôležité na začiatku spolupráce dohodnúť pravidlá
dôvernosti informácií a ich prípadného poskytovania tretej strane;
 pre adolescentov býva významná podpora od členov terapeutickej alebo
poradenskej skupiny (skupinová forma MR) a tiež zo strany rodiny, školy
a pod.;
 adolescenti, ak už urobia rozhodnutie v prospech zmeny, prechádzajú zmenou
rýchlejšie ako dospelí (majú menej obrán a obranných mechanizmov).
V práci s adolescentmi by mal terapeut/poradca dodržiavať hlavné princípy MR:
1. Vyjadrovanie empatie.
Táto schopnosť poradcu dáva klientovi najavo, že je akceptovaný (v zmysle
porozumenia vnútorného prežívania klienta). Dôležitým momentom empatie
je schopnosť poradcu dať svoje vnímanie klientovho prežívania najavo.
Prijatie iniciuje zmenu (Millerová, 2011) a ambivalenciu je nutné vnímať ako
normálny prejav v správaní a prirodzený proces zmeny bez potreby
hodnotiacich negatívnych výrokov.
2. Rozvíjanie rozporov.
Ide o pomenovanie a rozvíjanie rozporov medzi klientovým terajším
správaním a konaním a jeho osobnými cieľmi, teda ide o konfrontáciu klienta
s nepríjemnou skutočnosťou. Miller (1983 In Miller & Rollnick, 2004, s. 50)
v pôvodnom koncepte MR definoval rozvíjanie rozporov ako vytvorenie
„vedomého rozladenia“. Predpokladá sa, že ak je spôsob správania v rozpore
s osobnými cieľmi (napr. zdravie, rodinný život.), nastane pravdepodobne
zmena. Cieľom je dosiahnuť, aby argumenty pre zmenu predkladal klient a nie
poradca a aby si klient uvedomil následky svojho doterajšieho správania
(napr. vyslovuje nahlas znepokojenie).
3. Využitie odporu.
V prvom vydaní publikácie Millera a Rollnicka (1991) „Motivational
interviewing: Preparing people to change addictive behavior“, ktorá vyšla
v českom preklade v roku 2004, nájdeme okrem uvedených štyroch hlavných
princípov aj piaty – vyhýbanie sa argumentácii. Tento princíp síce
nenájdeme medzi kľúčovými princípmi v druhom vydaní z roku 2002, čo však
neznamená, že by tento princíp nebol súčasťou metódy MR. Naďalej ho sčasti
môžeme nájsť práve vo využití odporu ako tretieho princípu. Úlohou poradcu
je vyhnúť sa situácii, v ktorej predkladá klientovi racionálne a logické
116
argumenty v prospech zmeny, pretože to prirodzene vyvoláva u klienta odpor
a obranu vo forme protiargumentov, prečo zmena nie je možná. Soukup
(2014, 2015) označuje takéto správanie poradcu ako tzv. napravovací reflex.
Tento typ argumentácie býva kontraproduktívny. Pokiaľ sa u klienta objaví
odpor, je to signál pre poradcu, že má zmeniť svoj prístup a komunikáciu, čo
znamená, že by mal upustiť od argumentácie. Na druhej strane však klient
nebude mať tendenciu obhajovať sa. Klasickým prejavom tohto javu môžu byť
klientove odpovede začínajúce slovným spojení „áno, ale“. Na zmiernenie
klientovho odporu pomáha, ak poradca ponecháva na individuálnom
rozhodnutí klienta, čo s problémom urobí. Klienta vníma ako autonómnu
osobnosť, ktorá je sama sebe zdrojom riešenia svojich problémov. Poradca sa
snaží klientovi ponúknuť nové možnosti, prizve ho, aby zvážil nové
informácie. Takto zachovaný prístup nevyvoláva u klienta odpor.
4. Podpora vlastných schopností klienta.
Aby bola zmena možná, nestačí, aby klient zmenu chcel, ale aby veril vo svoje
vlastné schopnosti túto zmenu uskutočniť. Preto kľúčovou úlohou poradcu je
podpora klientovej dôvery vo vlastné schopnosti. Podľa Soukupa (2015) nie
je úlohou poradcu túto dôveru a nádej klientovi dodať alebo ho o nej
presvedčiť, ale pomôcť klientovi ju v sebe nájsť a posilniť (napr. pripomenúť
a uznať klientove minulé úspechy a oceniť ich; poskytnúť informácie a rady;
zmenšiť cieľ; využiť brainstorming; mapovať a odstraňovať prekážky;
vyhľadať ďalšiu podporu; pomenovať klientove schopnosti a vlastnosti;
predstaviť hypotetické možnosti; uviesť príklady niekoho, kto podobnú
zmenu úspešne zvládol a pod.)
V nadväznosti na súhrn vyššie uvedených špecifík v práci s adolescentmi
a v kontexte štyroch hlavných princípov MR by mal terapeut/poradca v práci
s adolescentmi:
 na úvodnom stretnutí vysvetliť klientovi svoju rolu a úlohu, aby sa odlíšil
od iných dospelých autorít a zmiernil prípadný klientov odpor;
 prispôsobiť MR kognitívnej zrelosti klienta (schopnosti abstraktného
uvažovania, sebareflexie a pod.);
 byť vzhľadom na nedôveru adolescentov voči dospelým autoritám
nedirektívny, otvorený, úprimný, nehodnotiaci, nemoralizujúci, rešpektujúci
autonómiu mladého človeka;
 ponechať slobodu a zodpovednosť v rozhodovaní a v kontrole nad svojím
životom na klientovi;
 ponechať zodpovednosť za zmenu na klientovi;
 snažiť sa o vytvorenie atmosféry dôvery, prijatia a akceptácie;
 podporovať u klienta vlastnú motiváciu a dôveru;
117
 potvrdzovať snahu klienta a oceňovať jeho silné stránky;
 vytvárať atmosféru prijatia a akceptácie;
 klienta usmerňovať a viesť a nie mu nariaďovať a predpisovať, čo a ako má
robiť;
 prejaviť skutočný záujem o dospievajúceho (napr. aj tým, že sa bude venovať
pozornosť aj iným témam, ktoré klienta zaujímajú, napriek tomu, že sú
okrajové či v rozpore s dôvodom stretnutia);
 byť pripravený poskytnúť viac času a energie na vytvorenie kvalitného
terapeutického/poradenského spojenectva s dospievajúcim klientom na
rozdiel od dospelého;
 reflektovať a oceniť to, že dospievajúci prišiel na stretnutie pod nátlakom
a z donútenia, zaujímať sa o to, čo si klient myslí a čo prežíva;
 používať otvorené otázky, reflektovať a aktívne počúvať, ale s primeraným
očným kontaktom a primeraným prejavovaním emócií;
 zamerať sa na prítomnosť alebo veľmi blízku budúcnosť (aj pri popisovaní
možných zdravotných dôsledkov problémového správania);
 dbať na to, aby zmena správania bola v súlade s hodnotami a cieľmi klienta;
 vytvárať, reflektovať a rozvíjať rozpor medzi klientovými hodnotami a cieľmi
a jeho skutočným správaním;
 aktívne spolupracovať s dospievajúcim pri stanovovaní a formulovaní cieľov
a úloh terapie/poradenstva;
 dbať na to, aby stanovené ciele boli reálne, aby ich dosiahnutie podporovalo
klientovu vieru vo vlastné schopnosti;
 vychádzať z klientových hodnôt a cieľov a nie zo svojich alebo externých
(spoločenských) hodnôt a cieľov;
 poukázať na rozpor medzi cieľmi a hodnotami, ktoré prezentuje dospievajúci
a jeho reálnym správaním, a tak vytvárať a rozvíjať rozpory;
 zabezpečiť zrozumiteľnosť pre klienta a overovať si, či klient rozumie;
 používať jazyk klienta a vyhýbať sa infantilnému alebo naopak
intelektuálnemu jazyku, príp. jazyku experta;
 uvedomovať si, že u adolescentov zohráva väčšiu rolu sociálna konformita
voči svojim rovesníkom pred následkami rizikového správania;
 vedieť, že u dospievajúcich sa ťažšie „aktivuje“ vnútorná motivácia ako
u dospelých, pretože jednak nezažívajú výrazné negatívne dôsledky svojho
súčasného správania, a tiež preto, lebo budúcnosť nie je pre nich taká
podstatná a je ťažké nájsť niečo, čo dospievajúceho motivuje ku zmene;
 uvedomovať si, že je prítomná tretia strana (napr. rodičia, sociálny kurátor)
a je potrebné s klientom dohodnúť pravidlá týkajúce sa dôvernosti informácií
a ich prípadného poskytovania tretej strane;
118
 vedieť, že zapojenie adolescenta do skupinovej formy terapie s rovesníkmi
môže mať pozitívny efekt na motiváciu ku zmene a jej realizáciu, pretože
skupinová podpora je pre neho významná;
 vedieť, že podpora zo strany rodičov je žiaduca a pri adolescentoch dôležitá
(Šavrnochová & Tichý, 2020).
119
6. EXCESÍVNE POUŽÍVANIE INTERNETU
VO VÝSKUMNÝCH REFLEXIÁCH
Pre komplexnejšie uchopenie problematiky excesívneho používania internetu (EPI)
v nasledujúcej časti uvedieme výskumy realizované v tejto oblasti. Tabuľka 10
uvádza prehľad výskumov realizovaných a uverejnených v renomovaných
databázach (viď. nižšie) a ďalej nasledujú výskumy realizované v rámci
medzinárodných projektov Health Behaviour in School Aged Children (HBSC), EU
Kids Online a v závere podkapitoly sú uvedené výskumné štúdie realizované
na Slovensku. V poslednej podkapitole sú uvedené autorské výskumné zistenia
týkajúce sa používania internetu u adolescentov so zameraním na excesívne
používanie.
6.1 Prehľad medzinárodných výskumných štúdií
Výskumy uverejnené v nasledujúcej tabuľke 10 sú súčasťou výskumných štúdií
publikovaných v databázach Wiley Online Library a Scopus za obdobie posledného
roka (október 2019 – október 2020). Po zadaní hesla Internet Addiction jednotlivé
databázy sprístupnili viac ako 786 (Wiley Online Library) a 1441 (Scopus) publikácií.
Do tabuľky je zaradený výber tých výskumov, v rámci ktorých boli realizované
výskumy na výskumnom súbore detí a dospievajúcich. Štúdie v uvedených
databázach sa nevenovali len závislosti od internetu ako takej, ale boli to štúdie,
ktoré sledovali internetovú závislosť v kontexte sociálnych, psychologických a iných
premenných. Pre naše potreby v tabuľke 10 uvádzame prevalenciu internetovej
závislosti, výskumný súbor, merací nástroj, autorov a pôvod výskumu.
120
Tabuľka 10 Výskumy realizované v kontexte excesívneho používania
internetu a prevalencia excesívneho používania internetu
Autor/i, rok
vydania výskumu
a pôvod
Použitý merací
nástroj
Výskumný súbor Prevalencia EPI
Kargín et al.,
Turecko,
september 2020
Internet Addiction
Scale
511 študentov
vo veku 18 – 30
rokov
3,8 % respondentov
sú patologickí
používatelia internetu
Gürarslan Baş, &
Karatay, Turecko,
december 2019
Internet Addiction
Scale
840 žiakov
základných škôl,
priemerný vek
12,43 rokov
6,5 % respondentov
sú závislí od internetu
Ismail et al.,
Malajzia,
november 2019
The Malay version
of the Internet Use;
Proneness Scale for
Youth (KscaleM)
525 študentov
univerzity,
priemerný vek
22 rokov
18,5 % nízka závislosť
67,0 % stredná
závislosť
9,6 % vysoká závislosť
Kawabe et al.,
Japonsko, 2020
Internet Addiction
Scale
853 žiakov
základných škôl
vo veku 12 – 15
rokov
2,0 % závislí
21,7 % možná
závislosť
76,3 % bez závislosti
Shen et al., Čína,
február 2020
Revised Chinese
Internet Addiction
Scale
8 098 študentov
univerzity
7,7 % respondentov
sú závislí od internetu
Stevens et al., USA,
apríl 2020
Vlastné otázky
v dotazníku
43 003 študentov
univerzity vo
veku 18 – 24
rokov
10 % respondentov
vykazuje
problematické
používanie internetu
Mamun et al.,
India,
október 2019
Internet Addiction
Scale
605 študentov
univerzity, priem.
vek 20,26 rokov
16,5 % respondentov
vykazuje
problematické
požívanie internetu
Truzoli et al.,
Taliansko,
júl 2019
Internet Addiction
Test
285
vysokoškolských
študentov
34,4 % respondentov
spadá nad cutt-off
skóre
121
Autor/i, rok
vydania výskumu
a pôvod
Použitý merací
nástroj
Výskumný súbor Prevalencia EPI
Effatpanah et al.,
Irán,
december 2020
Persian version of
the Youth Self-
Report (YSR) and
Chen Internet
Addiction Scale
(CIAS)
945 študentov,
priemerný vek
14,85 roka
20 % respondentov
závislých od internetu
Sharma et al.,
Nepál, september
2020
Generalized
Problematic
Internet Use Scale-
2 (GPIUS2)
166 študentov,
priemerný vek
21,93 roka
31,9 % respondentov
vykazuje
problematické
používanie internetu
Guo et al., Čína,
august 2020
Internet Addiction
Test
31 659
vysokoškolských
študentov
Mierna závislosť
37,93 %
stredná závislosť
6,33 %
ťažká závislosť 0,20 %
Aznar-Díaz et al.,
Španielsko
a Mexiko,
máj 2020
Internet Addiction
Test
758
vysokoškolských
študentov: 387
z Mexika, 371
zo Španielska
Internetová závislosť
u 11,37 %
respondentov
z Mexika a 12,13 %
respondentov
zo Španielska
Tomczyk, L., &
Solecki, Poľsko,
júl 2019
Internet Addiction
Test
663
stredoškolských
študentov, priem.
vek 17,93 rokov
5,88 % respondentov
vykazuje
problematické
používanie internetu
Zdroj: vlastné spracovanie
V prezentovaných výskumoch autori používali rôznu terminológiu viažucu sa
k excesívnemu používaniu internetu: internetová závislosť, patologické používanie
internetu, nadmerné používanie internetu, problematické používanie internetu
a pod. Ako sme spomenuli vyššie, výskumy okrem samotnej prevalencie internetovej
závislosti skúmali jej vplyv na rôzne iné oblasti: napr. alkoholová závislosť, spánkové
poruchy, depresia, úzkosť, kompulzívne nakupovanie, problémové správanie a pod.
Problematika excesívneho používania internetu je otázkou posledných dvadsiatich
rokov, počas ktorých sa vyvinulo množstvo meracích nástrojov. Laconi et al. (2014)
realizovali obsahovú analýzu výskumných štúdií za účelom zmapovania ich
122
používania a uvádzania psychometrických charakteristík. Identifikovali 45 nástrojov
v 23 jazykoch. V našom prehľade výskumných štúdií boli na meranie samotnej
prevalencie excesívneho používania internetu (prípadne závislosti od internetu)
použité viaceré nástroje – najčastejšie použitý bol nástroj vyvinutý Kimberly Young
(1998). Dotazník zahŕňa 20 tvrdení, pričom respondent má uviesť, do akej miery
s tvrdeniami súhlasí. Napríklad: „to, že ostávam online dlhšie, ako som plánoval, si
uvedomujem“, „kvôli tráveniu času na internete zanedbávam domáce povinnosti“,
„nové vzťahy s partnermi si vytváram iba prostredníctvom internetu“, „pripojením sa
na internet zaháňam znepokojujúce myšlienky týkajúce sa môjho života“, „keď som
offline, cítim sa depresívny, náladový alebo nervózny a hľadám akúkoľvek príležitosť
vrátiť sa späť k internetu“ a pod.
Čo sa týka samotnej prevalencie internetovej závislosti, v nami sledovaných štúdiách
sa pohybovala v rozmedzí od 2 % v Turecku po 31,9 % v Nepále. Pre porovnanie,
v rámci prehľadu literatúry autorov Kuss et al. (2014) uskutočnenej za obdobie
desiatich rokov sa prevalencia pohybovala na úrovni od 0,8 v Taliansku po 26,7 %
v Hongkongu.
6.2 Prehľad domácich výskumných štúdií
Štúdia HBSC (Health Behaviour in School-Aged Children)
Štúdia HBSC (ang. Health Behaviour in School Aged Children) je koordinovaná
Regionálnym úradom WHO pre Európu s cieľom popísať, ako sa vybrané aspekty
zdravia a správania vyskytujú u školákov vo veku 11, 13 a 15 rokov (Sociálne
determinanty zdravia školákov: HBSC – Slovensko – 2017/2018, 2019). Na štúdii
spolupracuje 48 krajín, na Slovensku sa štúdia realizovala trikrát, naposledy
v rokoch 2017/2018. Už v úvode Národnej správy autori akcentujú zmenu
v správaní žiakov za posledné obdobie a to hlavne pod vplyvom pôsobenia
digitalizovaného sveta a upriamujú aj na zmenu v sledovaných závislostiach – kým
ešte v nedávnej minulosti odborníci varovali hlavne pred závislosťami od sladkostí,
cigariet a alkoholu, dnes varujú pred závislosťami od technológií. Údaje v štúdii boli
zbierané formou anonymného elektronického dotazníka, pričom výsledný počet
respondentov bol 4 789 (1 587 11 – ročných, 1 909 13-ročných a 1 293 15-ročných).
V štúdii boli sledované rôzne oblasti: voľnočasové aktivity, nutričné správanie,
zdravie, hodnotenie postavy a diétovanie, školské prostredie a pod. V nasledujúcom
prehľade sa budeme venovať výlučne časti využívanie moderných technológií,
pričom v rámci nej bolo sledované: správanie sa na internete, nadmerné používanie
internetu, strach z vymeškania (ang. Fear of Missing Out), používanie mobilných
telefónov. V Národnej správe za Slovensko nie je vyhodnotená prevalencia
excesívneho používania internetu, údaje sú vyhodnocované a porovnávané
123
v kontexte pohlavia a veku. V nasledujúcom texte uvádzame najdôležitejšie zistenia,
pričom všetky sa viažu na obdobie posledného uplynulého roku:
 chlapci častejšie ako dievčatá často alebo veľmi často nejedli alebo nespali
kvôli internetu; mladší chlapci menej často ako starší chlapci uviedli, že často
alebo veľmi často nejedli alebo nespali kvôli internetu;
 chlapci častejšie ako dievčatá sa často alebo veľmi často cítili nepríjemne,
keď nemohli byť na internete; mladší žiaci a žiačky sa menej často ako
starší žiaci a žiačky cítili nepríjemne, keď nemohli byť na internete;
 vo veku 11 rokov častejšie chlapci ako dievčatá surfovali na internete aj keď
ich to nebavilo, vo veku 13 rokov to boli naopak dievčatá; mladší žiaci a
žiačky menej často ako starší žiaci a žiačky surfovali na internete, aj keď ich to
nebavilo;
 chlapci vo veku 11 a 15 rokov častejšie ako dievčatá zanedbávali rodinu,
priateľov, školské povinnosti alebo koníčky kvôli času strávenému na
internete; mladší žiaci a žiačky menej často ako starší žiaci a žiačky
zanedbávali rodinu, priateľov, školské povinnosti alebo koníčky kvôli času
strávenému na internete;
 chlapci vo veku 11 a 15 rokov sa častejšie ako dievčatá neúspešne snažili
obmedziť čas, ktorí trávili na internete; mladší chlapci sa v uplynulom roku
menej často ako starší chlapci neúspešne snažili obmedziť čas, ktorí trávili na
internete;
 vysoké riziko z omeškania vykazovalo menej ako 4 % žiakov a žiačok;
zvýšené riziko vykazovalo 7 – 8 % dievčat a 15 – 18 % chlapcov;
 chlapci menej často ako dievčatá uviedli, že im bolo povedané, že sa venujú
mobilu častejšie ako by mali;
 približne každý piaty žiak/žiačka (18 – 21 %) uvádzali, že je úzkostný, ak si
nekontroluje správy alebo vypne mobil na nejaký čas (Sociálne
determinanty zdravia školákov: HBSC – Slovensko – 2017/2018, 2019).
