Moje abstinentské aktivity
Tridsať päť rokov som pôsobil ako vychovávateľ v školskom internáte pri strednej škole. Teraz som už štyri roky na dôchodku. Po mojom liečení zo závislosti na alkohole na Prednej Hore /bolo to pred pätnástimi rokmi/, som sa postupne stabilizoval v rodinnom i pracovnom prostredí. Môj pohľad na ľudí, na ich konanie pod vplyvom návykových látok sa zmenil. Nehľadím už na nich s posmechom a pohŕdaním, ale ako na nešťastníkov, ktorých treba pochopiť a pomôcť im. Z môjho povolania logicky vyplýva zamerať sa najmä na mládež, ktorá je najzraniteľnejšie a teda i najviac ohrozená. Veď skúsenosti - či už negatívne, alebo pozitívne - mám, optimizmus a ochotu tiež. Takže okrem svojej práce som sa začal aktívne venovať primárnej prevencii sociálno - patologických javov. Pre mňa to znamená vzdelávať sa v tejto oblasti, nezaostávať. Literatúry je pomerne dosť, stále pribúdajú nové poznatky a treba ich využiť nielen pre seba, ale postúpiť ďalej. Verte, v mojej abstinencii mi to veľmi pomáha. Už sa nedokážem nudiť. Postupne sa táto činnosť stala mojím veľkým koníčkom. Rád chodím na spoločenské posedenia, zábavy, či už ich organizujú abstinentské združenia alebo kluby - teda bez alkoholu - alebo i na také, kde sa alkohol bežne podáva. Už mi to nerobí problémy. Je to úžasný povznášajúci pocit mať stále čistú hlavu a triezve vnímanie okolia. Tak, ako som sa dopracoval svojou ľahostajnosťou a slabou vôľou, podceňovaním závislosti k mojej diagnóze F 10, tak teraz usilovne pracujem na sebe pestovaním pevnej vôle (spôsobov na to je dosť). Snažím sa byť empatický a asertívny. Samozrejme, že využívam veľa poznatkov z liečenia, ktoré pomohli nielen mne, ale môžu byť užitočné v prevencii pre mnohých ľudí. Existuje tiež veľa spôsobov zvládnutia baživosti.
Ľahko sa mi už teraz píše, ale sebareflexia, metóda tzv. malých krokov mi veľmi pomáha postupne si stanovovať splniteľné úlohy a upravovať rebríček hodnôt. Abstinenciu už nepovažujem za hendikep (niektorí možno áno), ale za jednu zo svojich priorít, bez ktorej nedosiahnem žiaden cieľ.
Doteraz neviem, prečo som začal piť, ale viem, prečo nepijem!
A prečo sa venujem prevencii? Môj príbeh o tom, koľko som sa napracoval, kým som sa k alkoholizmu dopracoval, bol uverejnený v niekoľkých článkoch v časopise Čistý deň /žiaľ, už ho zrušili/ pod menom „Paľo z Liptova“. Neuspokojujú ma len konštatovania, štatistiky, ktoré ukazujú stále stúpajúci počet závislých na návykových látkach, na zvyšovanie násilia, trestných činov, prečinov, na úrazy, smrť – spôsobené užívaním drog. Množstvo problémov zdravotných, rodinných, spoločenských by nemuselo byť keby... Jediné, čo klesá, je veková hranica užívateľov drog, a to je veľmi smutné. A preto je tiež potrebné oddialiť kontakt mladých s drogou. A aj preto by mala mať prioritné postavenie primárna, t.j. univerzálna prevencia, ktorá je síce najlacnejšia ale veľmi účinná. Je nutné deťom a mládeži ukazovať aj negatívne následky užívania drog, využívať názorné audiovizuálne pomôcky, príbehy ľudí z rôzneho spoločenského postavenia... Musíme v nich pestovať pocit zodpovednosti za svoje konanie aj za jeho následky.
„Zisk“ alebo „osoh“ z prevencie možno pozorovať po dlhšom čase – až po rokoch bude badateľný, napr. spomalením nárastu počtu závislých, poklesom trestných činov. Do preventívnych aktivít treba investovať a výsledky sa určite dostavia a budú pozitívne. Ale nesmieme byť k tomuto problému ľahostajní! Ja nie som.
Ako sa ďalej rozvíjam? Som členom Národnej spoločnosti pre prevenciu, predsedom abstinentského klubu Maják v CVČ Liptovský Hrádok - sme členmi ASKAS, tiež som členom niektorých menej známych občianskych združení venujúcich sa prevencii. Aj tieto aktivity ma zaväzujú a priamo podporujú moju abstinenciu, sú mojim stimulátorom. Tým hlavným však boli, sú a budú: moja manželka a dcéra, všetci moji blízki.
Venujem sa i prevencii dospelých v rámci nášho klubu a v tejto súvislosti si dovolím predložiť niekoľko základných znakov, javov, ktoré môžeme ako abstinenti získať a rozvíjať po liečení. Niektoré sú postavené do protikladu k prejavom závislosti, takže môžu to byť aj znaky abstinencie. Uvediem aspoň niektoré:
- klesajúca túžba alebo pocit k napitiu, môže nastať aj odpor k alkoholu
- stála alebo podvedomá kontrola aby sme sa nenapili ani omylom
- absencia telesného odvykacieho stavu, nepotrebujeme žiadnu dávku
- - zlepšenie telesného a psychického stavu i pocitov
- - rozvoj záujmov, aktivít, ktoré sme predtým zanedbávali
- - nastáva pevné vnútorné presvedčenie o škodlivosti užívania alkoholu
- - stráca sa pesimizmus, miznú depresie, vzrastá sebavedomie, optimizmus
- - vyrovnanie sa s abstinenciou vzhľadom k okoliu, keď abstinenciu chápeme ako svoju prioritu, nie hendikep
- - zvyšovanie schopnosti empatie a asertívneho správania
- - môže pribudnúť snaha pomáhať závislým, resp. odliečeným
- - stabilizovanie, prípadne zlepšenie spoločenského postavenia
- - zlepšenie medziľudských vzťahov, intenzita a skvalitnenie práce
- - zmena životného štýlu
Záverom chcem pripomenúť jedno veľmi známe príslovie:
„Keď dáš niekom rybu, nebude mať hlad jeden deň, keď ho naučíš chytať ryby, nebude mať hlad po celý život“.
Na nás, abstinujúcich alkoholikov, je ako šité.
Červeňanský Pavol
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ďakujem Paľovi z Liptova
Budem rád, ak sa pridá aj niekto iný so svojím postrehom a podelí sa o svoje skúsenosti s abstinenciou.
PM admin 