EU Kids Online Slovensko
Projekt EU Kids Online sa zameriava na aktivity, príležitosti a riziká detí
a dospievajúcich v online prostredí, vo väčšine európskych krajín sa uskutočňuje od
roku 2010, na Slovensku sa prvýkrát uskutočnil v roku 2018 (Izrael et al., 2020).
Uvedeného výskumu sa zúčastnilo 969 detí a dospievajúcich vo veku 9 – 17 rokov
(30,5 % respondentov vo veku 9 – 11 rokov, 32,7 % respondentov vo veku 12 – 14
rokov, 36,8 % respondentov vo veku 15 – 17 rokov), ktorí používajú internet,
výskumný súbor bol reprezentatívny z hľadiska pohlavia a veku pre túto vekovú
kategóriu. V prípade zisťovania excesívneho používania internetu bola vo výskume
EU Kids Online použitá 5-zložková škála, zahŕňajúca 6 symptómov: významnosť,
zmena nálad, tolerancia, abstinenčné príznaky, konflikty a relaps, pričom respondent
124
mal uviesť jednu z piatich frekvencií: nikdy, niekoľkokrát, aspoň raz za mesiac, aspoň
raz za týždeň, denne alebo takmer denne. Pri vyhodnocovaní bol použitý „prísnejší“
spôsob vyhodnocovania – za excesívneho používateľa internetu by bol považovaný
ten respondent, ktorý by splnil všetky kritériá a to vo frekvencii minimálne raz za
týždeň. Vo výskumnom súbore EU Kids Online za Slovensko v roku 2018 nebol
identifikovaný ani jeden takýto respondent, 1,3 % respondentov spĺňalo 4 kritériá
z piatich a 10 % spĺňa aspoň jeden zo štyroch kritérií.
Uvádzame súhrn najvýznamnejších zistení:
 najčastejšie sa deti a dospievajúci pripájajú na internet prostredníctvom
mobilu – 72 % detí a dospievajúcich;
 každé piate dieťa a dospievajúci trávi na internete počas pracovných dní viac
ako 4 hodiny denne;
 cez víkend trávi na internete 33 % detí a dospievajúcich viac ako 4 hodiny
denne;
 takmer 65 % detí a dospievajúcich navštevuje denne sociálne siete;
 výskyt kyberšikanovania medzi deťmi a dospievajúcimi je 6 %;
 20 % detí a dospievajúcich uviedlo, že sa za posledný rok stretli na internete
so sexuálnym obsahom;
 minimálne raz za týždeň sa so sexuálnym obsahom stretáva 5 % chlapcov
a 4 % dievčat;
 37 % detí a dospievajúcich bolo za posledný rok na internete v kontakte
s niekým neznámym (Izrael et al., 2020).
Prevalencia excesívneho používania internetu v slovenských
výskumných štúdiách
Na doplnenie prehľadu uvádzame v tabuľke 11 vybrané výskumné štúdie
v slovenskom prostredí, ktoré sa venovali problematike excesívneho používania
internetu (závislosti od internetu) na výskumnom súbore detí a dospievajúcich.
125
Tabuľka 11 Výskumy realizované v kontexte excesívneho používania
internetu a prevalencia excesívneho používania internetu na Slovensku
Autor/i a rok
vydania
výskumu
Použitý merací
nástroj
Výskumný súbor
Prevalencia
excesívneho
používania internetu
Janková, 2020
Autorský dotazník –
za rizikových sa
považujú tí jedinci,
ktorí trávia na
internete viac ako
5 hodín denne
2 249 žiakov ZŠ
a SŠ vo veku
12 – 18 rokov
30,2 % rizikových
používateľov
internetu
Kohútová, 2020 AICA-S
240 adolescentov,
priemerný vek
16,7 rokov
Normálne používanie
internetu 73,2%;
stredná závislosť
na internete 24,7%;
2,1% závislosť na
internete
Dulovics,
Sámelová, 2020
CIUS 469 žiakov SŠ
74,6% bežní
používatelia;
14,9% problémoví
používatelia;
10,5% riziko vzniku
závislosti
Šavrnochová
et al., 2020
Škála EIU
777 žiakov vo
veku 12 – 19
rokov zo
Slovenska a
z Čiech
Excesívne používanie
internetu:
23 respondentov (SR)
27 respondentov (ČR)
Kurilla et al.,
2019
Škála závislosti od
internetu (inš. Blinka,
2014; Šmahel et al.,
2009)
1 473 žiakov ZŠ a
SŠ; priemerný vek
15,1 rokov
Patologické
používanie internetu
0,5 % (N = 7);
problematické
používanie 5 %
(N = 74)
Hosťovecký,
et al. 2019
Internet Addiction
Test
276
vysokoškolských
študentov
7,97 % predpokladaná
závislosť od internetu
126
Autor/i a rok
vydania
výskumu
Použitý merací
nástroj
Výskumný súbor
Prevalencia
excesívneho
používania
internetu
Fertaľová et al.,
2019
Test internetovej
závislosti autora
Šmahela
300 respondentov
– 100 žiakov ZŠ;
100 žiakov SŠ; 100
študentov VŠ
Závislosť od
internetu:
1 % žiakov ZŠ;
1,67 žiakov SŠ;
1,67 študentov VŠ
Holdoš et al.,
2017
The Assessment for
Computer and
Internet Addiction -
Screener (AICA – S)
405 respondentov
vo veku 18 – 45
rokov
13,2 % nadmerné
používanie
internetu; 2,3 %
závislosť od
internetu
Roľková, &
Hamarová, 2017
The Assessment for
Computer and
Internet Addiction -
Screener (AICA – S),
Internet Addiction
Test
175 žiakov ZŠ a SŠ,
priemerný vek
14,90 rokov
Mierna (stredná)
úroveň závislosti:
AICA–S: 24 %; IAT:
26,9 %
vysoká úroveň
závislosti: AICA-S:
5,1 %; IAT: 0 %
Holdoš, & Ďurka,
2015
The Assessment for
Computer and
Internet Addiction -
Screener (AICA – S)
192
vysokoškolských
študentov
5,5 % závislí od
internetu;
19,8 % nadmerné
používanie internetu
Lichner, &
Šlosár, 2014
Internet Addiction
Test
306
vysokoškolských
študentov
21 % preukázalo
problémy
s používaním
internetu na
strednej úrovni
Holdoš, 2013
Internet Addiction
Test
490
vysokoškolských
študentov vo veku
20,97 roka
71,4 % mierna
závislosť
4,6 % stredná
závislosť
0 ťažká závislosť
Zdroj: vlastné spracovanie
127
Na rozdiel od prehľadu výskumov realizovaných v zahraničí, v slovenskom prostredí
sa na meranie excesívneho používania internetu (závislosti od internetu) často
používala škála AICA – S (ang. The Assessment for Computer and Internet Addiction
– Screener). Ako uvádza Holdoš (2015), ide o sebavýpovednú techniku, v rámci
ktorej sa zisťujú: dĺžka a frekvencia používania internetu, využívanie online aplikácií
a sociálnych sietí. Položky vychádzajú z diagnostických kritérií: túžba, tolerancia,
abstinenčný syndróm, strata kontroly, zaujatie. Dotazník má 16 položiek a okrem
prevalencie závislosti od internetu skúma aj negatívne dôsledky spôsobené
internetom: problémy v škole, rodinné konflikty, finančné problémy, zanedbávanie
voľnočasových aktivít a zhoršenie zdravotného stavu. Prevalencia excesívneho
používania internetu v slovenskom prostredí vo výskumných štúdiách sa pohybuje
od 0,5 % u žiakov základných a stredných škôl až po 5,1 % vysokú úroveň závislosti
– takisto u žiakov základných a stredných škôl.
6.3 Excesívne používanie internetu u adolescentov
na Slovensku – autorské výskumné zistenia
V nasledujúcej kapitole uvádzame výsledky výskumu, ktorý bol realizovaný u žiakov
a žiačok základných škôl s cieľom zistiť ich správanie v súvislosti s používaním
internetu. V úvodnej časti uvádzame deskriptívne charakteristiky jednak
výskumného súboru, a jednak jednotlivých položiek dotazníka; nasleduje časť,
v ktorej uvádzame identifikáciu možných vzťahov a rozdielov v jednotlivých
premenných v kontexte excesívneho používania internetu a súčasťou je aj
identifikácia rizikových skupín používateľov internetu a prediktorov excesívneho
používania internetu.
Pri uvažovaní o vplyve na excesívne používanie internetu (EPI) u žiakov a žiačok sme
predpokladali nasledovné možné prediktory (či už protektívne alebo rizikové): vek,
socioekonomický status respondentov, trávenie voľného času respondentmi,
sociálna opora respondentov, sensation seeking (vyhľadávanie senzácií),
problémové správanie respondentov, škála emocionálnych problémov, self-efficacy
(sebadôvera vo vlastné schopnosti), čas strávený na internete respondentmi
a rodičovská kontrola aktivít na internete. V úvode kapitoly popisujeme jednotlivé
premenné a ich deskriptívne charakteristiky, nasleduje podkapitola venovaná
uvažovaniu o možných vzťahoch a rozdieloch v používaní internetu v kontexte
jednotlivých premenných a posledná podkapitola je venovaná identifikovaniu
prediktorov a identifikácii rizikových skupín respondentov.
128
Charakteristika výskumného súboru
Výskumu sa zúčastnilo 1 062 respondentov – žiakov základných škôl z regiónu
Horehronie, Liptov a Šariš. Zber dát bol realizovaný v období október 2019 – február
2020. Išlo o zámerný výber typu výber „priemerných jednotiek“ (Chráska, 2016).
Respondenti boli vo veku od 10 do 16 rokov, priemerný vek 12,75 roka, medián 13,
modus 14, štandardná odchýlka 1,56. 49,9 % (n = 530) respondentov bolo dievčat,
49,8 % (n = 529) bolo chlapcov, 3 respondenti pohlavie neuviedli. 32,8 % (n = 348)
respondentov býva v meste, 65,9 % (n = 700) respondentov býva na dedine, 14
respondenti bydlisko neuviedli. Čo sa týka navštevovaného ročníka – 20,7 % (n =
220) respondentov navštevuje 5. ročník, 19,1 % (n = 203) navštevuje 6. ročník,
17,5 % (n = 186) navštevuje 7. ročník, 18,4 % (n = 195) navštevuje 8. ročník a 24,3 %
(n = 258) navštevuje 9. ročník.
Vzdelanie a zamestnanie rodičov respondentov
Tabuľka 12 zobrazuje vzdelanie rodičov respondentov. Najviac matiek aj otcov
respondentov má stredoškolské vzdelanie s maturitou (otec N = 467, 44,0 %; matka
N = 439, 41,3 %), nasleduje vysokoškolské vzdelanie (otec N = 211, 19,9 %; matka N
= 305, 28,7 %), stredoškolské vzdelanie bez maturity (otec N = 190, 17,9 %; matka N
= 151, 14,2 %) a základné vzdelanie (otec N = 109, 10,3 %; matka N = 115, 10,8 %).
Tabuľka 12 Vzdelanie rodičov respondentov
Vzdelanie rodičov Otec Matka
N % N %
Základné 109 10,3 115 10,8
Stredoškolské bez maturity 190 17,9 151 14,2
Stredoškolské s maturitou 467 44,0 439 41,3
Vysokoškolské 211 19,9 305 28,7
Neodpovedal/a 85 8,0 52 4,9
Spolu 1 062 100 1 062 100
Viac ako 80 % rodičov respondentov je zamestnaných (otec N = 938, 88,3 %; matka
N = 860, 81,0 %), nezamestnaných je viac matiek ako otcov (otec N = 29, 2,7 %;
matka N = 111, 10,5 %), rovnaký počet (n = 13, 1,2 %) má pozíciu dôchodca (buď
starobný, alebo invalidný), nad 5 % (otec N = 58, 5,5 %; matka N = 57, 5,4 %)
respondentov s otcom alebo matkou nežije, preto informáciu o ich zamestnaní
neposkytli.
129
Tabuľka 13 Zamestnanie rodičov respondentov
Zamestnanie rodičov Otec Matka
N % N %
Zamestnaný/á 938 88,3 860 81,0
Nezamestnaný/á 29 2,7 111 10,5
Dôchodca (starobný, invalidný) 13 1,2 13 1,2
Neviem, nežijem s ňou/ s ním 58 5,5 57 5,4
Neodpovedal/a 24 2,3 12 1,1
Spolu 1 062 100 1 062 100
Rodinný kontext respondenta
73,6 % (N = 782) respondentov žije v úplnej rodine, 8,9 % (N = 94) žije v doplnenej
rodine, 13,8 % (N = 147) v neúplnej rodine, 3,2 % (N = 34) respondentov uviedlo
možnosť iný typ rodiny a 5 respondentov neodpovedalo.
Socioekonomický status respondentov
Pri definovaní socioekonomického statusu respondentov sme vychádzali z výskumu
Global Kids Online, konkrétne z dotazníka Global Kids Online: Child and Parent
Questionnaire. Do premennej socioekonomický status sme zahrnuli položky: „ako
často si kupuješ alebo niekto ti kupuje nové oblečenie“; „nájdeš si doma tiché miesto na
študovanie alebo robenie domácich úloh“; „ako často chodíš na dovolenku (aspoň jeden
týždeň vkuse) mimo domu“; „ako často máš doma k dispozícii na jedenie čerstvé ovocie
alebo zeleninu“ a „máš aspoň dva páry dobre sediacich topánok“. Prvé štyri položky
obsahovali štvorstupňové škály, ktoré sme preškálovali na dvojstupňové, rovnako
ako posledná položka. Po spočítaní všetkých položiek do celkového skóre sme
dospeli k premennej socioekonomický status, ktorého priemerné skóre M = 4,04.
Deskripcia premennej socioekonomický status je uvedená v tabuľke 14.
Tabuľka 14 Deskripcia premennej socioekonomický status
Socioekonomický status
Počet (N) 1 062
Priemer (M) 4,04
Štandardná odchýlka (SD) 1,00
Minimum 0
Maximum 5
130
Tabuľka 15 zobrazuje počet respondentov v jednotlivých úrovniach
socioekonomického statusu. Do skupiny nízka úroveň socioekonomického statusu boli
zaradení respondenti, ktorí ani v jednej alebo aspoň v jednej položke dosiahli jeden
bod (2,1 %, N = 22), do skupiny stredná úroveň socioekonomického statusu boli
zaradení respondenti, ktorí dosiahli aspoň v dvoch alebo v troch položkách po
jednom bode (23,7 %, N = 252); a do skupiny vysoká úroveň socioekonomického
statusu boli zaradení tí, ktorí dosiahli bod v najmenej štyroch alebo piatich položkách
(74,2 %, N = 788).
Tabuľka 15 Úrovne socioekonomického statusu u respondentov
Úrovne socioekonomického statusu N %
Nízka úroveň socioekonomického statusu 22 2,1
Stredná úroveň socioekonomického statusu 252 23,7
Vysoká úroveň socioekonomického statusu 788 74,2
Spolu 1 062 100
Trávenie voľného času respondentmi
V otázke týkajúcej sa trávenia voľného času mali respondenti k dispozícii 11 činností,
pri ktorých označovali jednu z možných frekvencií: „nikdy“, „niekoľkokrát“, „aspoň
raz za mesiac“, „aspoň raz za týždeň“, „denne alebo takmer denne“.
Najfrekventovanejšími voľnočasovými aktivitami sú aktivity spojené s činnosťou na
internete – „chatovanie s priateľmi na sociálnych sieťach“, „surfovanie na internete“,
„sociálne siete“. Na štvrtom mieste ako prvá aktívna aktivita sa umiestnilo
športovanie, nasledoval voľný čas trávený s rodičmi. Viac v tabuľke 16. Pre
zjednodušenie ďalších analýz bola realizovaná faktorová analýza, ktorá zredukovala
ich počet. Pred realizáciou faktorovej analýzy boli použité Kaiser Meyer Olkin (KMO)
test a Barlett´s Sphericity test, ktoré slúžia na potvrdenie opodstatnenosti realizácie
faktorovej analýzy. Z analýzy boli vylúčené položky, ktorých faktorový náboj bol nižší
ako 0,4. Výsledok KMO testu premennej trávenie voľného času bol 0,707 a výsledok
Barlett´s Sphericity testu bol štatisticky signifikantný (χ2 = 1707,323 p < 0,000), čo
potvrdzuje opodstatnenosť realizácie tejto štatistickej operácie. Faktorová analýza
identifikovala dva relevantné faktory: pasívne trávený voľný čas („trávim čas na
sociálnych sieťach“, „trávim čas na sociálnych sieťach alebo chatujem s priateľmi“,
„surfujem na internete“, „chodím do nákupných centier alebo len tak po meste“)
a aktívne trávený voľný čas („zúčastňujem sa organizovaných športových aktivít“,
„trávim čas s rodičmi (výlety, šport, kino)“, „športujem sám alebo s priateľmi“, „chodím
na krúžok alebo krúžky“). Tabuľka 17 zobrazuje deskriptívne charakteristiky
novovzniknutých premenných.
131
Tabuľka 16 Voľnočasové aktivity respondentov
Voľnočasové aktivity M SD
Chaty s priateľmi na soc. sieťach 4,08 1,35
Surfovanie na internete 3,98 1,42
Sociálne siete 3,93 1,49
Športujem 3,66 1,32
Trávim čas s rodičmi 3,58 1,19
Krúžok, krúžky 3,43 1,60
Nákupné centrá 3,14 1,69
Hrám PC hry 3,05 1,55
Organizované športové aktivity 2,44 1,35
Výherné automaty 1,17 0,71
Tabuľka 17 Deskripcia premenných pasívny a aktívny voľný čas
Pasívny VČ Aktívny VČ
Počet 1 059 1 061
Chýbajúce 3 1
Priemer 15,03 12,51
Štandardná odchýlka 4,21 3,73
Minimum 4 4
Maximum 20 20
Spolu 1 062 1 062
Sociálna opora
Sociálna opora (SO) je pomoc, ktorá je poskytovaná druhými ľuďmi človeku, ktorý sa
nachádza v zložitej situácii a túto situáciu mu uľahčuje (Křivohlavý In Mareš & Ježek,
2005). Niekedy ju môžeme vnímať ako existenciu ľudí, ktorí sú v blízkosti človeka
a sú ochotní pomôcť nejakým spôsobom (napr. vypočutie, materiálna pomoc,
poradenstvo a pod.), pričom môže ísť o rodičov, súrodencov, príbuzných, priateľov,
učiteľov, psychológov, sociálnych pracovníkov a pod.
Pri zisťovaní sociálnej opory sme použili dotazník CASSS-CZ autorov Mareš a Ježek
(2005), ktorý je vhodný pre vekové zloženie našich respondentov. Dotazník obsahuje
päť „poskytovateľov“ sociálnej opory: „matka“, „otec“, „učitelia“, „spolužiaci“
a „kamaráti“. V každej časti respondent označoval 12 položiek na dvoch škálach: „ako
často“ (respondent si mohol vybrať jednu z možností: „nikdy“, „takmer nikdy“,
132
„občas“, „často“, „takmer vždy“ alebo „vždy“) a „ako je to pre teba dôležité“
(respondent si mohol vybrať jednu z možností: „nedôležité“, „dôležité“ a „veľmi
dôležité“). Pred samotnou deskripciou premennej sociálna opora bola realizovaná
faktorová analýza zameraná na potvrdenie faktorového zloženia dotazníka.
Po realizovaní analýzy môžeme skonštatovať, že nami distribuovaná verzia
dotazníka CASSS-CZ vykazuje podobné psychometrické vlastnosti ako originálny
český dotazník. Analýza potvrdila päťfaktorovú štruktúru pôvodného dotazníka
(matka, otec, spolužiaci, učitelia, kamaráti), pričom každý faktor bol sýtený 12
položkami. Vnútorná konzistencia faktorov v časti „ako často“ sa pohybovala od α =
0,953 po α = 0923. Konzistencia v časti „ako je to pre teba dôležité“ sa pohybovala α
= 0,942 po α = 0, 893. Reliabilita dotazníka ako celku bola α = 0,971.
Časti „ako často“ a „ako je to dôležité“ sa môžu vo výsledku od seba odlišovať – prvá
časť je o tom, ako vníma respondent frekvenciu poskytovanej sociálnej opory
a druhá časť je o tom, ako je pre respondenta dôležitá sociálna opora
od poskytovateľa (hoci reálne poskytovaná byť nemusí).
Nasledujúca tabuľka 18 poskytuje prehľad celkových hodnôt sociálnej opory
v oblastiach „ako často“ a „ako je to dôležité“ a tabuľka 19 prehľad celkovej sociálnej
opory u jednotlivých poskytovateľov v našom súbore respondentov. Môžeme vidieť,
že v oblasti „ako často“ pociťujú respondenti najvyššiu oporu zo strany matky (M =
55,24), nasledujú kamaráti (M = 53,36), otec (M = 52,24), učitelia (M = 47,50)
a spolužiaci (M = 44,0). V oblasti „ako je to dôležité“ je pre respondentov takisto
najdôležitejšia matka (M = 28,16), nasleduje otec (M = 27,53), kamaráti (M = 27,30),
učitelia (M = 25,30) a spolužiaci (M = 24,91).
Tabuľka 18 Vnímaná sociálna opora v oblastiach „ako často“ a „ako je to
dôležité“
Poskytovateľ SO
N
(chýbajúce)
M SD Min. Max.
Matka – ako často 1 054 (8) 55,24 12,51 12 72
Matka – ako je to dôležité 1 000 (62) 28,16 5,45 12 36
Otec – ako často 1 007 (55) 52,24 15,21 12 72
Otec – ako je to dôležité 939 (123) 27,53 6,15 12 36
Kamaráti – ako často 1 052(10) 53,36 1463 12 72
Kamaráti – ako je to dôležité 977 (85) 27,30 6,54 12 36
Učitelia – ako často 1 049 (13) 47,50 12,00 12 72
Učitelia – ako je to dôležité 975 (87) 25,30 6,26 12 36
Spolužiaci – ako často 1 047 (15) 44,00 13,99 12 72
Spolužiaci – ako je to dôležité 974 (88) 24,91 6,19 12 36
133
V prípade celkového skóre v sociálnej opore dosahuje najvyššiu hodnotu matka (M =
79,51); nasledujú kamaráti (M = 78,42); otec (M = 77,51); učitelia (M = 70,67)
a spolužiaci (M = 68,05).
Tabuľka 19 Celkové skóre vnímanej sociálnej opory u jednotlivých
poskytovateľov
Poskytovateľ SO
N
(chýbajúce)
M SD Min. Max.
Matka 1 059 (3) 79,51 17,56 12 108
Otec 1 012 (50) 77,51 21,13 12 108
Učitelia 1 054 (8) 70,67 18,87 12 108
Spolužiaci 1 050 (12) 68,05 19,25 12 108
Kamaráti 1 056 (6) 78,42 21,11 12 108
Nami použitý dotazník umožňuje zistiť aj celkové skóre za jednotlivé druhy vnímanej
sociálnej opory. V dotazníku sú zahrnuté nasledovné druhy: emocionálny druh
sociálnej opory – odráža porozumenie, pochopenie, záujem, ústretové správanie,
ochotu k pomoci, ochotu k počúvaniu a pod. Informačný typ opory je ochota
k poskytovaniu informácií, poskytovanie dobrých rád, nasmerovanie, poradenstvo.
Hodnotiaci typ sociálnej opory poskytuje pochvalu, ale aj citlivo upozorní na chyby,
pravdivo zhodnotí. Inštrumentálny typ sociálnej opory poskytne pomôcky, predmety,
čas a pod. Z tabuľky 20 vyplýva, že najdôležitejšou je pre respondentov v oblasti „ako
často“ informačná opora (M = 64,81), nasleduje emocionálna (M = 63,70),
inštrumentálna (M = 62,86) a hodnotiaca (M = 57,89). V oblasti „ako je to dôležité“ je
najpodstatnejšia pre respondentov emocionálna (M = 33,00), nasledujú informačná
(M = 32,60), inštrumentálna (M = 32,30) a hodnotiaca sociálna opora (M = 30,02).
Tabuľka 20 Celkové skóre podľa druhov sociálnej opory
Druh SO
N
(chýbajúce)
M SD Min. Max.
Emocionálna – ako často 1 061 (1) 63,70 13,74 15 90
Emocionálna – ako je to dôležité 1 014 (48) 33,00 7,64 15 45
Informačná – ako často 1 061 (1) 64,81 14,26 15 90
Informačná – ako je to dôležité 1 012 (50) 32,60 7,59 15 45
Hodnotiaca – ako často 1 061 (1) 57,89 14,96 15 90
Hodnotiaca – ako je to dôležité 1 014 (48) 30,02 7,89 15 45
Inštrumentálna – ako často 1 061 (1) 62,86 14,86 15 90
Inštrumentálna – ako je to
dôležité
1 013 (49) 32,30 7,53 15 45
134
Sensation seeking (vyhľadávanie senzácií)
Podľa Zuckermana (2010) je vyhľadávanie senzácií osobnostná črta vyjadrená
všeobecnou tendenciou hľadať rôzne, nové, zložité a intenzívne vnemy a senzácie
a ochota riskovať kvôli týmto zážitkom. Ako uvádza spomenutý autor, v literatúre sa
môžeme stretnúť aj s iným pomenovaniami – napr. vyhľadávanie noviniek,
vzrušenia, senzácií, zábavy, odvážnosť. Pri konštruovaní našej škály vyhľadávania
senzácií sme vychádzali z výskumu GKO (Global Kids Online1) – škála má dve
položky: „robím nebezpečné veci pre zábavu“ a „robím vzrušujúce veci, aj keď sú
nebezpečné“. Respondenti mali možnosť označiť jednu z nasledovných možností:
„vôbec neplatí“, „trochu platí“, „dosť platí“ a „úplne platí“. Vnútorná konzistencia našej
škály prostredníctvom Cronbachovho alfa bola na úrovni 0,84. Pre zjednodušenie
ďalších výpočtov sme vypočítali celkové skóre a deskripcia premennej vyhľadávanie
senzácií je zobrazená v tabuľke 21. Priemerné celkové skóre premennej
vyhľadávanie senzácií je na úrovni 1,77, ktoré sa blíži k hodnote „trochu platí“.
Tabuľka 21 Deskripcia premennej vyhľadávanie senzácií
Sensation seeking
Počet 1 059
Chýbajúce 3
Priemer 1,77
Štandardná odchýlka 0,948
Minimum 1
Maximum 4
Problémové správanie
Pojem problémové správanie zahŕňa v sebe širokú paletu prejavov správania, takisto
sú k dispozícii rôzne teoretické východiská, ktoré pracujú s týmto pojmom. Pri
premennej problémové správanie sme sa rovnako inšpirovali výskumom GKO a boli
do nej zahrnuté nasledovné položky: „často sa nahnevám a stratím nervy“, „často ma
obviňujú, že klamem alebo podvádzam“, „beriem si veci, ktoré nie sú moje – napr.
z domu, školy alebo z iných miest“. Respondenti, podobne ako v predchádzajúcej
premennej, mali označiť jednu zo štyroch možností. Vnútorná konzistencia našej
škály prostredníctvom Cronbachovho alfa bola na úrovni 0,48. Deskripcia premennej
je uvedená v tabuľke 22. Priemerné skóre premennej problémové správanie je na
úrovni 1,78 a blíži sa k hodnote „trochu platí“.
1 Vo výskume Global Kids Online bola použitá dvojzložková škála Sensation Seeking autorov
Stephenson, Hoyle et al., 2003.
135
Tabuľka 22 Deskripcia premennej problémové správanie
Problémové správanie
Počet 1 062
Chýbajúce 0
Priemer 1,78
Štandardná odchýlka 0,59
Minimum 1
Maximum 4
Škála emocionálnych problémov
Pri zostavovaní škály emocionálnych problémov sme sa takisto inšpirovali
výskumom GKO2, pričom škála má päť položiek: „často si robím starosti a mám
obavy“, „v niektorých situáciách som nervózny/a a ľahko strácam sebadôveru“, „často
ma bolí hlava, brucho alebo je mi zle“, „často som nešťastný/á, smutný/á a je mi do
plaču“, „bojím sa mnohých vecí a ľahko sa vyľakám“. Vnútorná konzistencia našej
škály prostredníctvom Cronbachovho alfa bola na úrovni 0,75. Tabuľka 23 zobrazuje
deskriptívne údaje premennej škála emocionálnych problémov, pričom priemerné
skóre je na úrovni „trochu platí“ – dosahuje hodnotu 2,04.
Tabuľka 23 Deskripcia premennej škála emocionálnych problémov
Škála emocionálnych problémov
Počet 1 062
Chýbajúce 0
Priemer 2,04
Štandardná odchýlka 0,68
Minimum 1
Maximum 4
Self-efficacy (sebadôvera vo vlastné schopnosti)
Autorom konceptu self-efficacy je americký psychológ Bandura (1982), ktorý selfefficacy
charakterizuje ako vieru v schopnosť človeka organizovať a uskutočňovať
kroky potrebné na zvládnutie prípadných situácií. Ide o vieru vo vlastné schopnosti,
2 Vo výskume bola použitá 5-zložková škála Emotional Symptoms z dotazníka SDQ: The
Strengths and Difficulties Questionnaire (dotazník predností a nedostatkov) autora Goodman,
1997.
136
ktoré môžeme využiť v situáciách, ktoré sa v našich životoch vyskytnú. Inšpirovali
sme sa otázkami použitými vo výskume GKO. Išlo o položky: „je pre mňa ľahké držať
sa svojich cieľov a dosiahnuť ich“, „som presvedčený/á, že si dokážem poradiť
s neočakávanými problémami“, „dá sa povedať, že dokážem zvládnuť nové situácie“,
„ak sa veľmi snažím, dokážem vyriešiť väčšinu problémov“, „ak mám problémy,
zvyčajne prídem na to, čo mám robiť“. Respondent opäť volil jednu zo štyroch
možností – rovnako ako v predchádzajúcich troch premenných. Vnútorná
konzistencia našej škály prostredníctvom Cronbachovho alfa bola na úrovni 0,77.
Tabuľka 24 zobrazuje deskriptívne charakteristiky premennej self-efficacy, pričom
jej priemerné skóre je na úrovni 2,60, čo je na úrovni medzi hodnotami „trochu platí“
a „dosť platí“.
Tabuľka 24 Deskripcia premennej self-efficacy
Self-efficacy
Počet 1 062
Chýbajúce 0
Priemer 2,60
Štandardná odchýlka 0,65
Minimum 1
Maximum 4
Aktivity respondentov na internete
Pri skúmaní aktivít respondentov na internete nás zaujímalo, ktoré online aktivity
respondenti realizujú. Tabuľka 25 zobrazuje priemernú aktivitu jednotlivých aktivít,
pričom respondenti mali možnosť uviesť pri každej aktivite jednu z nasledovných
možností: „1 = nikdy“; „2 = niekoľkokrát“; „3 = aspoň raz za mesiac“; „4 = aspoň raz za
týždeň“ a „5 = denne alebo takmer denne“. Najčastejšie spomedzi vybraných aktivít
respondenti uvádzali „aktivity na sociálnych sieťach“ (M = 4,06), „chatovanie“ (M =
3,86), „surfovanie na informačných stránkach“ ako napr. Wikipédia a pod. (M = 3,02).
Najmenej uvádzali aktivitu týkajúcu sa „online sexu“ (pornografia, erotika a pod.) (M
= 1,56) a „online gambling“ (M = 1,26).
137
Tabuľka 25 Priemerná realizácia vybraných aktivít na internete
Aktivity na internete M SD
Sociálne siete 4,06 1,40
Chaty 3,86 1,51
Informačné stránky 3,02 1,81
Online hry 2,77 1,65
E-mail 2,34 1,33
Internetové obchody 2,26 1,23
Online sex 1,56 1,20
Online gambling 1,26 0,90
Počet hodín strávených na internete
V dotazníku nás zaujímalo, koľko času v priemere strávia respondenti na internete
počas týždňa a cez víkend. Tabuľka 26 zobrazuje, že cez týždeň je to v priemere
4,82 hodiny za deň a cez víkend je to v priemere 6,03 hodiny za deň. Viac ako 4
hodiny trávi na internete cez týždeň 38,2 % respondentov a cez víkend 48,7 %
respondentov.
Tabuľka 26 Počet hodín strávených na internete cez týždeň a cez víkend
Počet hodín na internete Týždeň Víkend
Počet 1 055 1 055
Chýbajúce 7 7
Priemer 4,82 6,03
Štandardná odchýlka 4,77 5,52
Minimum 0 0
Maximum 24 24
Rodičovská kontrola aktivít na internete
Pri zisťovaní rodičovskej kontroly mali respondenti k dispozícii šesť možností,
pričom označovali jednu z možností: „nikdy“, „málokedy“, „niekedy“, „často“ a „veľmi
často“. Najčastejšie kontrolovanou aktivitou zo strany rodičov sú „nákupy na
internete“ (M = 2,58), najmenej kontrolovanou aktivitou sú „správy, ktorými
respondenti komunikujú cez chaty“ (M = 2,06).
138
Tabuľka 27 Rodičovská kontrola aktivít na internete
Rodičovská kontrola M SD
Nákupy, ktoré uskutočňujem online 2,58 1,61
Môj profil na sociálnych sieťach 2,28 1,38
Aplikácie, ktoré používam 2,17 1,41
Priateľov, s ktorými sa kontaktujem 2,11 1,26
Webové stránky, ktoré navštevujem 2,11 1,34
Správy, ktorými komunikujem cez chat 2,06 1,33
Excesívne používanie internetu
Nami upravená škála EIU bola vytvorená použitím komponentov závislosti (Griffiths,
2005; inšpirované Škařupová, Ólafsson & Blinka, 2015) a pokryla päť komponentov
zo šiestich, pričom respondenti odpovedali na 5-stupňovej škále („1 = nikdy“, „2 =
niekoľkokrát“, „3 = aspoň raz za mesiac“, „4 = aspoň raz za týždeň“ a „5 = denne alebo
takmer denne“). Škála obsahovala nasledovné položky: 1. význačnosť: „Zanedbávaš
niekedy svoje potreby (napr. jedlo alebo spánok) kvôli internetu alebo hraniu hier?“,
2. syndróm z odňatia: „Cítiš sa nekľudný/á, mrzutý/á alebo podráždený/á, keď
nemôžeš byť na internete alebo hrať hry?“, 3. tolerancia: „Pristihneš sa, že zostávaš na
internete alebo v hre, i keď ťa to už vlastne nebaví?“, 4. relaps: „Pokúsil/a si sa niekedy
neúspešne obmedziť čas, ktorý tráviš na internete alebo v hre?“, 5. konflikt:
„Zanedbávaš svoju rodinu, priateľov, prácu alebo koníčky kvôli času, ktorý tráviš
hraním alebo online?“. Vnútorná konzistencia nami upravenej škály prostredníctvom
Cronbachovo α bola 0,631.
Pri vyhodnocovaní počtu respondentov, ktorí by spadali do kategórie excesívnych
používateľov internetu, je možné postupovať dvomi spôsobmi – prísnejším
a jemnejším. Pri prísnejšom spôsobe ide o identifikáciu respondentov, ktorí spĺňajú
všetkých päť komponentov uvedených vyššie – rovnako pristupujú pri
vyhodnocovaní odborníci v rámci výskumu EU Kids Online. V našom výskumnom
súbore sa nachádzali traja takíto respondenti, čo z celkového počtu tvorí 0,3 %.
Respondentov, ktorí spĺňali 4 z 5 komponentov, bolo 19, čo je celkového počtu 1,8 %.
Pri jemnejšom spôsobe sa excesívnosť používania hodnotí prostredníctvom
priemerného skóre – v našom prípade nadobúdalo hodnotu 1,73. Ak respondent
vykazuje priemerné hrubé skóre vyššie ako 2,6, môžeme o ňom uvažovať ako
o jedincovi, ktorý excesívne používa internet. Skóre takejto hodnoty zdvojnásobuje
pravdepodobnosť problémov so správaním, školských problémov, online rizík
a rôznych psychologických ťažkostí – príznaky depresie alebo úzkosti (inšpirované
Škařupová, Ólafsson & Blinka, 2015).
139
V našom výskumnom súbore išlo o 124 takýchto respondentov, čo je
z celkového počtu 11,7 %. Všetky nasledujúce výpočty budú realizované s týmto
vyhodnocovaním excesívneho používania internetu.
Rozdiely v excesívnom požívaní internetu vzhľadom na vybrané
premenné
Na zisťovanie prípadných rozdielov v excesívnom používaní internetu sme použili
Mann-Whitney U-test, príp. Kruskal-Wallis test, nakoľko dáta nevykazujú normálne
rozdelenie. Testy boli realizované na hladine významnosti 5 %.
Sumarizujeme najpodstatnejšie zistenia:
 v excesívnom používaní internetu sa nepreukázal signifikantný rozdiel
medzi dievčatami a chlapcami;
 respondenti z mesta alebo vidieka sa neodlišujú v excesívnom používaní
internetu;
 v excesívnom používaní internetu sú medzi respondentmi rozdiely
vzhľadom na to, či pravidelne navštevujú kostol, alebo nie, pričom tí,
ktorí kostol navštevujú, vykazujú nižšie priemerné skóre (M = 1,59) ako tí,
ktorí kostol nenavštevujú (M = 1,78);
 v excesívnom používaní internetu respondentmi nie sú rozdiely vzhľadom
na vzdelanie otca a takisto ani vzhľadom na vzdelanie matky.
Tabuľka 28 P-hodnoty neparametrických testov
Premenné p
Pohlavie 0,150
Bydlisko 0,092
Návšteva kostola 0,002
Vzdelanie otca 0,610
Vzdelanie matky 0,424
Vzťah medzi excesívnym používaním internetu a vybranými
premennými
Na zisťovanie vzťahu medzi excesívnym používaním internetu a vyššie popísanými
premennými sme použili Pearsonov korelačný koeficient. Nie všetky korelácie sú
signifikantné (signifikantné korelácie sú vyznačené hrubým písmom), tabuľka 29
uvádza prehľad najpodstatnejších zistení (uvádzame len signifikantné korelácie):
140
 čím viac respondenti trávia voľný čas pasívnym spôsobom, tým je vyššia
hodnota excesívneho používania internetu;
 čím je sociálna opora zo strany matky, otca a učiteľov slabšia, tým je vyššia
hodnota excesívneho používania internetu;
 čím je celkové skóre sociálnej opory nižšie (čím je celková sociálna opora
nižšia), tým je vyššia hodnota excesívneho používania internetu;
 čím je hodnota celkového skóre sensation seeking vyššia, tým je vyššia
hodnota excesívneho používania internetu;
 čím je hodnota celkového skóre problémového správania vyššia, tým je
vyššia hodnota excesívneho používania internetu;
 čím je vyšší čas strávený na internete cez týždeň a cez víkend, tým je
vyššia hodnota excesívneho používania internetu.
Tabuľka 29 Korelácie medzi excesívnym používaním internetu a jednotlivými
premennými
EPI
Premenné r p
Socioekonomický status -0,056 0,069
Aktívny voľný čas 0,005 0,861
Pasívny voľný čas 0,226** 0,000
Sociálna opora – matka -0,123** 0,000
Sociálna opora – otec -0,146** 0,000
Sociálna opora – učitelia -0,106** 0,000
Sociálna opora - kamaráti -0,049 0,111
Sociálna opora – spolužiaci -0,056 0,072
Sociálna opora – celkové
skóre
-0,119 0,000
Sensation seeking 0,247** 0,000
Problémové správanie 0,419** 0,000
Self-efficacy -0,055 0,075
Škála emocionálnych
roblémov
0,363** 0,000
Počet hodín na internete
týždeň
0,178** 0,000
Počet hodín na internete
víkend
0,252** 0,000
**Korelácia je signifikantná na úrovni 0,001
r = hodnota korelačného koeficientu
141
Identifikácia prediktorov excesívneho používania internetu
a rizikových skupín používateľov internetu
Pre identifikáciu prediktorov a rizikových skupín v kontexte excesívneho používania
internetu (EPI) bola použitá metóda klasifikačných stromov (ang. Decision Trees). Je
to metóda, ktorá sa používa na identifikovanie respondentov, ktorí patria do určitej
skupiny – napr. ako v prípade našich respondentov na základe rizikovosti.
Výsledkom analýzy je graf dendogram, ktorý má podobu stromu, pričom
v jednotlivých uzloch sú „zoskupení“ respondenti na základe rizikovosti v kontexte
excesívneho používania internetu.
Pod pojmom prediktory máme na mysli nezávislé premenné, ktoré vstúpili do
algoritmu klasifikačného stromu: sociálna opora, úroveň socioekonomického
statusu, sensation seeking, problémové správanie, škála emocionálnych problémov,
self-efficacy, pasívny a aktívny voľný čas, počet hodín strávených na internete cez
víkend a cez týždeň, vek respondentov. Závislou premennou v algoritme bolo
celkové skóre excesívneho používania internetu, ktoré nadobúdalo hodnotu 1,73.
Celý dendogram 1 je rozdelený do piatich hlavných vetiev, pričom najdôležitejšou
premennou, ktorá najviac rozhoduje o delení respondentov do jednotlivých vetví je
problémové správanie. Respondenti (uzol 5), ktorí vykazujú vyšší priemer
v problémovom správaní (M > 2,00), dosahujú aj vyšší priemer v rámci excesívneho
používania internetu (M = 2,26). Tento uzol sa ďalej rozvetvuje na základe toho, aký
je počet hodín strávených na internete počas víkendu – respondenti (uzol 13),
ktorí takto strávia menej ako tri hodiny, dosahujú nižšie skóre EPI (M = 1,86) ako
respondenti, ktorí takto strávia viac ako tri hodiny – tí dosahujú vyššie skóre EPI (M
= 2,42) Uzol sa ďalej delí na základe premennej sensation seeking – vyšší priemer
EPI dosahujú respondenti, ktorí majú tendenciu viac vyhľadávať senzácie (M = 2,57).
Tento uzol je koncový a z celkového hľadiska posudzovania rizikovosti je aj
najrizikovejší.
Ďalšiu vetvu dendogramu takisto diskriminuje premenná počet hodín strávených
na internete počas víkendu. V tomto uzle sa nachádza druhá najrizikovejšia
skupina respondentov – tí, ktorí cez víkend používajú internet viac ako 6 hodín
a dosahujú priemerné skóre EPI na úrovni M = 2,22. Tento uzol je koncový.
V tretej vetve dendogramu je najrozhodujúcejšou premennou vek respondenta –
respondenti starší ako 12 rokov dosahujú vyššie priemerné skóre EPI (M = 1,77) ako
respondenti mladší ako 12 rokov (M = 1,42). Starší respondenti ako 12 rokov sa
ďalej delia podľa pasívne tráveného voľného času – tí, ktorí trávia vo veľkej miere
svoj voľný čas pasívnym spôsobom, dosahujú aj vyššie skóre v EPI (M = 1,93).
V poslednej vetve dendogramu je diskriminujúcou premennou podobne ako
v predchádzajúcich vetvách premenná počet hodín strávených na internete cez
142
víkend. Respondenti, ktorí sú na internete cez víkend od 1,5 – 6 hodín sa ešte
následne delia do dvoch skupín podľa premennej škála emocionálnych
problémov. Rizikovejší sú tí, ktorí dosahujú hodnotu vyššiu ako 1,8 (hodnota EPI =
1,69).
Priemerné skóre excesívneho používania internetu v našom výskumnom súbore je
na úrovni 1,73 a metóda klasifikačných stromov umožňuje identifikovať rizikové
skupiny na základe porovnávania s priemerným skóre.
V nasledujúcom prehľade uvádzame tie skupiny, ktoré vykazujú vyšší priemer ako
1,73 a považujeme ich teda z hľadiska excesívneho používania internetu za rizikové
(v dendograme sú tieto rizikové skupiny vždy koncovým uzlom) v kontexte
premenných vložených do algoritmu:
 109 respondentov (uzol 20), ktorí vykazujú celkové skóre v premennej
problémové správanie v hodnote viac ako 2,003; ktorí strávia viac ako 3
hodiny na internete počas víkendu a ktorí vykazujú celkové skóre
v premennej sensation seeking vyššie ako 1,54. Táto skupina vykazovala
najvyššie priemerné skóre v EPI: M = 2,57;
 63 respondentov uzol (12), ktorí vykazujú v premennej problémové správanie
celkové skóre v hodnote 1,67 – 2,00 a trávia na internete viac ako šesť hodín
počas víkendu. Skupina vykazovala priemerné skóre v EPI: M = 2,21;
 56 respondentov (uzol 19), ktorí vykazujú celkové skóre v premennej
sensation seeking nižšie ako 1,5. Skupina vykazovala priemerné skóre v EPI:
M = 2,21;
 83 respondentov (uzol 18), ktorí vykazujú v premennej problémové správanie
hodnotu 1,33 – 1,67; sú starší ako 12 rokov a vo veľkej miere trávia svoj voľný
čas pasívnym spôsobom. Skupina vykazovala priemerné skóre v EPI: M = 1,93;
 67 respondentov (uzol 13), ktorí vykazujú celkové skóre v premennej
problémové správanie v hodnote viac ako 2,00 a počet hodín, ktoré strávia na
internete, je menej ako 3. Skupina vykazovala priemerné skóre v EPI: M =
1,86;
 69 respondentov (uzol 8), ktorí vykazujú celkové skóre v premennej
problémové správanie v hodnote 1,00 – 1,33 a ktorí strávia na internete počas
víkendu viac ako 6 hodín. Skupina vykazovala priemerné skóre v EPI: M =
1,78.
3 Priemerné skóre premennej problémové správanie je na úrovni 1,78 a blíži sa k hodnote
„trochu platí“.
4 Priemerné celkové skóre premennej vyhľadávanie senzácií je na úrovni 1,77, ktoré sa blíži
k hodnote „trochu platí“.
143
Rizikové prediktory excesívneho používania internetu, ktoré sme identifikovali,
sú nasledovné:
 vysoké skóre v premennej problémové správanie;
 vyšší počet hodín strávených na internete počas víkendu;
 vysoké skóre v premennej sensation seeking;
 vyšší vek;
 viac voľného času stráveného pasívnym spôsobom.
144
Dendogram 1
145
Sociálna opora ako prediktor excesívneho používania internetu
Pre zaujímavosť sme do algoritmu vložili len jednotlivé časti sociálnej opory s cieľom
identifikovať rizikové skupiny na základe nich. Do algoritmu bolo teda vložené:
sociálna opora (SO) matka – ako často; SO otec – ako často; SO učitelia – ako často;
SO spolužiaci – ako často; SO kamaráti – ako často; SO matka – ako je to dôležité; SO
otec – ako je to dôležité; SO učitelia – ako je to dôležité; SO spolužiaci – ako je to
dôležité; SO kamaráti – ako je to dôležité.
Najdôležitejšou premennou, ktorá diskriminuje všetky ostatné, je vnímaná sociálna
opora v časti ako často od matky5. Tí respondenti, ktorí uvádzali priemerné skóre
sociálnej opory vyššie ako 63,0, vykazovali najnižšie skóre v EPI (M = 1,55) – tento
uzol je koncový a zároveň z hľadiska posudzovania rizikovosti aj najmenej rizikový
a patrí doň 311 respondentov (dendogram 2). Druhú vetvu dendogramu tvorí 642
respondentov, ktorí uvádzali v premennej sociálna opora v časti ako často od
matky skóre od 38,0 – 63,0. Respondenti sa ďalej delia podľa premennej sociálna
opora v časti, ako je to dôležité od otca.
Najrizikovejším uzlom celkového počtu respondentov bola skupina 154
respondentov, ktorí uvádzali túto hodnotu v rozmedzí nad 31,0; pričom priemerné
skóre EPI je M = 2,00. Ako sme spomenuli vyššie, sociálna opora v časti „ako je to
dôležité“ nie je o reálne poskytovanej opore, ale o jej dôležitosti pre respondenta.
Druhým najrizikovejším uzlom je uzol z poslednej vetvy dendogramu – 108
respondentov, ktorí uvádzali najnižšie skóre v premennej sociálna opora v časti
ako často od matky < 38,0.
Rizikové prediktory excesívneho používania internetu v kontexte sociálnej
opory, ktoré sme identifikovali, sú nasledovné:
 nízka hodnota sociálnej opory v časti ako často – matka
 vysoká hodnota sociálnej opory v časti ako je to dôležité – otec.
5 Premenná sociálna opora v časti ako často od matky nadobúda priemer M = 55,24 max. 72,
min. 12
146
Dendogram 2
Zhrnutie (závery) autorského výskumu
Hlavným cieľom nášho výskumu bolo zistiť správanie adolescentov v súvislosti
s používaním internetu so zameraním na identifikáciu rizikových skupín a rizikových
prediktorov excesívneho používania internetu. Identifikácia rizikových skupín
a rizikových prediktorov patrí k základným predpokladom presne zacielených
selektívno-indikovaných preventívnych prístupov, ktoré považujeme
za najefektívnejšie pri práci s adolescentmi.
Respondenti nášho výskumného súboru trávia svoj voľný čas viac pasívnym ako
aktívnym spôsobom, pričom k najfrekventovanejším aktivitám patria aktivity
spojené práve s internetom. Na internete trávia cez týždeň v priemere takmer päť
hodín, čo je hodnota porovnateľná s počtom hodín, ktoré trávia deti na internete cez
týždeň podľa výskumu EU Kids Online (každé piate dieťa a dospievajúci trávi
na internete počas pracovných dní viac ako štyri hodiny denne) (Izrael et al., 2020).
Cez víkendové dni je počet hodín strávených na internete ešte vyšší – je to o niečo
málo viac ako šesť hodín.
147
Keďže ani v literatúre a v realizovaných výskumných štúdiách nie je zhoda jednak
v meracích nástrojoch, a jednak v spôsoboch vyhodnocovania týchto nástrojov, nami
použitú škálu EIU sme vyhodnotili dvomi spôsobmi. Podľa prísnejšieho spôsobu
hodnotenia boli identifikovaní 3 (0,3 %) respondenti spadajúci do kategórie
excesívnych používateľov internetu a podľa jemnejšieho spôsobu bolo takýchto
respondentov identifikovaných 124 (11,7 %). V analýzach, ktoré nasledovali, sme
pracovali s týmto jemnejším vyhodnotením excesívneho používania internetu.
V excesívnom používaní internetu sa od seba neodlišujú dievčatá a chlapci, ani
adolescenti pochádzajúci z vidieka a z mesta. Premenná, v ktorej sa preukázali
štatisticky významné rozdiely, je pravidelná návšteva kostola, pričom počet
adolescentov, ktorí pravidelne navštevujú kostol, vykazujú menší podiel
v excesívnom používaní internetu.
Pri identifikovaní vzťahov medzi excesívnym používaním internetu sa preukázalo, že
pasívny voľný čas, skóre v sensation seeking, problémové správanie a čas strávený
na internete cez víkend spolu pozitívne korelujú – excesívne používanie internetu je
vyššie, čím je skóre dosiahnuté v uvedených premenných vyššie. V prípade sociálnej
opory sa preukázala negatívna korelácia – čím je sociálna opora nižšia, tým je
excesívne používanie internetu vyššie.
Pri identifikácii prediktorov excesívneho používania internetu pomocou metódy
decision tree sa ako rizikové prediktory preukázali vysoké skóre v problémovom
správaní, vyšší počet hodín strávených na internete cez víkend, vysoké skóre
v sensation seeking, vyšší vek a viac voľného času stráveného pasívnym spôsobom.
K rizikovým teda patria adolescenti, ktorí vykazujú problémové správanie (napr.
často sa hnevajú a strácajú nervy; obviňujú ich, že klamú a podvádzajú a berú si veci,
ktoré im nepatria), v sobotu a v nedeľu trávia veľa času na internete, sú náchylní na
vyhľadávanie senzácií (robia nebezpečné veci pre zábavu aj napriek tomu, že sú
rizikové), majú viac ako 12 rokov a trávia voľný čas pasívnym spôsobom.
Pri uvažovaní o sociálnej opore ako o komplexe viacerých premenných, ktoré by
mohli vstúpiť do algoritmu decision tree ako nezávislé premenné a excesívne
používanie internetu ako závislá premenná, môžeme skonštatovať, že ako riziková
sa preukázala nízka hodnota sociálnej opory v časti ako často u matky (ide
o frekvenciu poskytovania sociálnej opory) a vysoká hodnota sociálnej opory v časti
ako je to dôležité u otca (ide o to, za akú dôležitú považujú respondenti sociálnu
oporu). K rizikovým teda patria respondenti, ktorých matka pri poskytovaní
sociálnej opory zlyháva a ktorí zároveň považujú otca v tomto smere za veľmi
dôležitého (ale pravdepodobne sa im sociálnej opory z jeho strany nedostáva).
Použitá metóda identifikovala rizikové faktory a rizikových adolescentov v kontexte
excesívneho používania internetu, pričom, ako bolo spomenuté vyššie, identifikácia
môže slúžiť ako základ tvorby presne zacielených selektívno-indikovaných
preventívnych prístupov, ktoré považujeme za najúčinnejšie pri práci
s adolescentmi.
148
Záver
Vedecká monografia má za cieľ poskytnúť čo najkomplexnejší pohľad
na problematiku excesívneho používania internetu, ktoré sa stáva bežnou súčasťou
života adolescentov a napriek nesporným pozitívam digitálnych technológií prináša
do ich života aj množstvo negatív.
V úvodných kapitolách monografie sú popísané teoretické východiská zamerané
na objektívne pochopenie fenoménu excesívneho používania internetu,
na vymedzenie konceptu závislosti od internetu a zároveň aj na charakteristiku ich
prekrývajúcich sa znakov a prejavov. Nechýba špecifikácia obdobia adolescencie, na
ktoré je v kontexte excesívneho používania internetu zameraná celá monografia.
Súčasťou teoretickej časti monografie je pohľad na prevenciu a jej úlohy na všetkých
úrovniach a podrobný prehľad terapie závislosti od internetu v súčasných
podmienkach. Charakteristike motivačných rozhovorov v kontexte ich špecifík pri
práci s adolescentmi je venovaná posledná kapitola teoretickej časti monografie.
Záverečná časť monografie je venovaná výskumným reflexiám v medzinárodnom
a domácom kontexte a súčasne analýze autorských výskumných zistení. Naše
výsledky poukazujú na alarmujúco vysoký počet hodín, ktoré trávia adolescenti
na internete cez pracovné dni a cez víkend, čo sa zároveň preukázalo ako rizikový
faktor excesívneho používania internetu. Ďalšími rizikovými faktormi sú problémové
správanie, vyhľadávanie senzácií (sensation seeking) a trávenie voľného času
pasívnym spôsobom. V snahe poskytnúť účinnú a efektívnu prevenciu, prípadne
terapiu, považujeme za nevyhnutné identifikovať tieto faktory a zohľadniť ich
v poradenskej a terapeutickej intervencii s adolescentmi. Práve ich stanovenie nám
totiž slúži pri výbere konkrétnych vekových skupín do preventívnych programov
a zároveň umožňuje ich modifikáciu v rámci intervenčných programov.
Ako sme uviedli v úvode, veríme, že monografia prostredníctvom objektívnych
vedeckých dát prispeje k lepšiemu poznaniu problematiky excesívneho používania
internetu a závislosti od internetu a bude prospešná nielen odborníkom
a odborníčkam z oblasti prevencie a terapie tohto novodobého fenoménu, ale aj
ďalším pomáhajúcim profesionálom v práci s deťmi a mládežou.
149
Conclusion
The scientific monograph aims to provide the most comprehensive view possible of
the issue of excessive use of the Internet, which is becoming a common part of
adolescents' lives and, despite the undeniable advantages of digital technologies,
brings a number of negative aspects into their lives.
The introductory chapters of the monograph describe the theoretical basis focused
on an objective understanding of the phenomenon of excessive use of the Internet,
the definition of the concept of Internet addiction as well as the characteristics of
their overlapping signs and manifestations. They also include a specification of the
period of adolescence, on which the whole monograph is focused in the context of
excessive use of the Internet. The theoretical part of the monograph looks at
prevention and its role at all levels and provides a detailed overview of the therapy
of Internet addiction in the current conditions. The last chapter of the theoretical
part of the monograph addresses the characteristics of motivational interviews in
the context of their specifics when working with adolescents.
The final part of the monograph focuses on research reflections in the international
and domestic context as well as the analysis of the author's research findings. Our
results point to the alarmingly high number of hours that adolescents spend online
on weekdays and weekends, which has proved to be a risk factor for excessive
Internet use. Other risk factors include difficult behavior, sensation seeking and
passive leisure. To provide effective and efficient prevention, or therapy, it is
considered necessary to identify these factors and take them into account in
counseling and therapeutic intervention with adolescents. Determination thereof
supports us in the selection of specific age groups for prevention programs and at
the same time allows their modification within the intervention programs.
As mentioned in the introduction, the monograph shall contribute to a better
understanding of the issue of excessive Internet use and Internet addiction based on
objective scientific data and will benefit not only experts in prevention and therapy
of this modern phenomenon but also other assisting professionals working with
children and young people.
150
Zoznam skratiek
AA Anonymní alkoholici (Alcoholics Anonymous)
ACT Terapia prijatia a záväzku (Acceptance and Commitment Therapy)
ADHD Porucha pozornosti s hyperaktivitou
AICA – S Merací nástroj na zisťovanie závislosti od počítačových hier a internetu
(The Assessment for Computer and Internet Addiction – Screener)
CA Závislosť od počítačových hier (Computer Game Addiction)
CASSS Škála sociálnej opory u detí a adolescentov (Child and Adolescent Social
Support Scale)
CBT – IA Kognitívno-behaviorálna terapia internetovej závislosti (Cognitive
Behavioral Therapy – Internet Addiction)
CDR Centrum pre deti a rodiny
CIAS Chanova škála závislosti od internetu (Chen Internet Addiction Scale)
CPRVK Centrum prevence rizikové virtuální komunikace
CPLDZ Centrum pre liečbu drogových závislostí
CPPPaP Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
CSPP Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva
DSM Diagnostický a štatistický manuál mentálnych porúch (Diagnostic and
Statistical Manual of Mental Disorders)
EEG Elektroencefalografia
EIU Excesívne používanie internetu (Excessive Internet Use)
EMCDDA Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť
(European Monitoring Centre for Drug and Drug Addiction)
EPI Excesívne používanie internetu
fMRI Funkčná magnetická rezonancia
FOMO Strach z premeškania, vynechania niečoho (Fear of Missing Out)
GA Anonymní gambleri
GKO Global Kids Online, neprekladá sa
GPIU Všeobecné (generalizované) patologické používanie internetu
(Generalized Pathological Use)
GPIUS2 Škála generalizovaného patologického používania internetu
(Generalized Problematic Internet Use Scale-2)
HBSC Medzinárodná štúdia o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní
(Health Behavior in School-Aged Children)
HIV Vírus ľudskej imunodeficiencie (Human Immunodeficiency Virus)
HRT Terapia zameraná na redukciu škôd (Harm Reduction Therapy)
IA Závislosť od internetu (Internet Addiction)
151
IAD Porucha závislosti od internetu (Internet Addiction Disorder)
ICD Medzinárodná klasifikácia chorôb – MKCH (International Statistical
Classification of Diseases and Related Health Problems)
IGD Porucha internetového hrania (Internet Gaming Disorder)
I-PACE Model interakcie človek-afekt-kognícia-exekúcia (The Interaction of
Person-Affect-Cognition-Execution)
IRP Individuálny resocializačný plán
KBT Kognitívno-behaviorálna terapia
MMORPG Virtuálna hra s hraním rolí pre veľké množstvo hráčov (Massive
Multiplayer Online Role-Playing Game)
MR Motivačný rozhovor
NAcc Nucleus Accumbens
NIDA National Institute of Drug Addictions, USA
NMCD Národné monitorovacie centrum pre drogy
NPS Národná protidrogová stratégia
NR SR Národná rada Slovenskej republiky
PET Pozitrónová emisná tomografia
PPI Patologické používanie internetu
RCT Znáhodňované klinické kontrolné skúšky (Randomized Controlled
Trials)
SFBT Krátka na riešenie zameraná terapia (Solution Focused Brief Therapy)
sMRI Štrukturálna magnetická rezonancia
SMT Typ preventívneho programu (Self-Management Training),
neprekladá sa
SO Sociálna opora
SPOD a SK Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela
SPECT Jednofotónová emisná tomografia
SPIU Špecifické patologické používanie internetu (Specific Pathological Use)
SSRIs Selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (Selective
Serotonin Reuptake Inhibitors)
STICA Krátka manualizovaná terapia závislosti od internetu a počítačových
hier (Short-Term Treatment of Internet and Computer Game Addiction)
SŠ Stredná škola
ŠVZ Špeciálne výchovné zariadenie
TENS Elektrická nervová stimulácia (Transcutaneous Electrical Nerve
Stimulation)
TPS Teória problémového správania (Problem-Behavior Theory)
VŠ Vysoká škola
WHO Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization)
YSR Sebavýpoveď mládeže (Youth Self-Report)
ZŠ Základná škola
152
Zoznam bibliografických odkazov
Aboujaoude, E. (2018). Problematic Internet use two decades later: apps to wean us
off apps. CNS Spectrums, 24(04), 371–373. doi:10.1017/s109285291800127x.
Alavi, S. S., Ferdosi, M., Jannatifard, F., Eslami, M., Alaghemandan, H., & Setare, M.
(2012). Behavioral Addiction versus Substance Addiction: Correspondence of
Psychiatric and Psychological Views. International Journal of Preventive Medicine,
3(4), 290-294.
Alimoradi, Z., Lin, C. Y., Broström, A., Bülow, P. H., Bajalan, Z., Griffiths, M. D., ... &
Pakpour, A. H. (2019). Internet addiction and sleep problems: A systematic review
and meta-analysis. Sleep Medicine Reviews, 47, 51-61.
Almáši, M. (2019). Analysis Of Voluntary Non-Engagement of Young Men in the Life
of Society: Computer Games and Online Porn – A Challenge for Social Work. In CER
Comparative European Research 2019: proceedings/research track of the 11th
Biannual CER Comparative European Research Conference, (s. 101-105). Sciemcee
Publishing. https://bit.ly/3hkBl6f.
Almáši, M. (2020). Sociálna zrelosť mužov v súvislosti s kyberazylom v digitálnom veku
(Kód záverečnej práce 72f7fa34-ffe6-4d70-ab02-aa721b6359c0) [Dizertačná
práca, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici]. Centrálny register záverečných a
kvalifikačných prác.
Almáši, M., & Šavrnochová, M. (2020). Od klienta sociálnej práce k e-klientovi
sociálnej práce: Výzva slovenskej sociálnej práce v digimodernizme. Čo prinieslo
sociálnej práci 100 rokov? Minulé a súčasné podoby sociálnej práce. 8. ročník
Košických dní sociálnej práce: Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s
medzinárodnou účasťou (14-24). Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
https://bit.ly/32hn9Wu.
Andreassen, C. S. (2015). Online Social Network Site Addiction: A Comprehensive
Review. Current Addiction Reports, 2(2), 175–184. doi:10.1007/s40429-015-0056-
9.
Andreassen, C., & Pallesen, S. (2014). Social Network Site Addiction – An Overview.
Current Pharmaceutical Design, 20(25), 4053–4061.
doi:10.2174/13816128113199990616.
Andreassen, C. S., Torsheim, T., Brunborg, G. S., & Pallesen, S. (2012). Development of
a Facebook Addiction Scale. Psychological Reports, 110, 501–517.
doi:10.2466/02.09.18.PR0.110.2.501-517.
Arslan, G. (2017). Psychological maltreatment, forgiveness, mindfulness, and internet
addiction among young adults: A study of mediation effect. Computers in Human
Behavior, 72, 57–66. doi:10.1016/j.chb.2017.02.037.
153
Asociácia nízkoprahových programov pre deti a mládež. (2020). Bratislava. [cit. 2020-
11-21]. Dostupné z: http://nizkoprah.sk/.
Augier, E., Barbier, E., Dulman, R. S., Licheri, V., Augier, G., Domi, E., … & Heilig, M.
(2018). A molecular mechanism for choosing alcohol over an alternative reward.
Science, 360(6395), 1321–1326. doi:10.1126/science.aao1157.
Avcí, D. K., & Şahin, H. A. (2017). Relationship between Burnout Syndrome and
Internet Addiction, and the Risk Factors in Healthcare Employees. Konuralp Tıp
Dergisi, 9(2), 78-85.
Aznar-Díaz, I., Romero-Rodríguez, J. –M., García-González, A., & Ramírez-Montoya, M.
(2020). Mexican and spanish university students’ internet addiction and academic
procrastination: Correlation and potential factors. PLoS ONE, 15(5)
doi:10.1371/journal.pone.0233655.
Bandura, A. (1982). Self-efficacy mechanism in human agency. American Psychologist,
37(2), 122–147. doi:10.1037/0003-066x.37.2.122.
Baer, J. S., & Peterson, P. L. (2002). Motivational interviewing whit adolescents and
young adults. In Miller, W. R. & Rollnick, S. (eds.): Motivational interviewing:
Preparing people for change. 2nd Ed. (s. 320-332). New York: Guilford Press.
Beard, K. W. (2011). Working with Adolescents Addicted to the Internet. In Young, K.
S. & Nabuco de Abreu, S. Internet Addiction. A Handbook and Guide to Evaluation
and Treatment. John Wiley & Sons, Inc., Hoboken, New Jersey. 173-189.
Beard, K. W., & Wolf, E. M. (2001). Modification in the Proposed Diagnostic Criteria
for Internet Addiction. CyberPsychology & Behavior, 4(3), 377–383.
doi:10.1089/109493101300210286.
Bernardi, S., & Pallanti, S. (2009). Internet addiction: a descriptive clinical study
focusing on comorbidities and dissociative symptoms. Comprehensive Psychiatry,
50(6), 510–516. doi:10.1016/j.comppsych.2008.11.011.
Bener, A., Al-Mahdi, H. S., Ali, A. I., Al-Nufal, M., Vachhani, P. J., & Tewfik, I. (2010).
Obesity and low vision as a result of excessive Internet use and television viewing.
International Journal of Food Sciences and Nutrition, 62(1), 60–62.
doi:10.3109/09637486.2010.495711.
Bener, A., Yildirim, E., Torun, P., Çatan, F., Bolat, E., Alíç, S., … & Griffiths, M. D. (2018).
Internet Addiction, Fatigue, and Sleep Problems Among Adolescent Students: a
Large-Scale Study. International Journal of Mental Health and Addiction, 17(4),
959–969. doi:10.1007/s11469-018-9937-1.
Benkovič, J. (2007). Nelátkové závislosti v ambulancii praktického lekára. Via
Practica 11, s. 530-533.
Berghel, H. (2018). Malice Domestic: The Cambridge Analytica Dystopia. Computer,
51(5), 84–89. doi:10.1109/mc.2018.2381135.
Bez internetu. (2020). E-Slovensko [online]. Bratislava. [cit. 2020-11-21]. Dostupné z:
https://eslovensko.sk/wordpress/bezinternetu/.
154
Bezpečne na nete. (2020). ESET, spol. s.r.o. [cit. 2020-11-21]. Dostupné z:
https://bezpecnenanete.eset.com/sk/.
Bhandari, P. M., Neupane, D., Rijal, S., Thapa, K., Mishra, S. R., & Poudyal, A. K. (2017).
Sleep quality, internet addiction and depressive symptoms among undergraduate
students in Nepal. BMC Psychiatry, 17(1). doi:10.1186/s12888-017-1275-5.
Billieux, J., van Rooij, A. J., Heeren, A., Schimmenti, A., Maurage, P., Edman, J., … &
Kardefelt-Winther, D. (2017). Behavioural Addiction Open Definition 2.0-using the
Open Science Framework for collaborative and transparent theoretical
development. Addiction, 112(10), 1723–1724. doi:10.1111/add.13938.
Blatný, M., Hrdlička, M., Sobotková, V., Jelínek, M., Květon, P., & Vobořil, D. (2006).
Prevalence antisociálního chování českých adolescentů z mestských oblastí.
Československa Psychologie, 2006, roč. 50, č.4, s. 297 - 310.
Blinka, L. (2008). The Relationship of Players to Their Avatars in MMORPGs:
Differences between Adolescents, Emerging Adults and Adults. Cyberpsychology.
Journal of Psychosocial Research on Cyberspace. 2(1), 5. Dostupné z:
https://cyberpsychology.eu/article/view/4211/3252.
Blinka, L., Škařupová, K., Ševčíková, A., Licehammerová, Š., & Vondráčková, P. (2015).
Online závislosti. Praha: Grada Publishing.
Block, J. J. (2008). Issues for DSM-V: Internet addiction. American Journal of
Psychiatry, 165, 306–307. doi:10.1176/appi.ajp.2007.07101556.
Brand, M., Young, K. S., Laier, C., Wölfling, K., & Potenza, M. N. (2016). Integrating
psychological and neurobiological considerations regarding the development and
maintenance of specific Internet-use disorders: An Interaction of Person-Affect-
Cognition-Execution (I-PACE) model. Neuroscience & Biobehavioral Reviews, 71,
252–266. doi:10.1016/j.neubiorev.2016.08.033.
Busch, V., de Leeuw, R. J. J., & Schrijvers, A. J. P. (2013). Results of a multibehavioral
health-promoting school pilot intervention in a Dutch secondary school. Journal of
Adolescent Health, 52(4), 400–406. doi:org/10.1016/j.jadohealth.2012.07.008.
Bútora, M. (1991). Prekročit svůj stín. Praha: Avicenum, 238 s.
CA16207 – European Network for Problematic Usage of the Internet [online]. 2020:
European Commission, 2020 [cit. 2020-11-12]. Dostupné z:
https://www.cost.eu/actions/CA16207/#tabs|Name:overview.
Calvete, E., Gámez-Guadix, M., & Cortazar, N. (2017). Mindfulness facets and
problematic Internet use: A six-month longitudinal study. Addictive Behaviors, 72,
57–63. doi:10.1016/j.addbeh.2017.03.018.
Caplan, S. E. (2002). Problematic Internet use and psychosocial well-being:
development of a theory-based cognitive–behavioral measurement instrument.
Computers in Human Behavior, 18(5), 553–575. doi:10.1016/s0747-
5632(02)00004-3.
155
Caplan, S. E. (2007). Relations Among Loneliness, Social Anxiety, and Problematic
Internet Use. CyberPsychology & Behavior, 10(2), 234–242.
doi:10.1089/cpb.2006.9963.
Caplan, S. E. (2010). Theory and measurement of generalized problematic Internet
use: A two-step approach. Computers in Human Behavior, 26(5), 1089–1097.
doi:10.1016/j.chb.2010.03.012.
Caplan, S. E., & High, A. C. (2006). Beyond Excessive Use: The Interaction between
Cognitive and Behavioral Symptoms of Problematic Internet Use. Communication
Research Reports, 23(4), 265–271. doi:10.1080/08824090600962516.
Cash, H., D. Rae, C., H. Steel, A., & Winkler, A. (2012). Internet Addiction: A Brief
Summary of Research and Practice. Current Psychiatry Reviews, 8(4), 292–298.
doi:10.2174/157340012803520513.
Castellacci, F., & Tveito, V. (2018). Internet use and well-being: A survey and a
theoretical framework. Research Policy, 47(1), 308–325.
doi:10.1016/j.respol.2017.11.007.
Coleman, E. (1991). Compulsive sexual behavior: New concepts and treat- ments.
Journal of Psychology & Human Sexuality, 4 (2), 37–52.
Cooper, A. (1998). Sexuality and the Internet: Surfing into the New Millennium.
CyberPsychology & Behavior, 1(2), 187–193. doi:10.1089/cpb.1998.1.187.
Crosby, J. M., & Twohig, M. P. (2016). Acceptance and Commitment Therapy for
Problematic Internet Pornography Use: A Randomized Trial. Behavior Therapy,
47(3), 355–366. doi:10.1016/j.beth.2016.02.001.
Costa, F., & Jessor, R. (2001). Problem-Behavior Theory ~ A Brief Overview. In: Institut
of Behavioral Science [online]. Colorado, USA, 2001. Dostupné z:
https://ibs.colorado.edu/jessor/pb_theory.html.
Da Charlie, Ch. W. HyeKyung, Ch., & Khoo, A. (2011). Role of Parental Relationships in
Pathological Gaming. Procedia – Social and Behavioral Sciences, 30, 1230-1236.
doi:10.1016/j.sbspro.2011.10.238.
Davis, R. A. (2001). A cognitive-behavioral model of pathological Internet use.
Computers in Human Behavior, 17(2), 187–195. doi:10.1016/s0747-
5632(00)00041-8.
Debbarma, R., & Umadevi, G. (2018). Social Anxiety and Problematic Internet Use
among University Students. American Journal of Pharmacy And Health Research,
6(2), 25–36. doi:10.46624/ajphr.2018.v6.i2.003.
de Leeuw, R. J., de Bruijn, M., de Weert-van Oene, G. H., & Schrijvers, A. J. P. (2010).
Internet and game behaviour at a secondary school and a newly developed health
promotion programme: A prospective study. BMC Public Health, 10(1), 544–551.
doi:10.1186/1471-2458-10-544.
Delmonico, D. L., & Griffin, E. J. (2011). Cybersex Addiction and Compulsivity. In
Young, K. S. & Nabuco de Abreu, S. Internet Addiction. A Handbook and Guide to
Evaluation and Treatment. John Wiley & Sons, Inc., Hoboken, New Jersey. 113-131.
156
Dell’Osso, B., Di Bernardo, I., Chamberlain, S., & Fineberg, N. (2020). Learning to deal
with Problematic Usage of the Internet. COST Action CA16207. [cit. 2020-11-12].
Dost. z: https://www.internetandme.eu/wpcontent/
uploads/2020/10/PUICompanionBook_high-pp-distese.pdf.
Dempsey, A. E., O’Brien, K. D., Tiamiyu, M. F., & Elhai, J. D. (2019). Fear of missing out
(FoMO) and rumination mediate relations between social anxiety and problematic
Facebook use. Addictive Behaviors Reports, 9, 100150.
doi:10.1016/j.abrep.2018.100150.
De Shazer, S., & Fafejta, O. (2014). Zázračná otázka: krátká terapie zaměřená na
řešení. Portál.
Deti na nete. (2020). [cit. 2020-11-21]. Dostupné z: https://www.detinanete.sk/.
Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, 5th Edition. (2013).
doi:10.1176/appi.books.9780890425596.893619.
Digitálna inteligencia. (2020). Bratislava. [cit. 2020-11-21]. Dostupné z:
https://digiq.sk/.
Dong, G., & Potenza, M. N. (2014). A cognitive-behavioral model of Internet gaming
disorder: Theoretical underpinnings and clinical implications. Journal of
Psychiatric Research, 58, 7–11. doi:10.1016/j.jpsychires.2014.07.005.
Dousti, P., Gholami, S., & Torabian, S. (2016). The effectiveness of acceptance and
commitment therapy on aggression among students with internet
addiction. Journal of health and care, 18(1), 63-72.
Dragulová, A., Hargašová, M., Kopányiová, A., & Smiková, E. (2013). Nové metódy
odbornej činnosti v systéme výchovného poradenstva a prevencie. Bratislava:
Metodicko-pedagogické centrum.
Du, Y., Jiang, W., & Vance, A. (2010). Longer Term Effect of Randomized, Controlled
Group Cognitive Behavioural Therapy for Internet Addiction in Adolescent
Students in Shanghai. Australian & New Zealand Journal of Psychiatry, 44(2), 129–
134. doi:10.3109/00048670903282725.
Dulovics, M., & Sámelová, S. (2020). Prevalencia návykového správania vo vzťahu
k vybraným online aktivitám u žiakov stredných škôl. In Zborník vedeckých štúdií:
Behaviorálne závislosti v kontexte sociálneho fungovania. (24-33). Belianum –
Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Effatpanah, M., Moharrami, M., Damavandi, G. R., Aminikhah, M., Nezhad, M. H.,
Khatami, F., & Yekaninejad, M. S. (2020). Association of internet addiction with
emotional and behavioral characteristics of adolescents. Iranian Journal of
Psychiatry, 15(1), 55-66.
EMCDDA – European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction. (2009).
Preventing later substance use disorders in at-risk children and adolescents.
A review of the theory and evidence base of indicated prevention. Thematic Papers.
Luxembourg: Office for Official Publications of the European Communities.
Erikson, E. H. (2002). Dětství a společnost. Praha: Argo.
157
ESlovensko. (2020). Bezinternetu.sk: O projekte [online]. Eslovensko.sk.
https://bit.ly/2G5xvwK.
EU Kids Online 2020 [online]. 2020: LSE, 2020 [cit. 2020-11-12]. Dostupné z:
https://www.lse.ac.uk/media-and-communications/research/researchprojects/
eu-kids-online/eu-kids-online-2020.
Fang-ru, Y. A. N. G. (2005). The Effect of Integrated Psychosocial Intervention on 52
Adolescents with Internet Addiction Disorder [J]. Chinese Journal of Clinical
Psychology, 3.
Fernandez, O. L., & Kuss, D. (2019). Harmful internet use-Part I: Internet addiction
and problematic use. European Parliamentary Research Service.
Fertaľová, T., Ondriová, I., Hadašová, L., Dimunová, L., Cínová, J., Šantová, T., Šulíčová,
A., Cibríková, S., & Cuperová, J. (2019). Úroveň závislosti od internetu -
prieskum. Česká a slovenská psychiatrie, 115(1), 9 - 13.
Fischer, S., & Škoda, J. (2009). Sociální patologie: analýza příčin a možnosti
ovlivňování závažných sociálně patologických jevů. Praha: Grada.
Gabrhelík, R. (2015a). Základní úrovne provádění prevence (Basic levels of
prevention implementation). In Miovský, M. et al. Výkladový slovník základních
pojmů školské prevence rizikového chování (s. 204-208). Univerzita Karlova
v Praze, 1. lékařská fakulta, Klinika adiktologie.
Gabrhelík, R. (2015b). Teoretické modely ve školské prevenci a základní typy
preventivních programů. In Miovský, M. et al. Prevence rizikového chování ve
školství (s. 62-71). Univerzita Karlova v Praze, 1. lékařská fakulta, Klinika
adiktologie.
Gallà, M., Aertsen, P., Daatland, Ch., DeSwert, J., Fenk, R., Fischer, U., Habils, K.,
Jaspers, D., Koller, M., Lee, H., Michaelis, T., & Sannen, A. (2007). Jak ve škole
vytvořit zdravější prostředí. Příručka o efektivní školní drogové prevenci. Trimbos
Institute, Utrecht, 2002. SANANIM, o. s., 2. vydanie v českom jazyku.
Gavriel-Fried, B., & Ronen, T. (2016). Positive Emotions as a Moderator of the
Associations Between Self-Control and Social Support Among Adolescents with
Risk Behaviors, International Journal Of Mental Health & Addiction, 14, 2, pp. 121-
134. doi: 10.1007/s11469-015-9580-z.
Ge, L., Ge, X., Xu, Y., Zhang, K., Zhao, J., & Kong, X. (2011). P300 change and cognitive
behavioral therapy in subjects with Internet addiction disorderA 3-month followup
study. Neural Regeneration Research, 6(26), 2037-2041.
Gentile, D. A., Choo, H., Liau, A., Sim, T., Li, D., Fung, D., & Khoo, A. (2011). Pathological
video game use among youths: A two-year longitudinal study. Pediatrics, 127(2),
e319-e329. https://doi.org/10.1542/peds.2010-1353.
Gioka, S., Kefaliakos, A., Ioannou, A., Mechili, A., & Diomidous, M. (2014). Hospital
based Treatment for Internet Addicts. Studies in health technology and
informatics, 202, 279–282.
158
Giffords, D. E. (2009). The Internet and Social Work: The Next Generation. Families
in Society: The Journal of Contemporary Social Services. roč. 90 (4), s. 413-417.
Giddens, A. (2013). Sociologie. Vyd. 1., Praha: Argo.
Glasser, W. (2001). Counseling with choice theory: The new reality therapy. Harper
Collins.
Global Kids Online. Creative Commons Attribution-NonCommercial CC BY-NC, 2020.
Dostupné z: http://globalkidsonline.net/.
Goodman, R. (1997). The Strengths and Difficulties Questionnaire: A Research
Note. Journal of Child Psychology and Psychiatry, 38, 581-586.
Griffiths, M. (1995). Technological addictions. Clinical psychology forum (pp. 14-14).
Division of Clinical Psychology of the British Psychol Soc.
Griffiths, M. (1998). Internet addiction: Does it really exist? In J. Gackenbach
(Ed.), Psychology and the Internet: Intrapersonal, interpersonal, and transpersonal
implications (p. 61–75). Academic Press.
Griffiths, M. (1999). Internet addiction: Fact or fiction? The Psychologist, 12(5), 246–
250.
Griffiths, M. (2005). A “components” model of addiction within a biopsychosocial
framework. Journal of Substance Use, 10(4), 191–
197. doi:10.1080/14659890500114359.
Gross, E. F. (2004). Adolescent Internet use: What we expect, what teens report.
Applied Developmental Psychology, 25(6), 633–649.
doi:10.1016/j.appdev.2004.09.005
Gul, H., Yurumez Solmaz, E., Gul, A., & Oner, O. (2017). Facebook overuse and
addiction among Turkish adolescents: are ADHD and ADHD-related problems risk
factors? Psychiatry and Clinical Psychopharmacology, 28(1), 80–90.
doi:10.1080/24750573.2017.1383706.
Guo, W., Tao, Y., Li, X., Lin, X., Meng, Y., Yang, X., Wang, H., Zhang, Y., Tang, W., Wang,
Q., Deng, W., Zhao, L., Ma, X., Li, M., Chen, T., Xu, J., Li, J., Hao, W., Lee, S., Coid, J.W.,
Greenshaw, A.J., & Li, T. (2020). Associations of Internet Addiction Severity With
Psychopathology, Serious Mental Illness, and Suicidality: Large-Sample Cross-
Sectional Study. J Med Internet Res; 22(8):e17560. doi:10.2196/17560.
Gürarslan Baş, N., & Karatay, G. (2020). Effects of technology usage on the addictive
behaviors of secondary school students. Perspectives in Psychiatric
Care. doi:10.1111/ppc.12504.
Hall, A. S., & Parsons, J. (2001). Internet addiction: College student case study using
best practices in cognitive behavior therapy. Journal of mental health counseling,
23(4), 312.
Han, J., Seo, Y., Hwang, H., Kim, S. M., & Han, D. H. (2020). Efficacy of cognitive
behavioural therapy for internet gaming disorder. Clinical psychology &
psychotherapy, 27(2), 203–213. doi:10.1002/cpp.2419.
159
Hapalová, M. (2017). Nízkoprahové kluby pre deti a mládež. Implementačná agentúra
Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Hayes, S. C., Strosahl, K. D., & Wilson, K. G. (2016). Acceptance and commitment
therapy, Second Edition: The process and practice of mindful change. Guilford Press.
Heath, M., Sutherland, C., Bartel, K., Gradisar, M., Williamson, P., Lovato, N., & Micic, G.
(2014). Does one hour of bright or short-wavelength filtered tablet screenlight
have a meaningful effect on adolescents’ pre-bedtime alertness, sleep, and
daytime functioning? Chronobiology International, 31(4), 496–505.
doi:10.3109/07420528.2013.872121.
Holdoš, J. (2009). Možnosti pozitívneho využitia efektu disinhibovaného správania v
prostredí internetu u adolescentov. Premeny psychológie v európskom priestore.
27. Psychologické dni : zborník príspevkov. Bratislava : Stimul, 2009. 74-9, S. 339-
343.
Holdos , J. (2013). Závislosť vysokos kolákov od internetu. Psychológia a
patopsychológia dieťaťa. 47(2), s. 162-174.
Holdoš, J. (2015). Závislosť od internetu u mladých ľudí na Slovensku. Internet a jeho
súvislosti v sociálnych vedách. Ružomberok: VERBUM – vydavateľstvo KU, 2015.
Holdoš, J. (2016). Type D Personality in the Prediction of Internet Addiction in the
Young Adult Population of Slovak Internet Users. Current Psychology, 36(4), 861–
868. doi:10.1007/s12144-016-9475-6.
Holdoš, J., & Ďurka, R. (2015). Internetová závislosť a osobnosť typu D (Sociálna
inhibícia a negatívna afektivita v kontexte problematického používania internetu
v populácii univerzitných študentov. [online]. Internet a jeho súvislosti v sociálnych
vedách. Ružomberok: VERBUM.
Holdoš, J., Ďurka, R., & Izrael, P. (2017). Závislosť od internetu a osobnosť typu D v
porovnaní dvoch výskumných štúdií. Sociálne procesy a osobnosť 2016. Ústav
experimentálnej psychológie, CSPV SAV, 2017, 170 - 178.
Holdoš, J., & Druso, L. (2018). Vzťah medzi závislosťou od online sociálnych sietí a
spánkovými návykmi u pubescentov. Zborník vedeckovýskumných prác Katedry
pedagogiky. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici - Belianum, s.
123-132.
Hosťovecký, M., Pietriková, M., & Tóthová, D. (2019). A Study of Risk Internet
Addiction among University Students. 17th International Conference on Emerging
eLearning Technologies and Applications (ICETA), Starý Smokovec, Slovakia, doi:
10.1109/ICETA48886.2019.9039976.
Howatt, WA. (2003). Choice Theory: a core addiction recovery tool. International
Journal of Reality Therapy, 22(2),12-15.
Huang, X., Li, M., & Tao, R. (2010). Treatment of Internet Addiction. Current
Psychiatry Reports, 12(5), 462–470. doi:10.1007/s11920-010-0147-1.
Hupková, I., & Liberčanová, K. (2012). Drogové závislosti a ich prevencia. Pedagogická
fakulta Trnavskej univerzity v Trnave.
160
Hupková, I. (2016). Výzvy pre pomáhajúce profesie – prevencia nelátkových
závislostí vo vzťahu k deťom a mládeži. Sociálna prevencia. 01/2016. (18-21).
Chráska, M. (2016). Metody pedagogického výzkumu: základy kvantitativního
výzkumu. 2., aktualizované vydání. Praha: Grada.
Choi, J., Cho, H., Lee, S., Kim, J., & Park, E.-C. (2018). Effect of the Online Game
Shutdown Policy on Internet Use, Internet Addiction, and Sleeping Hours in
Korean Adolescents. Journal of Adolescent Health, 62(5), 548–555.
doi:10.1016/j.jadohealth.2017.11.291.
Chun, J., Shim, H., & Kim, S. (2017). A Meta-Analysis of Treatment Interventions for
Internet Addiction Among Korean Adolescents. Cyberpsychology, Behavior, and
Social Networking, 20(4), 225–231. doi:10.1089/cyber.2016.0188.
International Classification of Diseases 11th Revision [online]. 2020 [cit. 2020-10-21].
Dostupné z: https://icd.who.int/en.
Izrael, P. (2017). To be on facebook or not to be: slovak young people and their use of
social networking sites. Informatologia, 50(1-2), 63-73.
Izrael, P., Holdoš, J., & Hasák, M. (2019). Sociálne siete a excesívne používanie
internetu a sociálnych médií. Správa z výskumu EU Kids Online IV na Slovensku.
Ružomberok: Katolícka univerzita v Ružomberku.
Izrael, P., Holdoš, J., Ďurka, R., & Hasák, M., (2020). Slovenské deti a dospievajúci na
internete. Záverečná správa z výskumu EU Kids Online IV – Slovenská republika.
Ružomberok: Katolícka univerzita v Ružomberku.
Jandourek, J. (2011). Sociologie zločinu: proč lidé vraždí a jezdí načerno. Praha: Portál.
Janková, M. (2020). Význam internetu a sociálnych sietí v živote žiakov základných a
stredných škôl. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR.
Jäger, S., Müller, K. W., Ruckes, C., Wittig, T., Batra, A., Musalek, M., … & Beutel, M. E.
(2012). Effects of a manualized short-term treatment of internet and computer
game addiction (STICA): study protocol for a randomized controlled trial. Trials,
13(1). doi:10.1186/1745-6215-13-43.
Jessor, R., Graves, T.D., Hanson, R.C., & Jessor, S.L. (1968). Society, Personality, and
Deviant Behavior: A Study of a Tri-ethnic Community. New York: Holt, Rinehart, and
Winston. Reprinted by Kreiger Publishing Company, Inc., Melbourne, FL.
Jessor, R., & Jessor, S. L. (1977). Problem Behavior and Psychosocial Development: A
Longitudinal Study of Youth. New York: Academic Press.
Jessor, R., Turbin, M., & Costa, F. (2010). Predicting Developmental Change in Healthy
Eating and Regular Exercise among Adolescents in China and the United States:
The Role of Psychosocial and Behavioral Protection and Risk. Journal Of Research
On Adolescence. 20, 3, pp. 707-725. doi: 10.1111/j.1532-7795.2010.00656.x.
Kabíček, P., Csémy, L., Hamanová, J. et al. (2014). Rizikové chování v dospívání. Praha:
Triton.
Kafka, M. P. (2010). Hypersexual disorder: A proposed diagnosis for DSM-V. Archives
of sexual behavior, 39 (2), 377–400.
161
Kahan, J., & Žiaková, E. (2018). Loneliness and the Prospect of Abstinence in Addicts
in the Context of the Ecosystem Meta-theory of Social Work. Adiktologie, 18(3-4),
199-206.
Kalina, K. et al. (2003). Drogy a drogové závislosti 2. Praha: Úřad vlády České
republiky.
Kalina, K. et al. (2008). Základy klinické adiktologie. Praha: Grada Publishing.
Kalina, K. et al. (2015). Klinická adiktologie. Praha: Grada Publishing.
Kalmus, V., Siibak, A., & Blinka, L. (2014). Internet and Child Well-Being. Handbook of
Child Well-Being, 2093–2133. doi:10.1007/978-90-481-9063-8_75.
Kaneez, F. S., Zhu, K., Tie, L., & Osman, N. B. H. (2013). Is Cognitive Behavioral
Therapy an Intervention for Possible Internet Addiction Disorder? Journal of Drug
and Alcohol Research, 2, 1–9. doi:10.4303/jdar/235819.
Karacic, S., & Oreskovic, S. (2017). Internet Addiction Through the Phase of
Adolescence: A Questionnaire Study. JMIR Mental Health, 4(2), e11.
https://doi.org/10.2196/mental.5537.
Kargín M., Türkben Polat H., & Coşkun Şimşek D. (2020). Evaluation of internet
addiction and fear of missing out among nursing students. Perspect Psychiatr Care,
1–6. doi:10.1111/ppc.12488.
Kardefelt-Winther, D. (2014). A conceptual and methodological critique of internet
addiction research: Towards a model of compensatory internet use. Computers in
Human Behavior, 31, 351–354. doi:10.1016/j.chb.2013.10.059.
Kawabe, K., Horiuchi, F., Ochi, M., Oka, Y., & Ueno, S. (2016). Internet addiction:
Prevalence and relation with mental states in adolescents. Psychiatry and Clinical
Neurosciences, 70(9), 405–412. doi:10.1111/pcn.12402.
Ke, C. L., & Shih-Tsung, C. (2019). Applied mindfulness smartphone app helps
mitigating smartphone addiction. European Neuropsychopharmacology, 29, S530–
S531. doi:10.1016/j.euroneuro.2018.11.786.
Kemp, S. (2019). The Global State of Digital in 2019. Hootsuite.
https://hootsuite.com/resources/digital-in-2019.
Khazaei, F., Khazaei, O., & Ghanbari-H., B. (2017). Positive psychology interventions
for internet addiction treatment. Comput. Hum. Behav., 72, 304-311.
Kim, K., Lee, H., Hong, J. P., Cho, M. J., Fava, M., Mischoulon, D., … & Jeon, H. J. (2017).
Poor sleep quality and suicide attempt among adults with internet addiction: A
nationwide community sample of Korea. PLOS ONE, 12(4), e0174619.
doi:10.1371/journal.pone.0174619.
Kim, S. Y., Kim, M.-S., Park, B., Kim, J.-H., & Choi, H. G. (2017). The associations
between internet use time and school performance among Korean adolescents
differ according to the purpose of internet use. PLOS ONE, 12(4), e0174878.
doi:10.1371/journal.pone.0174878.
162
King, S. A. (1999). Internet Gambling and Pornography: Illustrative Examples of the
Psychological Consequences of Communication Anarchy. CyberPsychology &
Behavior, 2(3), 175–193. doi:10.1089/109493199316311.
King, S. A., & Moreggi, D. (2007). Internet self-help and support groups: The pros and
cons of text-based mutual aid. Psychology and the Internet, (pp. 221-244).
Academic Press.
King, A. L. S., Guedes, E., Neto, J. P., Guimarães, F., & Nardi, A. E. (2017). Nomophobia:
Clinical and demographic profile of social network excessive users. Journal of
Addiction Research & Therapy, 8(4), 1-6.
King, D. L., Delfabbro, P. H., Griffiths, M. D., & Gradisar, M. (2012). Cognitive-
Behavioral Approaches to Outpatient Treatment of Internet Addiction in Children
and Adolescents. Journal of Clinical Psychology, 68(11), 1185–1195.
doi:10.1002/jclp.21918.
King, D. L., Delfabbro, P. H., Zwaans, T., & Kaptsis, D. (2013). Clinical features and axis
I comorbidity of Australian adolescent pathological internet and video game users.
Australian and New Zealand Journal of Psychiatry, 47(11), 1058-1067.
doi:10.1177/0004867413491159.
King, D. L., Delfabbro, P. H., Doh, Y. Y., Wu, A. M. S., Kuss, D. J., Pallesen, S., Mentzoni,
R., Carragher, N., & Sakuma, H. (2018). Policy and Prevention Approaches for
Disordered and Hazardous Gaming and Internet Use: An International
Perspective. Prevention Science, 19(2), 233-249. doi:10.1007/s11121-017-0813-1.
Ko, C.-H., Yen, J.-Y., Chen, C.-S., Yeh, Y.-C., & Yen, C.-F. (2009). Predictive Values of
Psychiatric Symptoms for Internet Addiction in Adolescents: A 2-year Prospective
Study. Archives of Pediatrics & Adolescent Medicine, 163(10), 937-943.
doi:10.1001/archpediatrics.2009.159.
Koh, Y.-S. (2015). The Korean National Policy for Internet Addiction. Studies in
Neuroscience, Psychology and Behavioral Economics, 219–233. doi:10.1007/978-
3-319-07242-5_13.
Koh, Y. S. (2007). Development and application of K-Scale as diagnostic scale for
Korean Internet addiction. International Symposium on the Counseling and
Treatment of Youth Internet Addiction. Seoul: National Youth Commission, s. 294.
Kohútová, K. (2020). Excesívne používanie internetu dospievajúcimi. Information
Bulletin Aimed at Prevention of Social-pathological Phenomena in the Education
Sector, Roč. 19, č. 1 (2020), s. 26-34.
Kohútová, V. (2016). Internetová poradňa IPčko.sk. Virtuálna generácia neexistuje!
Zborník Medzinárodnej vedeckej konferencie VIRTUÁLNA GENERÁCIA. IPčko, o. z.,
Fakulta psychológie Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, 42-48.
Koo, C., Wati, Y., Lee, C. C., & Oh, H. Y. (2011). Internet-Addicted Kids and South
Korean Government Efforts: Boot-Camp Case. Cyberpsychology, Behavior, and
Social Networking, 14(6), 391–394. doi:10.1089/cyber.2009.0331.
163
Koranda, M. (2015). Specifika adiktologické péče v dětství a adolescenci. In Kalina, K.
et al.: Klinická adiktologie. (545-558). Praha: Grada Publishing.
Korkmaz, O., Celik, V., Yesilyurt, E., & Usta, E. (2017). From the Perspective of
Loneliness and Cognitive Absorption Internet Addiction as Predictor and
Predicted. EURASIA Journal of Mathematics, Science and Technology Education,
10(6). doi:10.12973/eurasia.2014.23560a.
Korkmaz, M., & Kiran-Esen, B. (2012). The effects of peertraining about secure
Internet use on adolescents. Turkish Psychological Counseling & Guidance Journal,
4(38), 180.
Kováčová, B., Benčič, Š., & Valachová, D. (2019). Expressivity in Hidden Aggressive
Behaviours of Children in Pre-Children Age. Ad Alta. Journal of Interdisciplinary
research, 9(1), 153-156.
Kratochvíl, S. (2017). Základy psychoterapie. Portál.
Kraus, B., & Bělík, V. (2018). Nové nežiaduce javy a problémy prevencie. Sociálna
prevencia, 01, 6-7.
Kto je ďalší. (2020). Bratislava. [cit. 2020-11-21]. Dostupné z:
https://www.ktojedalsi.sk/.
Kudrle, S. (2008). Bio-pscho-sociálně-spirituální model závislosti jako východisko
k primární, sekundární a terciární prevenci a kvalifikované pomoci. In Kalina, K. et
al. Základy klinické adiktologie. Havlíčkův Brod: Grada Publishing.
Kulifaj, P. (2017). Preventívne aktivity. Implementačná agentúra Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Kurilla, A., Kamendy, Z., & Selepová, S. (2019). Problematické a patologické
používanie internetu adolescentmi. Alkoholizmus a drogové závislosti
(Protialkoholický obzor). 2019, 54(3).
Kuss, D. J., & Pontes, H. M. (2018). Internet Addiction. doi:10.1027/00501-000.
Kuss, D., & Griffiths, M. (2017). Social Networking Sites and Addiction: Ten Lessons
Learned. International Journal of Environmental Research and Public Health, 14(3),
311. doi:10.3390/ijerph14030311.
Kuss, D. J., Griffiths, M. D., Karila, L., & Billieux, J. (2014). Internet addiction: A
systematic review of epidemiological research for the last decade. Current
Pharmaceutical Design, 20(25), 4026–4052.
Kuss, D. J., & Lopez-Fernandez, O. (2016). Internet addiction and problematic
Internet use: A systematic review of clinical research. World Journal of Psychiatry,
6(1), 143. doi:10.5498/wjp.v6.i1.143.
Kwon, J. H. (2011). Toward the Prevention of Adolescent Internet Addiction. In
Young, K. S. & Nabuco de Abreu, C. Internet Addiction. A Handbook and Guide to
Evaluation and Treatment (223-243). John Wiley & Sons, Inc., Hoboken, New
Jersey.
164
Kwon, J.-H., Chung, Ch.-S., & Lee, J. (2011). The Effects of Escape from Self and
Interpersonal Relationship on the Pathological Use of Internet Games. Community
Mental Health Journal, 47(1), 113–121. doi:10.1007/s10597-009-9236-1.
Labáth, V., et al. (2001). Riziková mládež. Praha : SLON.
Laconi, S., Rodgers, R. F., & Chabrol, H. (2014). The measurement of Internet
addiction: A critical review of existing scales and their psychometric properties.
Computers in Human Behavior, 41, 190–202. doi:10.1016/j.chb.2014.09.026.
Lan, Y., Ding, J.-E., Li, W., Li, J., Zhang, Y., Liu, M., & Fu, H. (2018). A pilot study of a
group mindfulness-based cognitive-behavioral intervention for smartphone
addiction among university students. Journal of Behavioral Addictions, 7(4), 1171–
1176. doi:10.1556/2006.7.2018.103.
Lee, Y. S., Han, D. H., Yang, K. C., Daniels, M. A., Na, C., Kee, B. S., & Renshaw, P. F.
(2008). Depression like characteristics of 5HTTLPR polymorphism and
temperament in excessive internet users. Journal of Affective Disorders, 109(1-2),
165–169. doi:10.1016/j.jad.2007.10.020.
Lelkes, O. (2013). Happier and less isolated: internet use in old age. Journal of Poverty
and Social Justice, 21(1), 33–46. doi:10.1332/175982713x664047.
Lemma, A. (2010). An Order of Pure Decision: Growing Up in a Virtual World and the
Adolescent's Experience of Being-in-a-Body. Journal of the American
Psychoanalytic Association. 58(4), 691-714. doi:10.1177/0003065110385576.
Levin, M. E., Heninger, S. T., Pierce, B. G., & Twohig, M. P. (2017). Examining the
feasibility of acceptance and commitment therapy self-help for problematic
pornography viewing: Results from a pilot open trial. The Family Journal, 25(4),
306-312.
Li, W., O’Brien, J. E., Snyder, S. M., & Howard, M. O. (2015). Characteristics of Internet
Addiction/Pathological Internet Use in U.S. University Students: A Qualitative-
Method Investigation. PLOS ONE, 10(2), e0117372.
doi:10.1371/journal.pone.0117372.
Lichner, V., & Šlosár, D. (2014). The correlates between Internet addictive behavior
and psychosocial variables of using the social networks among slovak university
students. [online]. SGEM Conference on Psychology & Psychiatry Sociology &
Healthcare, Education.
Lin, Y.-H., Lin, Y.-C., Lee, Y.-H., Lin, P.-H., Lin, S.-H., Chang, L.-R., … & Kuo, T. B. J.
(2015). Time distortion associated with smartphone addiction: Identifying
smartphone addiction via a mobile application (App). Journal of Psychiatric
Research, 65, 139–145. doi:10.1016/j.jpsychires.2015.04.003.
Lindenberg, K., Halasy, K., Szász-Janocha, C., & Wartberg, L. (2018). A Phenotype
Classification of Internet Use Disorder in a Large-Scale High-School Study.
International Journal of Environmental Research and Public Health, 15(4), 733.
doi:10.3390/ijerph15040733.
165
Lindenberg, K., Kindt, S., & Szász-Janocha, C. (2020). Internet Addiction in Adolescents.
The PROTECT Program for Evidence-Based Prevention and Treatment. Springer
Nature Switzerland AG. https://doi.org/10.1007/978-3-030-43784-8.
Liu, J., Nie, J., & Wang, Y. (2017). Effects of group counseling programs, cognitive
behavioral therapy, and sports intervention on internet addiction in East Asia: a
systematic review and meta-analysis. International journal of environmental
research and public health, 14(12), 1470.
Livingstone, S., Mascheroni, G., & Staksrud, E. (2018). European research on
children’s internet use: Assessing the past and anticipating the future. New Media
& Society, 20(3), 1103–22. https://doi.org/10.1177/1461444816685930.
Lopéz Peláez, L. A., & Marcuello-Servós, Ch. (2018). e-Social Work and Digital Society:
Re-conceptualizing Approaches, Practices and Technologies. European Journal of
Social Work. 21 (6). 801-803. https://doi.org/10.1080/13691457.2018.1520475.
Łukawski, K., Rusek, M., & Czuczwar, S. J. (2019). Can pharmacotherapy play a role in
treating internet addiction disorder? Expert Opinion on Pharmacotherapy, 20(11),
1299–1301. doi:10.1080/14656566.2019.1612366.
Macek, P. (2003). Adolescence. 2. upr. vyd. Praha: Portál.
Macková, L. (2015). Přehled preventivních vzdélávacích činností a výukových
materiálu pro primárni prevenci. In Miovský, M. et al. Prevence rizikového chování
ve školství (198-202). Univerzita Karlova v Praze, 1. lekářská fakulta, Klinika
adiktologie.
Malinauskas, R., & Malinauskiene, V. (2019). A meta-analysis of psychological
interventions for Internet/smartphone addiction among adolescents. Journal of
behavioral addictions, 8(4), 613–624. https://doi.org/10.1556/2006.8.2019.72.
Mareš, J., & Ježek, S. (2005). Dotazník sociální opory u dětí a mládeže. Praha: Institut
pedagogicko - psychologického poradenství ČR.
Marcus, M. T. (2014). Mindfulness as Behavioural Approach in Addiction Treatment.
Textbook of Addiction Treatment: International Perspectives, 821–839.
doi:10.1007/978-88-470-5322-9_39.
Marlatt, G. A., Baer, J. S., Donovan, D. M., & Kivlahan, D. R. (1988). Addictive
Behaviors: Etiology and Treatment. Annual Review of Psychology, 39(1), 223–252.
doi:10.1146/annurev.ps.39.020188.001255.
Marlatt, G. A., Blume, A. W., & Parks, G. A. (2001). Integrating Harm Reduction
Therapy and Traditional Substance Abuse Treatment. Journal of Psychoactive
Drugs, 33(1), 13–21. doi:10.1080/02791072.2001.10400463.
Martanová, V. P. (2015). Selektivní a indikovaná primární prevence. In Kalina, K. et
al.: Klinická adiktologie. (261-271). Praha: Grada Publishing.
Mamun, M. A., Hossain, M. S., Moonajilin, M. S., Masud, M. T., Misti, J. M., & Griffiths, M.
D. (2020). Does loneliness, self-esteem and psychological distress correlate with
problematic internet use? A Bangladeshi survey study. Asia-Pacific Psychiatry,
e12386. doi:10.1111/appy.12386.
166
Mentzoni, R. A., Brunborg, G. S., Molde, H., Myrseth, H., Skouveroe, K. J. M., Hetland, J.,
& Pallesen, S. (2011). Problematic Video Game Use: Estimated Prevalence and
Associations with Mental and Physical Health. Cyberpsychology, Behavior and
Social Networking, 14(10), 591–596. doi:10.1089/cyber.2010.0260.
Mikuška, J., Smahel, D., Dedkova, L., Staksrud, E., Mascheroni, G., & Milosevic, T.
(2020). Social relational factors of excessive internet use in four European
countries. International Journal of Public Health, 65(8), 1289–1297.
doi:10.1007/s00038-020-01484-2.
Miller, W. R., & Rollnick, S. (2002). Motivational interviewing: preparing people for
change. 2nd Ed. New York: The Guilford Press.
Miller, W. R., & Rollnick, S. (2004). Motivační rozhovory: příprava lidí ke změně
závislého chování. Tišnov: Scan.
Millerová, G. (2011). Adiktologické poradenství. Translation from Learning the
language of addiction counseling. 2nd edition. 1. české vydanie. Praha: Galén.
Miovský, M., Skácelová, L., & Zapletalová, J. (2015). Zásady efektivní prevence
rizikového chování u detí a mládeže. In Miovský, M. et al. Prevence rizikového
chování ve školství (58-60). Univerzita Karlova v Praze, 1. lekářská fakulta, Klinika
adiktologie.
Mitchell, M. E., Lebow, J. R., Uribe, R., Grathouse, H., & Shoger, W. (2011). Internet use,
happiness, social support and introversion: A more fine grained analysis of person
variables and internet activity. Computers in Human Behavior, 27(5), 1857–1861.
doi:10.1016/j.chb.2011.04.008.
Montag, C., & Reuter, M. (2017) Internet Addiction. Studies in Neuroscience,
Psychology and Behavioral Economics. Springer, Cham. doi:10.1007/978-3-319-
07242-5_9.
Montag C., Reuter M., & Markowetz A. (2015) The Impact of Psychoinformatics on
Internet Addiction. In: Montag C., Reuter M. (eds) Internet Addiction. Studies in
Neuroscience, Psychology and Behavioral Economics. Springer, Cham.
doi:10.1007/978-3-319-07242-5_9.
Morahan-Martin, J., & Schumacher, P. (2003). Loneliness and social uses of the
Internet. Computers in Human Behavior, 19(6), 659–671. doi:10.1016/s0747-
5632(03)00040-2.
Moravcová, E., Podaná, Z., & Buriánek, J. (2015). Delikvence mládeže: trendy a
souvislosti. Praha: Triton.
Mrazek, P. J., & Haggerty R. J. (1994). Reducing Risk for Mental Disorders: Frontiers for
Preventive Intervention Research. Washington, DC: National Academies Press (US).
doi:10.17226/2139.
Muuss, R. E., & Porton, H. D. (1998). Increasing risk behavior among adolescents.
Adolescent behavior and society (pp. 422 – 431). New York, NY: McGraw Hill.
167
Myers, L. (2013). Substance Use Among Rural African American Adolescents:
Identifying Risk and Protective Factors. Child & Adolescent Social Work Journal, 30,
1, pp. 79-93. doi: 10.1007/s10560-012-0280-2.
Naar-King, S., & Suarez, M. (2011). Motivational Interviewing With Adolescents and
Young Adults. New York: Guilford Press.
National Institute on Drug Abuse. (1997). Preventing drug use among children and
adolescents: A research-based guide (NIH Publication No. 97–4212). Washington,
DC: U.S. Government Printing Office.
Nemcová, L., Kohútová, V., & Madro, M. (2018). Online terénna práca v prostredí
sociálnych sietí. Duševné zdravie a wellbeing virtuálnej generácie. Zborník
príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie 21.11.2018. Bratislava: IPčko,
o. z., s. 156-162.
Němec, J. (2016). Deti a mládež v závažných životných situáciách. Sociálna prevencia.
01/2016. (7-8).
Nešpor, K. (2006). Zůstat střízlivý. Praktické návody pro ty, kteří mají problém s
alkoholem, a jejich blízké. Brno: HOST.
NeZavislost (2017). Bratislava: eSlovensko, [cit. 2020-11-08]. Dostupné z:
https://nezavislost.sk/sk/.
Nielsen Sobotková, V., Blatný, M., Hrdlička, M., & Jelínek, M. (2014). Rizikové a
antisociální chování v adolescenci. Praha: Grada.
Obando, D., Trujillo, A., & Trujillo, C. (2014). Substance Use and Antisocial Behavior
in Adolescents: The Role of Family and Peer-Individual Risk and Protective
Factors. Substance Use & Misuse, 49, 14, pp. 1934-1944. doi:
10.3109/10826084.2014.956365.
Oľšavská, M. (a2014). Niektoré základné informácie k prevencii sociálnopatologických
javov 1. časť. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum.
Oľšavská, M. (b2014). Niektoré základné informácie k prevencii sociálnopatologických
javov 2. časť. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum.
Orosová, O., Gajdošová, B., & Madarasová-Gecková, A. (2007). Rizikové faktory
užívania drog dospievajúcimi. Československá psychologie. Aademia, 2007, 51(1),
32 - 48.
Orzack, M. (1999). Computer addiction: Is it real or is it virtual. Harvard Mental
Health Letter, 15(7), 8.
Orzack, M. H., Voluse, A. C., Wolf, D., & Hennen, J. (2006). An Ongoing Study of Group
Treatment for Men Involved in Problematic Internet-Enabled Sexual Behavior.
CyberPsychology & Behavior, 9(3), 348–360. doi:10.1089/cpb.2006.9.348.
Pan, S. J., & Dai, X. Y. (2010). Efficiency of electroencep halographic biofeedback
treatment in middle school students with internet addiction disorder. Journal of
Ningxia Medical University, (1), 26.
168
Panagiotidi, M., & Overton, P. (2018). The relationship between internet addiction,
attention deficit hyperactivity symptoms and online activities in adults.
Comprehensive Psychiatry, 87, 7–11. doi:10.1016/j.comppsych.2018.08.004.
Park, H. S., & Kim, S. E. (2017). Internet Addiction and PET. Studies in Neuroscience,
Psychology and Behavioral Economics, 81–92. doi:10.1007/978-3-319-46276-9_5.
Peele, S. (1985). The meaning of addiction: Compulsive experience and its
interpretation. Lexington Books/DC Heath and Com.
Poskotinova, L. V., Krivonogova, O. V., & Zaborsky, O. S. (2020). Effectiveness of
Short-Term Heart Rate Variability Biofeedback Training and the Risk of Internet
Addiction in Adolescents 15-16 Years of Age. International Journal of
Biomedicine, 10(2), 153-156.
Prochaska, J. O., & Norcross, J. C. (2018). Systems of psychotherapy: A transtheoretical
analysis. Oxford University Press.
Projekt E-Bezpečí. (2020). E-bezpečí [online]. Olomouc: Pedagogická fakulta
Univerzity Palackého v Olomouci, 2020 [cit. 2020-11-21]. Dostupné z:
https://www.e-bezpeci.cz/index.php/o-projektu/oprojektu.
Przepiorka, A. M., Blachnio, A., Miziak, B., & Czuczwar, S. J. (2014). Clinical
approaches to treatment of Internet addiction. Pharmacological Reports, 66(2),
187-191.
Reamer, G. F. (2015). Clinical Social Work in a Digital Environment: Ethical and Risk-
Management Challenges. Clinical Social Work Journal. roč. 43 (2), s. 120-132.
Robb, H. (2007). Values as leading principles in Acceptance and Commitment
Therapy. International Journal of Behavioral Consultation and Therapy, 3(1), 118–
122. doi:10.1037/h0100170.
Roľková, H., & Hamarová, Ľ. (2017). Závislosť od Internetu adolescentov a jej vzťah
k vybraným dimenziám osobnosti. Školský psychológ/ Školní psycholog. [online].
2017. roč. 18., č. 1., s. 102-107.
Rosengren, D. B. (2009). Applications of motivational interviewing. Building
motivational interviewing skills: A practitioner workbook. Guilford Press.
Ross, M. W., & Kauth, M. R. (2002). Men who have sex with men, and the Internet:
Emerging clinical issues and their management. Sex and the Internet: A guidebook
for clinicians, 47-69.
Rotgers, F. et al. (1999). Léčba drogových závislostí. Praha: Grada Publishing.
Rushby, N. J. (2019). An introduction to educational computing. Routledge.
Safer Internet Day [online]. Brusel: European Commission, 2020 [cit. 2020-11-12].
Dostupné z: https://www.saferinternetday.org/about.
Santos, V. A., Freire, R., Zugliani, M., Cirillo, P., Santos, H. H., Nardi, A. E., & King, A. L.
(2016). Treatment of Internet Addiction with Anxiety Disorders: Treatment
Protocol and Preliminary Before-After Results Involving Pharmacotherapy and
Modified Cognitive Behavioral Therapy. JMIR Research Protocols, 5(1), e46.
doi:10.2196/resprot.5278.
169
Savi Çakar, F., & Tagay, Ö. (2017). The Mediating Role of Self-Esteem: The Effects of
Social Support and Subjective Well-Being on Adolescents; Risky Behaviors.
Educational Sciences: Theory & Practice, 17, 3, pp. 859-876. doi:
10.12738/estp.2017.3.0024.
Seo, M., Kang, H. S., & Yom, Y.-H. (2009). Internet Addiction and Interpersonal
Problems in Korean Adolescents. CIN: Computers, Informatics, Nursing, 27(4),
226–233. doi:10.1097/ncn.0b013e3181a91b3f.
SFBT. ViaSua Centrum systemickej prevencie a intervencie [online]. Bratislava: Viasua,
[cit. 2020-10-29]. Dostupné z: http://viasua.sk/sfbt/
Shaffer, H. J., LaPlante, D. A., LaBrie, R. A., Kidman, R. C., Donato, A. N., & Stanton, M. V.
(2004). Toward a Syndrome Model of Addiction: Multiple Expressions, Common
Etiology. Harvard Review of Psychiatry, 12(6), 367–374.
doi:10.1080/10673220490905705.
Shapira, N. A., Lessig, M. C., Goldsmith, T. D., Szabo, S. T., Lazoritz, M., Gold, M. S., &
Stein, D. J. (2003). Problematic internet use: Proposed classification and diagnostic
criteria. Depression and Anxiety, 17(4), 207–216. doi:10.1002/da.10094.
Sharma, M. K., & Palanichamy, T. S. (2018). Psychosocial interventions for
technological addictions. Indian Journal of Psychiatry, 60(Suppl. 4), S541.
doi:10.4103/psychiatry. IndianJPsychiatry_40_18.
Sharma, P., Shakya, R., Singh, S., & Balhara, Y. P. S. (2020). An online survey of
problematic internet use and its correlates among undergraduate medical
students of Nepal. Neurology, Psychiatry and Brain Research, 37, 95–99.
doi:10.1016/j.npbr.2020.07.001.
Shrivastava, A., Sharma, M. K., & Marimuthu, P. (2018). Internet addiction at
workplace and it implication for workers life style: Exploration from Southern
India. Asian Journal of Psychiatry, 32, 151–155. doi:10.1016/j.ajp.2017.11.014.
Shek, D. T., Tang, V. M., & Lo, C. Y. (2009). Evaluation of an Internet addiction
treatment program for Chinese adolescents in Hong Kong. Adolescence, 44(174).
Shek, D. T., Ma, H. K., & Sun, R. C. (2011). Development of a new curriculum in a
positive youth development program: The project P.A.T.H.S. in Hong Kong.
Scientific World Journal, 11, 2207–2218. doi:10.1100/2011/289589.
Shen Y, Meng F, & Xu H. (2020). Internet addiction among college students in a
Chinese population: Prevalence, correlates, and its relationship with suicide
attempts. Depression and Anxiety.;1–10. doi:10.1002/da.23036.
Shin, J. H., & Jang, M. (2016). Effect of group sandplay therapy to be addicted youth’s
addiction levels and anxiety. Journal of Symbols & Sandplay Therapy, 7(1), 39–55.
doi:10.12964/ jsst.160002.
Shonin, E., Gordon, W. V., & Griffiths, M. D. (2014) Mindfulness as a Treatment for
Behavioural Addiction. J Addict Res Ther 5: e122. doi: 10.4172/2155-
6105.1000e122.
170
Schavel, M. & Oláh, M. (2010). Sociálne poradenstvo a komunikácia. Bratislava: VŠ
ZaSP sv. Alžbety.
Smahel, D., & Blinka, L. (2012). Excessive internet use among European children.
Children, Risk and Safety on the Internet, 191–204.
doi:10.1332/policypress/9781847428837.003.0015.
Smahel, D., Machackova, H., Mascheroni, G., Dedkova, L., Staksrud, E., Ólafsson, K.,
Livingstone, S., & Hasebrink, U. (2020). EU Kids Online 2020: Survey results from
19 countries. EU Kids Online. Doi: 10.21953/lse.47fdeqj01ofo.
Smiková, E. (2012). Efektívna drogová prevencia v školách a školských zariadeniach.
Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum.
Smyth, N. (2011). Social Workers in Cyberspace: UB School of Social Work Pursues a
Vision for the Profession's Digital Future. Online tools can help social workers reach
and treat clients. [online]. Buffalo.edu. [2. 3. 2018]. https://bit.ly/2s7wHDn.
Sociálne determinanty zdravia školákov: HBSC - Slovensko - 2017/2018. Košice:
Equilibria, 2019.
Soukup, J. (2014). Motivační rozhovory v praxi. Praha: Portál.
Soukup, J. (2015). Motivační rozhovory. In Kalina, K. et al.: Klinická adiktologie. (316-
326). Praha: Grada Publishing.
Spear King, A. L., Guedes, E., Neto, J. P., Guimaraes, F., & Nardi, A. E. (2017).
Nomophobia: Clinical and Demographic Profile of Social Network Excessive Users.
Journal of Addiction Research & Therapy, 08(04). doi:10.4172/2155-
6105.1000339.
Stavropoulos, V., Griffiths, M. D., Burleigh, T. L., Kuss, D. J., Doh, Y. Y., & Gomez, R.
(2018). Flow on the Internet: A longitudinal study of Internet addiction symptoms
during adolescence. Behaviour & Information Technology, 37, 1-14.
doi:10.1080/0144929X.2018.1424937.
Stephenson, M. T., Hoyle, R. H., Palmgreen, P., & Slater, M. D. (2003). Brief measures
of sensation seeking for screening and large-scale surveys. Drug and Alcohol
Dependence, 72(3), 279–286. doi:10.1016/j.drugalcdep.2003.08.003.
Stevens, M., King, D. L., Dorstyn, D., & Delfabbro, P. H. (2019). Cognitive-behavioral
therapy for Internet gaming disorder: A systematic review and metaanalysis.
Clinical psychology & psychotherapy, 26(2), 191–203.
doi:10.1002/cpp.2341.
Stevens C., Zhang E., Cherkerzian S., Chen J.A., & Liu CH. (2020). Problematic internet
use/computer gaming among US college students: Prevalence and correlates with
mental health symptoms. Depression and Anxiety, 1–10. doi:10.1002/da.23094.
Strittmatter, E., Kaess, M., Parzer, P., Fischer, G., Carli, V., Hoven Ch. W., Wasserman,
C., Sarchiapone, M., Durkee, T., Apter, A., Bobes, J., Brunner R., Cosman, D., Sisask,
M., Värnik, P., & Wasserman, D. (2015). Pathological Internet use among
adolescents: Comparing gamers and non-gamers. Psychiatry Research, 228 (1),
128-135. doi:10.1016/j.psychres.2015.04.029.
171
Suler, J. (2004). The Online Disinhibition Effect. CyberPsychology & Behavior, 7(3),
321–326. doi:10.1089/1094931041291295.
Sum, S., Mathews, M. R., Pourghasem, M., & Hughes, I. (2008). Internet Technology
and Social Capital:How the Internet Affects Seniors’ Social Capital and Wellbeing.
Journal of Computer-Mediated Communication, 14(1), 202–220.
doi:10.1111/j.1083-6101.2008.01437.x.
Sun, A. P., Ashley, L., & Dickson, L. (2013). Behavioral addiction: Screening,
assessment, and treatment. Central Recovery Press, LLC.
Svoboda, Z., Smolík, A. a kol. (2012) Etopedické propylaje I - Aktuální otázky systému
náhradní výchovné péče o jedince s poruchou chování. Ústí nad Labem: Pedagogická
fakulta Univerzity J. E. Purkyně v Ústí nad Labem.
Šavrnochová, M. (2015). Závislosť od alkoholu v kontexte rodinného systému. Banská
Bystrica: Belianum. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Šavrnochová, M. (2016). Sosialarbeid i forebygging av rusmidlermisbruk = Social
work in the prevention of drug addiction. In Wallin Weihe, H.-J. & Stachoň, M.
(eds.) Sosialt arbeid og natid: slovakisk-norske perspektiver, lareverk for hoyskoler.
(180-192). Stavanger: Hertervig Forlag Norwey.
Šavrnochová, M. (2017). Stratégie vedenia motivačného rozhovoru
s kodependentným klientom. In Zborník vedeckých prác: RES SOCIALIS 2017.
Sociálna práca v meniacej sa Európe – Social Work in Changing Europe. (27-34).
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce FZaSP TU v Trnave.
Šavrnochová, M., Almašiová, A., Almáši, M., Vaska, L., Barták, M., Gabrhelík, R.,
Petruželka, B., & Vacek, J. (2020). Identifikácia rizikových skupín žiakov a žiačok
základných škôl na Slovensku a v Česku pre účely tvorby efektívnych
preventívnych opatrení v oblasti technologických závislostí. Sociální
práce/Sociálna práca, 20(2), 31-49.
Šavrnochová, M., & Tichý, Ľ. (2020). Integrovanie motivačných rozhovorov do
procesu pozitívnej zmeny závislého správania adolescentov. In Zborník vedeckých
štúdií: Behaviorálne závislosti v kontexte sociálneho fungovania. (92-101).
Belianum – Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Ševčíková, A., Šmahel, D., Blinka, L., Macháčková, H., Dédková, L., & Černá, A. (2015).
Děti a dospívající online: vybraná rizika používání internetu. Grada Publishing.
Širůček, J., Širůčková, M., & Macek, P. (2007). Sociální opora rodičů a vrstevníků a její
význam pro rozvoj problémového chování v adolescenci. Československá
psychologie. Praha: Academia, 2007, 51(5), 476 - 488.
Škařupová, K., Ólafsson, K., & Blinka, L. (2015). Excessive Internet Use and its
association with negative experiences: Quasi-validation of a short scale in 25
European countries. Computers in Human Behavior, 53, 118–
123. doi:10.1016/j.chb.2015.06.047.
Šlepecký, M., Praško, J., Kotianová, A., & Vyskočilová, J. (2018). Třetí vlna v kognitivněbehaviorální
terapii: Nové směry. Portál.
172
Taş, İ. (2017). Relationship between Internet Addiction, Gaming Addiction and
School Engagement among Adolescents. Universal Journal of Educational Research,
5(12), 2304–2311. doi:10.13189/ujer.2017.051221.
Te Wildt, B. (2018). Diagnostik und Therapie der Internetabhängigkeit. Die
Rehabilitation, 57(05), 321–333. doi:10.1055/s-0043-124392.
Tober, G. (2004). Motivační rozhovory s mladými ľuďmi. In Miller, W. R. & Rollnick,
S. (eds.): Motivační rozhovory: příprava lidí ke změně závislého chování. Tišnov:
Scan.
Tokunaga, R. S. (2017). A meta-analysis of the relationships between psychosocial
problems and internet habits: Synthesizing internet addiction, problematic
internet use, and deficient self-regulation research. Communication Monographs,
84(4), 423–446. doi:10.1080/03637751.2017.1332419.
Tomczyk, L., & Solecki, R. (2019).Problematic internet use and protective factors
related to family and free time activities among young people. Educational
Sciences: Theory & Practice, 19(3),1 -13. doi:10.12738/estp.2019.3.001.
Truzoli, R., Viganò, C., Galmozzi, P.G., & Reed P. (2020). Problematic internet use and
study motivation in higher education. J Comput Assist Learn;1–7.
doi:10.1111/jcal.12414.
Turkle, S. (2017). Alone together: Why we expect more from technology and less from
each other. Hachette UK.
Twohig, M. P., & Crosby, J. M. (2010). Acceptance and Commitment Therapy as a
Treatment for Problematic Internet Pornography Viewing. Behavior Therapy,
41(3), 285–295. doi:10.1016/j.beth.2009.06.002.
Young, K. S. (1997). What makes the Internet addictive: Potential explanations for
pathological Internet use. 105th annual conference of the American Psychological
Association (Vol. 15, pp. 12-30). Chicago.
Young, K. S. (1998). Internet Addiction: The Emergence of a New Clinical Disorder.
Cyber Psychology & Behavior, 1(3), 237–244. doi:10.1089/cpb.1998.1.237.
Young, K. S. (1999). Internet addiction: symptoms, evaluation and
treatment. Innovations in clinical practice: A source book, 17(17), 351-352.
Young, K. S. (2007). Cognitive Behavior Therapy with Internet Addicts: Treatment
Outcomes and Implications. CyberPsychology & Behavior, 10(5), 671–679.
doi:10.1089/cpb.2007.9971.
Young, K. S. (2009). Understanding Online Gaming Addiction and Treatment Issues
for Adolescents. The American Journal of Family Therapy, 37(5), 355–372.
doi:10.1080/01926180902942191.
Young, K. S. (2011a). CBT-IA: The First Treatment Model for Internet Addiction.
Journal of Cognitive Psychotherapy, 25(4), 304–312. doi:10.1891/0889-
8391.25.4.304.
173
Young, K.S. (2011b). Clinical assessment of Internet-addicted clients. In K. Young, Ch.
N. Abreu (Eds.), Internet addiction: A handbook and guide to evaluation and
treatment (pp. 19 - 34). doi:10.1002/9781118013991.ch2.
Young, K. S. (2013). Treatment outcomes using CBT-IA with Internet-addicted
patients. Journal of Behavioral Addictions, 2(4), 209–215.
doi:10.1556/jba.2.2013.4.3.
Young, K. S., & Nabuco de Abreu, S. (2011). Internet Addiction. A Handbook and Guide
to Evaluation and Treatment. John Wiley & Sons, Inc., Hoboken, New Jersey.
Young, K. (2017). Assessment Issues with Internet-Addicted Children and
Adolescents. Internet Addiction in Children and Adolescents.
doi:10.1891/9780826133731.0008.
Young, K., Pistner, M., O’mara, J., & Buchanan, J. (1999). Cyber Disorders: The Mental
Health Concern for the New Millennium. CyberPsychology & Behavior, 2(5), 475–
479. doi:10.1089/cpb.1999.2.475.
Yu, H.-G., & Son, C. (2016). Effects of ACT on Smartphone Addiction Level, Self-
Control, and Anxiety of College Students with Smartphone Addiction. Journal of
Digital Convergence, 14(2), 415–426. doi:10.14400/jdc.2016.14.2.415.
Vacek, J., & Vondráčková, P. (2014). Behaviorální závislosti: klasifikace,
fenomenologie, prevelance a terapie. Česká a Slovenská Psychiatrie, 110(6).
Vágnerová, M. (2002). Psychopatologie pro pomáhajíci profese. 3. vyd. Praha: Portál.
Van Gordon, W., Shonin, E., Dunn, T. J., Garcia-Campayo, J., Demarzo, M. M. P., &
Griffiths, M. D. (2017). Meditation awareness training for the treatment of
workaholism: A controlled trial. Journal of Behavioral Addictions, 6(2), 212–220.
doi:10.1556/2006.6.2017.021.
Vondráčková, P. (2015). Nadměrné užívaní internetu z vývojového hlediska. In
Blinka et al. Online závislosti. (89-110). Praha: Grada Publishing.
Vondráčková, P., & Gabrhelík, R. (2016). Prevention of Internet addiction:
A systematic review. Journal of Behavioral Addictions. 5(4), 568–579.
doi: 10.1556/2006.5.2016.085
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 323/2008 Z. z. o špeciálnych
výchovných zariadeniach.
Walther, B., Hanewinkel, R., & Morgenstern, M. (2014). Effects of a Brief School-
Based Media Literacy Intervention on Digital Media Use in Adolescents: Cluster
Randomized Controlled Trial. Cyberpsychology, Behavior and Social Networking,
17(9), 616-623. doi:10.1089/cyber.2014.0173.
Wallis, D. (1997). Just Click No. The New Yorker.
https://www.newyorker.com/magazine/1997/01/13/just-click-no.
Wan Ismail, W. S., Sim, S. T., Tan, K.-A., Bahar, N., Ibrahim, N., Mahadevan, R., … &
Abdul Aziz, M. (2020). The relations of internet and smartphone addictions to
depression, anxiety, stress, and suicidality among public university students in
Klang Valley, Malaysia. Perspectives in Psychiatric Care. doi:10.1111/ppc.12517.
174
Weinstein, A., Curtiss Feder, L., Rosenberg, K. P., & Dannon, P. (2014). Internet
Addiction Disorder. Behavioral Addictions, 99–117. doi:10.1016/b978-0-12-
407724-9.00005-7.
Weinstein, A., & Lejoyeux, M. (2010). Internet Addiction or Excessive Internet Use.
The American Journal of Drug and Alcohol Abuse, 36(5), 277–283.
doi:10.3109/00952990.2010.491880.
Wittek, C. T., Finserås, T. R., Pallesen, S., Mentzoni, R. A., Hanss, D., Griffiths, M. D., &
Molde, H. (2016). Prevalence and Predictors of Video Game Addiction: A Study
Based on a National Representative Sample of Gamers. International Journal of
Mental Health and Addiction, 14(5), 672–686. doi:10.1007/s11469-015-9592-8.
Wölfling, K., Beutel, M. E., Dreier, M., & Müller, K. W. (2014). Treatment Outcomes in
Patients with Internet Addiction: A Clinical Pilot Study on the Effects of a
Cognitive-Behavioral Therapy Program. BioMed Research International, 2014, 1–8.
doi:10.1155/2014/425924.
Wölfling, K., Müller, K. W., Dreier, M., Ruckes, C., Deuster, O., Batra, A., … & Beutel, M.
E. (2019). Efficacy of Short-term Treatment of Internet and Computer Game
Addiction. JAMA Psychiatry, 76(10), 1018.
doi:10.1001/jamapsychiatry.2019.1676.
Wu, L., Yan, J. J., & Han, J. S. (2007). Treatment on 27 adolescents with Internet
addiction by 2/100 Hz Han's acupoint nerve stimulator (HANS). Chinese Journal of
Drug Dependence, 16(1), 32.
Xin, M., Xing, J., Pengfei, W., Houru, L., Mengcheng, W., & Hong, Z. (2018). Online
activities, prevalence of Internet addiction and risk factors related to family and
school among adolescents in China. Addictive Behaviors Reports, 7, 14–18.
doi:10.1016/j.abrep.2017.10.003.
Zákon NR SR č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.
Zákon NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov.
Zhang, X., Shi, X., Xu, S., Qiu, J., Turel, O., & He, Q. (2020). The Effect of Solution-
Focused Group Counseling Intervention on College Students’ Internet Addiction: A
Pilot Study. International Journal of Environmental Research and Public Health,
17(7), 2519. doi:10.3390/ijerph17072519.
175
Zhou, Y., Lin, F., Du, Y., Qin, L., Zhao, Z., Xu, J., & Lei, H. (2011). Gray matter
abnormalities in Internet addiction: A voxel-based morphometry study. European
Journal of Radiology, 79(1), 92–95. doi:10.1016/j.ejrad.2009.10.025.
Zuckerman, M. (2010). Sensation Seeking. The Corsini Encyclopedia of Psychology
(eds I.B. Weiner and W.E. Craighead). doi:10.1002/9780470479216.corpsy0843.
Živný, H. (2012). Teoretické a praktické koncepty liečby a doliečovania závislostí.
Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Autori:
PhDr. Michaela Šavrnochová, PhD. (3,8 AH)
Mgr. Juraj Holdoš, PhD. (3,8 AH)
PhDr. Angela Almašiová, PhD. (3,8 AH)
Názov:
Excesívne používanie internetu u adolescentov na Slovensku
Vedecký redaktor:
prof. PaedDr. Peter Jusko, PhD.
Recenzenti:
prof. PhDr. Eva Žiaková, CSc.
doc. PhDr. Marián Špajdel, PhD.
Návrh obálky:
Ľudmila Gašperová
Jazyková korektúra:
Mgr. Daniel Markovič, PhD.
Formát publikácie: A5
Náklad publikácie: 250 kusov
Rozsah: 176 strán
Rok vydania: 2020
Vydanie: prvé
Formát: tlačená a online verzia
Vydavateľ: Belianum
Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
Edícia: Pedagogická fakulta
ISBN 978-80-557-1798-2 (tlačená verzia)
ISBN 978-80-557-1799-9 (online verzia)
Publikácia vychádza v rámci projektu VEGA č. 1/0692/18 Závislosť od internetu
u žiakov základných škôl v podmienkach SR a ČR.
ISBN 978-80-557-1799-9